Thomas More
anglický právnik, politik a spisovateľ
Biografické údaje
Narodenie	7. február 1478 Londýn, Anglicko
Úmrtie	6. júl 1535 (57 rokov) Londýn, Anglicko
Uctievanie
Blahorečenie	1886, pápežom Levom XIII.
Svätorečenie	1935, pápežom Piom XI.
Sviatok	22. jún (rímskokatolícka cirkev) 6. júl (anglikánska cirkev)
Podpis
Odkazy
Projekt Guttenberg	Thomas More (plné texty diel autora)
	Thomas More (multimediálne súbory na commons)
Biografický portál

Rodina Thomasa Mora

Sv. Tomáš More , anglicky Thomas More, v latinizovanej podobe Thomas Morus (* 7. február 1478 Londýn – † 6. júl 1535 Londýn), bol anglický právnik, politik a spisovateľ. V rokoch 1529–1532 zastával úrad lorda kancelára kráľa Henricha VIII., ktorému bol blízkym spolupracovníkom a priateľom. Je považovaný za najlepšieho anglického právnika a jedného z najväčších európskych vzdelancov svojej doby. Po roztržke Henricha VIII. s katolíckou cirkvou sa v roku 1532 s kráľom rozišiel a rezignoval na svoj úrad. Keď neskôr odmietol zložiť prísahu podľa zákona o následníctve, bol najprv uväznený a neskôr popravený. Thomas More je uctievaný katolíkmi, marxistami aj anglikánskou cirkvou. Katolícka cirkev ho ctí ako svätého a mučeníka a patróna právnikov a štátnikov. Bol vôbec prvým lordom kancelárom občianskeho pôvodu, anglikánska cirkev ako martýra reformácie a v Sovietskom zväze je uvedený na pomníku v Kremli ako jeden z najväčších mysliteľov ľudstva, ktorý podporoval oslobodenie človeka od útlaku.^[1]

Podľa autorov Vojtecha Zamarovského, Bohumila Svobodu, Milan Šimečku, Jána Komorovského a Leva Hanzela je Thomas More otec myšlienky komunizmu, nakoľko vo svojej knihe predložil detailnú projekciu vyššej fázy komunistickej spoločnosti riadenej princípom každému podľa jeho potrieb.^[1]

Mladosť a rodinný život

Bol synom sudcu Johna Mora, navštevoval latinskú školu a v svojich dvanástich rokoch sa stal pážaťom u lorda Mortona.^[1] Dva roky študoval na Oxfordskej univerzite latinčinu a gréčtinu (tu sa zoznámil s dielom Pica della Mirandollu), neskôr študoval práva na Lincoln's Inn. Tam sa zoznámil s Johnom Coletom a učením sv. Augustína. Počas štúdií sa stal poslucháčom a neskôr aj priateľom Erazma Rotterdamského, ktorý mu venoval dielo Chvála bláznivosti.^[1] Právnické vzdelanie získal v rodnom Londýne. Stal sa úspešným právnikom, roku 1504 členom Parlamentu. Túžil po mníšskom živote a určitú dobu žil ako laický brat v kartúze Charterhouse.

V dvadsiatichšiestich rokoch sa oženil s Joanou Coltovou, z ich manželstva sa narodili tri dcéry (Margaréta, Alžbeta, Cecília) a syn Ján. Po šiestich rokoch šťastného manželstva však manželka umrela. Po čase sa oženil druhý raz, a to s Alicou Middletonovou, ktorá bola o sedem rokov staršia, toto manželstvo zostalo bezdetné.

Jeho dcérou Margaret Roperová, významná anglická spisovateľka, jedna z najuznávanejších žien 16. storočia ktorej zaobstaral vzorné vzdelanie.^[1]

Raná politická kariéra

Od roku 1510 bol osem rokov jedným z dvoch londýnskych podšerifov. Kráľ Henrich VIII. si Thomasa Mora všimol a vyslal ho na diplomatické misie. S diplomatickým poslaním odchádza do Nizozemska, je vymenovaný za člena kráľovskej rady a stáva sa hovorcom hornej snemovne. V roku 1517, v 39 rokoch, nastúpil plne do kráľovských služieb a zakrátko bol tiež prijatý do tajnej rady. Roku 1521 sa stal rytierom. Bol rozhodným protivníkom Martina Luthera a pomohol Henrichovi VIII. spísať spis Obrana siedmich sviatostí, za ktorý pápež kráľa odmenil titulom defensor fidei (slovensky „obranca viery“) a ktorý získal veľký ohlas po celej Európe. Nič mu nebolo také vzdialené ako kariéra dvorana. Erazmus Rotterdamský sa vyjadril, že nikto sa neusiloval dostať ku kráľovskému dvoru tvrdošijnejšie ako sa More snažil odtiaľ utiecť. Ale stále ostávala nádej, že silou svojho ducha získa kráľa pre reformy a privedie ho k politike, ktorá by uľahčila situáciu chudoby. Namiesto toho sa s ním však dostal do ostrého konfliktu, keď ho odmietol uznať ako hlavu cirkvi v Anglicku.

Lord kancelár

Kardinál Thomas Wolsey, arcibiskup z Yorku, nedokázal zaistiť u pápeža rozvod a anuláciu manželstva Henricha s Katarínou Aragónskou a roku 1529 bol donútený odstúpiť zo svojej funkcie kancelára. Na jeho miesto bol povolaný Thomas More. Vo veciach vysporiadania sa s protestantizmom stál hlboko nábožensky založený More na strane kráľa, ale nepodporil ho v presadzovaní anulácie sobášu napriek odporu pápeža Klementa VII., ktorý bol v rozpore s kánonickým právom.

Rezignácia a rozchod s kráľom

Henrich reagoval na odmietnutie svojej požiadavky tým, že si nechal schváliť zákon o zvrchovanosti (Act of Supremacy), ktorým sa sám dosadil do čela anglickej cirkvi, odtrhol ju od cirkvi rímskokatolíckej, čím vznikla anglikánska cirkev. Duchovenstvu bolo nariadené prísažne uznať svetského panovníka ako hlavu cirkvi. Thomas More s touto požiadavkou nesúhlasil a 16. mája 1532 z úradu kancelára odstúpil. Aj keď svoju rezignáciu odôvodnil zdravotnými problémami, napriek tomu bola, ako kráľom, tak aj poddanými, pochopená ako výraz nesúhlasu so zákonom o zvrchovanosti.

Roku 1534 odsúhlasil Parlament Zákon o následníctve (Act of Succession), ktorý uznal legitimitu všetkých potomkov Henricha a Anny Boleynovej a okrem toho odmietal akúkoľvek cudziu autoritu, či už princa, alebo potenta (tzn. i pápeža). Keď More odmietol proti svojmu svedomiu zložiť prísahu podľa tohto zákona, bol zatknutý a uväznený v Toweri. V procese, ktorý rozhodne nie je možné považovať za riadny ani podľa vtedajšieho anglického práva, bol odsúdený na smrť pre zradu a 6. júla na Tower Hill popravený. "Zomieram ako verný služobník Boží a kráľov". Toto boli posledné slová jedného z významných ľudí svojej doby. Medzi jeho poslednými poznámkami bola dokonca aj katovi adresovaná vtipná veta: "Mám krátky krk. Mier dobre, aby si si neurobil hanbu". Jeho hlava bola vystavená celý mesiac na London Bridge a potom po úplatku Moreovej dcéry Margaret Roperovej odstránená.

Posmrtné pocty

Thomasova poprava sa stretla v ostatných častiach Európy s všeobecným nesúhlasom ako u katolíkov, tak aj u protestantov. Erazmus Rotterdamský sa vyjadril k jeho odsúdeniu a poprave vetou, že „More bol čistejší než čerstvo napadnutý sneh“.

V roku 1886 bol Tomáš Morus pápežom Levom XIII. vyhlásený za blahoslaveného a v roku 1935 Piom XI. vyhlásený za svätého. Je považovaný za patróna politikov a právnikov, katolícka cirkev slávi jeho sviatok 22. júna, spolu so sv. Jánom Fisherom, jeho priateľom a mučeníkom v rovnakej veci.

Dielo

Jeho najvýznamnejším dielom je Utópia – Dve knihy o najlepšom stave štátu a novom ostrove Utópii, spis skutočne zlatý a rovnako užitočný ako zábavný, vyšlo 1516 v Antverpách - prvá zo stredovekých utópií, teda diel odohrávajúcich sa vo vysnenej, ideálnej (neexistujúcej) spoločnosti. Moreova Utópia (grécky na mieste, ktoré neexistuje nebo Nikde) dala názov utópii ako žánru.

Dej:

Kniha je napísaná formou rozhovoru s moreplavcom Rafaelom Hytolodaeom, členom výpravy Ameriga Vespucciho, ktorý žil na Utópii päť rokov. Jeho ústami More vyslovuje myšlienku, že kým nie je odstránené súkromné vlastníctvo, štát a právo si s chudobou, biedou a zločinnosťou neporadia. Jediným prostriedkom organizovania verejného dobra je aplikácia princípu rovnosti, presviedča More. Opisuje hospodársky komunizmus, premyslenú organizáciu práce, nastolenie spoločenskej spravodlivosti. Základným kameňom utopického blahobytu a šťastia je práca. Úlohou štátu je regulácia výroby, rozdeľovanie a čelenie nezamestnanosti. Právo na prácu je všeobecným právom rovnako ako aj povinnosťou, okrem najvyšších štátnych úradníkov rovnako ako vedcov a vzdelancov, aby mohli venovať svoj čas bádaniu. Vidiek je základnou zásobovacou baštou mesta, s ktorým si vymieňali produkty práce. Základnou jednotkou štátu je rodina, teda sa nesnaží prerušiť prirodzené zväzky vytvorené rodinou. Opisuje cnosti kráľa utópie tak, aby kontrastovali s politickými praktikami 16. storočia. V skutočnosti sa More usiluje o akúsi sústavu zastupiteľskej demokracie. Rodiny volia svojich zástupcov a tí zasa ďalších. Vzniká vládny snem, ktorý tajným hlasovaním volí vladára.

Zhrnutie:

Kniha vyvolala veľký rozruch vo vzdelaných kruhoch Anglicka a Morovi otvorila cestu k sláve. Morova spoločnosť je harmonická, až to zaváňa totalitarizmom. Uniformita vládne v obliekaní, v pracovnej náplni aj v záujmoch. Ideál – skromnosť. Pohŕda blahobytom do takej miery, že zo zlata vyrába najopovrhovanejšie predmety ako nočníky a reťaze pre zločincov. Je neuveriteľné, že taká individualistická osobnosť mohla navrhovať komunitárny spôsob života, spoločné jedlo i zábavu, rovnaké oblečenie, otvorené byty, žiadne vlastníctvo, striedanie pobytu v meste a na dedine a pod. Pri tom nepodceňuje ľudskú povahu a pri jej zlyhaní počíta s prísnymi trestmi.

Ďalšie diela

• Obrana siedmich sviatostí (spoluautor, hlavné zásluhy pripísané Henrichovi VIII.)
• niekoľko historických prác (o.i. História Richarda III.)
• báseň Hymnus

• Sama brána pekla
• Obrana Erazmova
• Utópia (1911, 1914, 1950, 1978, 2017)

Iné projekty

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Thomas More
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Thomas More

Referencie

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Literárny portál