Theodóros Abú Kurra

	Theodóros Abú Kurra
	harránsky biskup
	; Theodórov spis v arabčine z 9. storočia, Bavorská štátna knižnica
Funkcie a tituly
biskup harránsky
	asi 813 – ?; okolo 820 – ?
Biografické údaje
Narodenie	pred/asi 750; Edessa
Úmrtie	820 – 825
Svätenia
Cirkev	melchiti
	Portál Byzantskej ríše; Literárny portál; Biografický portál

Theodóros Abú Kurra (o menách pozri nižšie; * pred^[3]^[4]/asi^[1] 750, Edessa – † 820 až 825^[4]) bol arabský kresťanský mních, teológ a spisovateľ zo Sýrie, melchitský biskup v Harráne. Viedol náboženské polemiky s moslimami, židmi, monofyzitmi aj obrazoborcami.^[5]^[1] Bol prvým známym kresťanským spisovateľom v arabčine.^[5]^[2]^[6]

Mená

Theódoros Abú Kurra^[7], iné prepisy: Theodóros Abú-Qurra^[1], Theodoros Abu-Qurra^[3]
Teodor Abu Qurra^[6] (jeho prezývka v preklade znamená: Otec osvieženia)^[6]
Abú Kurra^[7], Abú Qurra^[1]
grécke meno: Θεόδωρος Ἀβουκάρας - Theodóros Aboukaras
latinské meno: Theodorus Abucara
arabské meno ^[8]^[9]^[10]^[11]^[12]^[13]^[7]:
- ثيودوروس أبو قرة - Tajúdúrus Abú Kurra/vedecký prepis: Thayūdūrus Abū Qurra(h), alebo
- ثاوذورس أبي قرة - Táwdúrus Abú Kurra/vedecký prepis: Thāwdhūrus Abū Qurra(h), alebo
- ثاودورس أبي قرة - Táwadúrus Abú Kurra alebo Táwudúrus Abú Kurra/vedecký prepis: Thāwadūrus Abū Qurra(h) alebo Thāwudūrus Abū Qurra(h)

Životopis

Theodóros sa narodil v Edesse okolo roku 750. V teologickom centre Východu získal základné vzdelanie a následne odišiel žiť do Kláštora svätého Sávu Osvieteného (Mar Sabas) neďaleko Jeruzalema. V ňom hlbšie spoznal učenie cirkevných otcov a teológov. Možno sa tu naučil aj gréčtinu.^[2] Okrem kresťanskej náuky študoval v Bagdade aj Korán. Asi v roku 813 sa stal harránskym biskupom, v úrade avšak vydržal len niekoľko rokov. Názory na jeho koniec v úrade sa líšia. Niektoré zdroje tvrdia, že bol zosadený^[1] antiochijským patriarchom Theodoretom^[5] no objavujú sa i názory, že sám odstúpil.^[1] Po odchode z Harránu opätovne odišiel žiť do kláštora. Počas svojich ciest do Egyptu, Arménie a po Sýrii^[5] viedol učené dišputy s príslušníkmi iných náboženstiev a veľa písal.^[1] Okolo roku 820 bol znovu zvolený biskupom v Harráne.^[2] V roku 824 sa možno zúčastnil veľkej dišputy na dvore abbásovského kalifa Al-Ma’múna v Bagdade.^[3]^[4]^[2] Hoci bol Theodóros spravidla vnímaný ako horlivý ochranca ortodoxných hodnôt, neskorší bádatelia poukazujú aj na to, že bol pionierom v snahách o zmier s východnými kresťanskými spoločenstvami.^[5]

Dielo

Theódoros patril k plodným spisovateľom svojej doby. Písal po arabsky a po sýrsky, počtom však dnes prevažujú jeho diela napísané v gréčtine. Minimálne niektoré z nich ale mohli byť len dielom neskorších prekladateľov. Medzi jeho vzory patrili Ján Damaský, ktorý bol zrejme jeho učiteľom a Leontios Byzantský.^[4] Jána Damaského dokonca nazýva svojim (duchovným) otcom.^[1]

Do dnešných dní sa dochovalo 12 Theodórových diel v arabčine a 43 diel v gréčtine (možno preklady). 30 diel napísaných v sýrčine sa nedochovalo. Je tiež autorom listu adresovaného Arménom, ktorých presviedčal, aby uznali autoritu Chalcedónskeho koncilu a dnes strateného listu pápežovi.^[5] Pokyn na napísanie tohto diela mu dal jeruzalemský patriarcha Tomáš Jeruzalemský.^[6] Možno napísal aj veľkú avšak nevydanú teologickú summu a niekedy mu je tiež pripisovaný Leontiov spis O herézach. Jeho diela boli často prekladané do iných jazykov.^[1]

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j THEODÓROS ABÚ QURRA. In: STAROWIEYSKI, Marek. Slovník raněkřesťanské literatury Východu: Arabská, arménská, etiopská, gruzínská, koptská a syrská literatura. Preklad Walerian Bugel, Kateřina Mervartová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. 369 s. (Pro Oriente; zv. 7.) ISBN 978-80-7465-021-5. S. 299 – 300.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e THEODORE ABU QURRAH In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 3:738 – 3:739. (po anglicky)
↑ ^a ^b ^c Theodoros Abu-Qurra In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 477.
↑ ^a ^b ^c ^d THEODORE ABU-QURRA In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 2041. (po anglicky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Encyclopedia Britannica . . Dostupné online. (po anglicky)
↑ ^a ^b ^c ^d TEODOR ABU QURRA In: KRAFT, Heinrich. Slovník starokresťanskej literatúry. Preklad Vojtech Mikula. Trnava : Dobrá kniha, 1994. 441 s. ISBN 80-7141-048-9. S. 396 – 397.
↑ ^a ^b ^c Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia/Transkripcia arabčiny
↑ Notice de personne . catalogue.bnf.fr, . Dostupné online.
↑ Abū Qurrah, Thāwdhūrus, approximately 750-825 . id.loc.gov, . Dostupné online.
↑ SAHNER, Christian C.. Christian Martyrs under Islam (Religious Violence and the Making of the Muslim World). : Princeton University Press, 2018. 360 s. ISBN 978-0-691-17910-0. S. 289.
↑ تحرير: زابينه شميتكه; ترجمة: د. أسامة شفيع السيد; تقديم: العلامة حسن الشافعي. المرجع في تاريخ علم الكلام. : مركز نماء للبحوث والدراسات, 2018. 1300 s. Dostupné online. ISBN 978-614-431-668-9. S. 192.
↑ Christian-Muslim Relations. A Bibliographical History Volume 15 Thematic Essays (600-1600). : BRILL, 2020. 616 s. ISBN 978-90-04-42370-1. S. 518.
↑ S.K. Samir, ‘Thayūdūrus Abū Qurra’, Majallat al-majmaʿ al-ʿilmī l-ʿirāqī 7 (1983) 138-60

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[SRLV-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j THEODÓROS ABÚ QURRA. In: STAROWIEYSKI, Marek. Slovník raněkřesťanské literatury Východu: Arabská, arménská, etiopská, gruzínská, koptská a syrská literatura. Preklad Walerian Bugel, Kateřina Mervartová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. 369 s. (Pro Oriente; zv. 7.) ISBN 978-80-7465-021-5. S. 299 – 300.

[anc-2] THEODORE ABU QURRAH In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 3:738 – 3:739. (po anglicky)

[:VV-3] Theodoros Abu-Qurra In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 477.

[:KZD-4] THEODORE ABU-QURRA In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 2041. (po anglicky)

[bri-5] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Encyclopedia Britannica . . Dostupné online. (po anglicky)

[SSL-6] TEODOR ABU QURRA In: KRAFT, Heinrich. Slovník starokresťanskej literatúry. Preklad Vojtech Mikula. Trnava : Dobrá kniha, 1994. 441 s. ISBN 80-7141-048-9. S. 396 – 397.

[X-7] Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia/Transkripcia arabčiny

[8] Notice de personne . catalogue.bnf.fr, . Dostupné online.

[9] Abū Qurrah, Thāwdhūrus, approximately 750-825 . id.loc.gov, . Dostupné online.

[10] SAHNER, Christian C.. Christian Martyrs under Islam (Religious Violence and the Making of the Muslim World). : Princeton University Press, 2018. 360 s. ISBN 978-0-691-17910-0. S. 289.

[11] تحرير: زابينه شميتكه; ترجمة: د. أسامة شفيع السيد; تقديم: العلامة حسن الشافعي. المرجع في تاريخ علم الكلام. : مركز نماء للبحوث والدراسات, 2018. 1300 s. Dostupné online. ISBN 978-614-431-668-9. S. 192.

[12] Christian-Muslim Relations. A Bibliographical History Volume 15 Thematic Essays (600-1600). : BRILL, 2020. 616 s. ISBN 978-90-04-42370-1. S. 518.

[13] S.K. Samir, ‘Thayūdūrus Abū Qurra’, Majallat al-majmaʿ al-ʿilmī l-ʿirāqī 7 (1983) 138-60

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]