Theo van Gogh
Narodenie	23.07.195723. júl 1957 Haag, Holandsko
Úmrtie	2. november 2004 (47 rokov) Amsterdam, Holandsko
Odkazy
Webstránka	theovangogh.nl
Commons	Theo van Gogh
Filmový portál  Biografický portál

Theodoor van Gogh (* 23. júl 1957, Haag – † 2. november 2004, Amsterdam) bol holandský filmový režisér, známy najmä pre film Podvolenie, podľa scenára spisovateľky a političky somálskeho pôvodu Ayaan Hirsi Ali, ktorý expresívnym spôsobom kritizuje zaobchádzanie so ženami v islame. Pre tento film ho 2. novembra 2004 zavraždil islamský radikál Mohammed Bouyeri. Vo svojom poslednom filme, ktorý Van Gogh dokončil krátko pred tým, ako bol zavraždený, 06/05, sa venoval skúmaniu okolností atentátu na holandského politika Pima Fortuyna (1948 – 2002). Film vyšiel posmrtne v decembri 2004, mesiac po Van Goghovej a dva roky po Fortuynovej smrti.

Život

Theodoor van Gogh sa narodil 23. júla 1957 v Haagu Anneke a Johanovi van Goghovým. Jeho otec slúžil v holandskej tajnej službe ( AIVD, vtedy BVD ). Meno dostal po svojom strýkovi z otcovej strany Theovi, ktorého ako člena protifašistického odboja zajali a popravili počas druhej svetovej vojny.^[1] Theo van Gogh bol pravnukom Thea van Gogha, obchodníka s umením, ktorý bol bratom maliara Vincenta van Gogha.

Po prerušení štúdia na právnickej fakulte Amsterdamskej univerzity začal Van Gogh pracovať ako pódiový manažér. Jeho vášňou však podľa jeho vlastných slov bola filmárčina, a v roku 1981 debutoval ako režisér filmom Luger.

Získal holandské filmové ocenenie Gouden Kalf za film Rande naslepo (1996) a In het belang van de staat („V záujme štátu“, 1997). Druhý spomenutý film dostal aj ocenenie „Certificate of Merit“ od Medzinárodného filmového festivalu v San Franciscu. Ako herec sa objavil vo filme De noorderlingen („Severania“, 1992). Nakrútil množstvo ďalších filmov (pozri nižšie), mnohé s politickou tematikou. Od 90. rokov pôsobil Van Gogh aj v televízii.

Jeho poslednou knihou (2003) bola Allah weet het beter^[2] („ Alah vie najlepšie“), v ktorej ostro odsúdil islam. Bol známym kritikom islamu, najmä po Iránskej revolúcii a útokoch z 11. septembra 2001. Podporil úspešnú kandidatúru Ayaan Hirsi Ali na poslankyňu do holandského parlamentu. Pôvodom zo Somálska, spisovateľka emigrovala do Holandska aby unikla dohodnutému manželstvu. Kandidovala ako liberálna kandidátka za holandskú Stranu práce (Partij van de Arbeid, PvdA).

V 80. rokoch sa Van Gogh stal novinárom a dlhé roky v komentároch vyjadroval frustrácie z politikov, hercov, filmových režisérov, spisovateľov a iných ľudí, ktorých považoval za súčasť „establišmentu“. Rád provokoval a stal sa kontroverznou postavou, ktorá často kritizovala islamské kultúry. Svoju webovú stránku De Gezonde Roker („Zdravý fajčiar“) použil na vyjadrenie tvrdej kritiky multikultúrnej spoločnosti. Povedal, že Holandsko je také plné sociálnych nepokojov, že hrozí, že sa zmení na „niečo podobné Belfastu “.^[3]

Podvolenie

Podľa scenára, ktorý napísala Ayaan Hirsi Ali, vytvoril Van Gogh desaťminútový krátky film Podvolenie (Submission). Film sa zaoberá násilím páchaným na ženách v niektorých islamských spoločnostiach; využitím taktiky vizuálneho šoku rozpráva príbehy štyroch týraných moslimských žien. Názov Podvolenie, Submission, je prekladom slova „islam“ do angličtiny. Vo filme sú zobrazené nahé telá žien, na ktorých sú henou napísané pasáže z Koránu. V narážke na tradičné svadobné rituály v niektorých kultúrach sú telá zahalené polopriehľadnými rubášmi. Ženy kľačia v modlitbe a rozprávajú svoje príbehy akoby hovorili priamo k Alahovi.

Po odvysielaní filmu dostali Van Gogh aj Hirsi Ali vyhrážky smrťou. Van Gogh nebral vyhrážky vážne a odmietol akúkoľvek ochranu. Podľa Hirsi Ali povedal: „Nikto nezabije dedinského idiota,“ čo je výraz, ktorý o sebe často používal.^[4]

Smrť

Van Gogh bol zastrelený počas jazdy na bicykli do práce 2. novembra 2004 okolo 9. hodiny ráno.^[5] Strelec Mohammed Bouyeri tiež zranil niekoľko okoloidúcich a po vražde zabodol Van Goghovi do brucha nôž s pripnutým odkazom obsahujúcim vyhrážky smrťou Ayaan Hirsi Ali, ktorá sa následne musela začať skrývať.^[6] Odkaz obsahoval tiež vyhrážky západným krajinám a Židom a odvolával sa na ideológie egyptskej organizácie Jama'at al-Muslimin.^[7][8]

Bouyeri, 26-ročný holandsko-marocký občan, bol následne prenasledovaný a zadržaný políciou. Úrady vyhlásili, že bol v spojení s holandskou islamistickou sieťou Hofstad Network. Bol obvinený z pokusu o vraždu niekoľkých policajtov a okoloidúcich, nezákonného držania strelnej zbrane a zo sprisahania s cieľom zavraždiť iné osoby, vrátane Hirsi Ali. V procese 26. júla 2005 bol odsúdený na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia.^[9]

Dedičstvo a pamiatka

18. marca 2007 bola v Amsterdame odhalená socha na počesť Thea van Gogha s názvom De Schreeuw („Výkrik“). Nachádza sa v Oosterparku, kúsok od miesta, kde bol Van Gogh zavraždený.^{[10][11][12][13]} Po vražde bola založená súkromná Nadácia pre slobodu vyjadrovania (Foundation for Freedom of Expression), s cieľom financovať ochranu kritikov islamu a moslimov.

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Theo van Gogh (filmový režisér)

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Theo van Gogh (film director) na anglickej Wikipédii.