The Plastic People of the Universe
The Plastic People of the Universe
Základné informácie
Pôvod	Praha, Česko
Žáner(-re)	Pražský underground Rock
Pôsobenie	1968 – 1988 1997 – súčasnosť
Webstránka	plasticpeople.cz
Členovia skupiny
Vratislav Brabenec Josef Janíček Jiří Kabeš Eva Turnová Joe Karafiát Jaroslav Kvasnička
Bývalí členovia
Mejla Milan Hlavsa Paul Wilson Jan Brabec Ivan Bierhanzl Ivan Kandl

The Plastic People of the Universe (PPU) je pražská undergroundová skupina. V rokoch 1968 až 1989 patrila medzi hlavných predstaviteľov česko-slovenského undergroundového hnutia v období totality. Táto avantgardná skupina sa ocitala spočiatku nedobrovoľne v opozícii proti komunistickému režimu v Česko-Slovensku a vzhľadom na svoje nekonformné vystupovanie často zažívala perzekúcie a väznenie.

Prostredie vzniku

V druhej polovici 60. rokov za vlády generálneho tajomníka UV Komunistickej strany Česko-Slovenska, Alexandra Dubčeka došlo k pokusu o uvoľnenie totalitnej moci, ktorý dostal neskôr pomenovanie Pražská jar.

Bolo to obdobie, v ktorom do oficiálnej kultúrnej scény populárnej hudby začali intenzívnejšie prenikať vplyvy nových populárnych skupín a umeleckých žánrov zo Spojeného kráľovstva a USA. Vplyvom tzv. britskej invázie aj v Česko-Slovensku vznikali prvé bigbítové hudobné skupiny ako aj nezávislé hudobné smery ovplyvnené vznikom psychedelického rocku, ktorý sa v tomto období radil do kultúrnej sféry undergroundu.

Medzi najznámejších predstaviteľov svetovej undergroundovej scény 60. rokov patrili Frank Zappa, The Velvet Underground či skupina Pink Floyd. V Česko-Slovensku to bola napríklad skupina The Primitives Group.

The Plastic People of the Universe

V auguste 1968 sovietska armáda spolu s vojskami Varšavskej zmluvy okupovala vtedajšie Česko-Slovensko. Nastalo obdobie normalizácie, ktoré znamenalo pokus o návrat k tvrdej línii vlády komunistickej strany. Iba mesiac po príchode vojsk Varšavskej zmluvy založil Milan Hlavsa skupinu Hlavsa's Fiery Factory v tomto zložení:

• Milan "Mejla" Hlavsa – basová gitara, spev
• Jirka Přemek Števich – gitara, spev
• Michal Jernek – klarinet, saxofón, spev
• Jozef Brabec – bicie

Skupina bola ovplyvnená tvorbou Franka Zappu, Captainom Beefheartom, skupinou The Velvet Underground či skladateľom avantgardnej vážnej hudby Edgardom Varèsom. Neskôr sa názov skupiny zmenil na New Electric Potatoes, potom na The Plastic People Of The Universe. Inšpiráciou pre názov bol výrok Andyho Warhola:

„Milujem všetko plastické, chcel by som byť plastický.“

Do konca roku 1968 vystriedal Brabca na poste bubeníka Pavel ´Eman´ Zeman. Spočiatku skupina hrala hlavne skladby od The Velvet Underground, The Fugs, The Doors, Captain Beefheart a od Franka Zappu. Časom však začala hrať vlastné skladby, napríklad Muž bez uší alebo Poschodí omamných jedů.

Texty piesní boli na začiatku ich vlastné básne, či básne známych autorov. Neskôr však objavili aj nekonformného filozofa a básnika Egona Bondyho. Na neskorších konceptuálnejšie ladených dielach sa ako textár autorsky podieľal saxofonista skupiny Vratislav Brabenec.

Vystúpenia kapely boli často zvýraznené vizuálnymi prostriedkami (kostýmy, kulisy, horiace ohne na pódiu a pod.). Manažérom a umeleckým vedúcim skupiny sa stal český kunsthistorik a kritik Ivan „Magor“ Jirous a zastával tak podobnú úlohu, akú mal Andy Warhol v prípade americkej kapely The Velvet Underground.

Profesionálna kariéra

Počas niekoľkých mesiacov od 2. februára 1969 začala mať skupina pravidelné vystúpenia v pražskej krčme Na Ořechovce.

V apríli 1969 sa konalo v Prahe, v Music-F klube prvé kolo Beat Salonu 69. Pri vystúpení skupiny Plastic People sa medzi publikom v hľadisku nachádzal spolu s členmi skupiny The Primitives Group a ich umeleckým šéfom Ivanom Martinom Jirousom aj bývalý manažér skupiny Olympic, Pavel Kratochvíl. Ivan a Pavel, nadšení z vystúpenia, ponúkli členom PPU spoluprácu. Pavel Kratochvíl sa stal ich manažérom a Ivan Martin Jirous ich umeleckým šéfom. Na tomto ročníku Beat Salónu sa skupine Plastic People podarilo dostať do finále, získali cenu časopisu Mladý svět. Stali sa všeobecne známymi, písali o nich časopisy Melodie a Pop music express. Skupina Plastic People of the Universe získala štatút profesionálnej kapely a stala sa členom Pražského kultúrneho strediska (PKS).

V júli 1969 sa k skupine pridal bývalý člen The Primitives Group, hráč na klávesy a gitaru Jozef „Pepa“ Janíček.

Vystúpenia skupiny boli pôsobivými aj vďaka charakteristickému oblečeniu, mejkapu a psychedelickým svetelným efektom. Členom skupiny sa v tomto období stal aj pyrotechnik Jiří „Fireman“ Bouček, ktorý zabezpečoval ohňostroje a ohňovú šou. Najznámejším dielom, v ktorom bola spojená vizuálna stránka s hudobnou bola The Universe Symphony And Melody About Plastic Doctor, s ktorou skupina prvýkrát vystúpila 3. júla, 1969 v pražskom Mánese. V novembri a decembri, 1969 sa konalo osem koncertov v Hornoměřicích pri Prahe a v pražskom v S-klube. Po nehode s ohňostrojom v Dubí u Teplic odišiel zo skupiny pyrotechnik Bouček. Potom nasledovalo prvé koncertné turné. Na začiatku roku 1970 stihla skupina ešte urobiť tri vystúpenia: v pražskom divadle Sluníčko, v Děčíne a v Humpolci.

Normalizácia

V tomto období normalizácia socialistického zriadenia po udalostiach v roku 1968 v Česko-Slovensku naberala plné obrátky. Alexander Dubček sa dostával do izolácie a novonasadená komunistická špička robila vo svojom vedení a v spoločnosti politické čistky. Bojovala aj proti riziku západného vplyvu cez kultúrnu sféru. Psychedelický rock, ktorého predstaviteľom bola kapela The Plastic People of the Universe sa zjavne odchyľoval od predstáv normalizátorov kultúry mladých, a tak sa v januári 1970 rozhodli odobrať im profesionálnu licenciu. Skupina sa stala amatérskou, stratila nárok na honoráre, bola im odobratá hudobná aparatúra, odišiel od nej manažér Pavel Kratochvíl.

The Lumberjacks

Od skupiny odišli aj Števich s Jernekom, zvyšní traja členovia šli do Humpolca pracovať do lesa ako drevorubači. V Humpolci spolu založili kapelu The Lumberjacks (Drevorubači). Táto skupina používala aparatúru Jirousových kamarátov zo školy, ktorí hrali v humpoleckej skupine Strangers. The Lumberjacks pravidelne hrávali v sobotu na zábavách v dedine Skála a Ledči nad Sázavou. Veľmi rýchlo sa stali populárnymi. Zvíťazili aj na súťaži rockových skupín v Pelhřimove, kde reprezentovali mesto Humpolec.

Underground

Do Prahy sa vrátili z pôvodnej zostavy The Plastic People iba dvaja členovia: Hlavsa a Janíček, ktorí sa rozhodli pokračovať v ich spoločnej hudobnej tvorbe. Pridal sa k nim huslista Jiří Kabeš a Paul Wilson. Paul Wilson bol kanadský študent, ktorý prišiel do Prahy študovať „socializmus v praxi“, no nakoniec sa začal živiť ako učiteľ angličtiny. Jirous veril, že angličtina je rockovým jazykom a chcel od Wilsona aby ich pôvodné české texty preložil do angličtiny, no zakrátko sa z neho stal spevák a člen skupiny (v rokoch 1970 až 1972). Niekoľko dní pred ich prvým amatérskym vystúpením, v septembri 1970, sa k nim znovu pripojil aj bubeník Pavel Zeman.

Ivan Jirous bol členom Zväzu umelcov. Mal možnosť rezervovať spoločenské sály pre rôzne kultúrne akcie. Organizoval aj prednášky nazvané Pocta Andymu Warholovi, ktoré v závere dpĺňal ukážkami skladieb skupiny The Velvet Underground (Warholových obľúbencov) a The Fugs, ktoré hrali Plastic People a postupne ich „spestrovali“ svojim pôvodným hudobným repertoárom.

Paul Wilson povzbudzoval skupinu k tomu aby spievali vo svojom materinskom jazyku. Po jeho odchode, v júni 1972, sa k skupine pripojil o generáciu starší bývalý džezový hudobník Vratislav Brabenec, ktorý si dal podmienku, aby texty piesní skupiny boli v češtine.

V tomto období skupina znovu žiada o vydanie licencie, ktorú aj dostáva ale iba na dva týždne. Licencia im je odobraná, nakoľko ich morbídny spôsob vystupovania nemá blahodarný účinok na dorastajúcu mládež. Ku temnote ich produkcie prispieva aj poetika Hlavsových textov piesní. Tvorba kapely je inšpirovaná aj poéziou Egona Bondyho a ďalších nekonformných básnikov, ktorých diela neboli v súlade s predstavami vtedajšej vlády.

V tomto období prišiel Ivan Martin Jirous k svojej prezývke Magor. Vo viere, že vytvára tzv. druhú, oproti oficiálnej opačne orientovanú kultúru aktívne organizoval vystúpenia alternatívnych skupín. Ich koncerty sa konali ilegálne. Niekedy v kultúrnych domoch po dedinách na svadbách známych, inokedy dokonca aj v rôznych šopách, voľných priestranstvách...

Po rozohnaní plánovaného vystúpenia na Prvom festivale druhej kultúry (známy aj ako Hanibalova svadba) v Českých Budejoviciach roku 1974, bola skupina oficiálne zakázaná a stala sa jedným z najvýznamnejších predstaviteľov českého undergroundu až do Zamatovej revolúcie v novembri 1989.

Charta 77

Roku 1976 sa komunistická vláda rozhodla ukázať verejnosti odstrašujúci príklad, keď zorganizovala uväznenie a kampaň na zdiskreditovanie skupiny The Plastic People of the Universe. Skupina bola usvedčená z narušovania verejného poriadku a jej členovia boli odsúdení na nepodmienečný trest odňatia slobody v rozsahu od 8 do 18 mesiacov. Paul Wilson aj napriek tomu, že od skupiny odišiel dva roky predtým bol vyhostený z krajiny.

Táto udalosť bola jednou zo zámienok pre vznik dokumentu Charta 77, ktorého signatármi boli dramatik Václav Havel, Prof. Jan Patočka, Zdeněk Mlynář, Jiří Hájek, Pavel Kohout..., a ktorý už v decembri 1976 (zverejnený bol v zahraničných novinách 6. -7. januára, 1977) podpísalo 242 signatárov.

Napriek svojim problémov s komunistickým režimom hudobníci skupiny The Plastic People of the Universe nikdy nepotvrdili, že ich činnosť bola protestom proti nemu a stále vyhlasujú, že oni chceli iba hrať svoju muziku.

Rozpad a comeback

Skupina The Plastic People of the Universe sa rozpadla v roku 1988. Niektorí jej členovia založili skupinu pod názvom Půlnoc. V roku 1992 skupina nakrátko obnovila činnosť bez Vratislava Brabenca a nahrala koncertný album Bez ohňů je underground. Roku 1997 požiadal vtedajší český prezident Václav Havel členov skupiny aby pri príležitosti osláv 20. výročia Charty 77 urobili spoločné vystúpenie. Od tejto udalosti máva skupina príležitostné vystúpenia dodnes. V roku 2001 Milan Hlavsa umrel na rakovinu pľúc. Paul Wilson sa vrátil do Česka a stal sa jedným z hlavných prekladateľov súborov diel Václava Havla do angličtiny. Na december 2012 mali naplánovaný koncert v Brne, počas roku 2013 ďalších 6, medzi inými aj v Košiciach.^[1]

Členovia skupiny

Klasická zostava

• Ivan Martin Jirous alias Magor – manažér
• Milan Hlavsa alias Mejla – basová gitara
• Vratislav Brabenec – saxofón
• Josef Janíček – klávesy
• Jiří Kabeš – viola
• Jan Brabec – bicie

Súčasná zostava (2011)

• Vratislav Brabenec – saxofón, klarinet, spev
• Josef Janíček – klávesy, spev
• Jiří Kabeš – viola, spev
• Joe Karafiát – gitara, spev
• Eva Turnová – basová gitara, spev
• Jaroslav Kvasnička – bicie

Diskografia

• 1969-72 – Muž bez uší
• 1973 – Do lesíčka na čekanou
• 1973-75 – Vožralej jak slíva
• 1974-75 – Egon Bondy’s Happy Hearts Club Banned
• 1976-77 – Ach to státu hanobení
• 1981 – Co znamená vésti koně
• 1978 – Pašijové hry velikonoční
• 1979 – Jak bude po smrti
• 1977-82 – Kolejnice duní
• 1983-84 – Hovězí porážka
• 1985-86 – Půlnoční myš
• 1992 – Bez ohňů je underground
• 1997 – The Plastic People Of The Universe
• 1999 – For Kosovo
• 2000 – 10 let Globusu aneb underground v kostce – (cd 1)
• 2000 – 10 let Globusu aneb underground v kostce – (cd 2)
• 2001 – Líně s tebou spím | Lazy Love / In Memoriam Mejla Hlavsa
• 2001 – Milan Hlavsa – Než je dnes člověku 50 – poslední dekáda – (cd 1)
• 2001 – Milan Hlavsa – Než je dnes člověku 50 – poslední dekáda – (cd 2)
• 2004 – The Plastic People of The Universe & Agon Orchestra – Pašijové hry
• 2007 – Agon Orchestra & The Plastic People of The Universe – Vlaková opera
• 2009 – Maska za maskou^[2]

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému The Plastic People of the Universe

Externé odkazy

• Oficiálny web
• Plastic People of The Universe na webe Hifiklubu Humpolec