A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tesná dvojhviezda je sústava dvoch veľmi blízkych hviezd, ktoré vzájomným gravitačným pôsobením deformujú svoj tvar. V prípade, že sa na takúto dvojhviezdu dívame v rovine jej obehu, ide o špeciálny prípad zákrytovej premennej hviezdy.
Na povrchu samostatnej hviezdy je gravitačné pole konštantné, t. j. ekvipotenciálna plocha je sférická. Ekvipotenciálne plochy tesnej dvojhviezdy nemôžu byť sférické, lebo gravitačný potenciál jednej hviezdy interferuje s gravitačným potenciálom druhej hviezdy. Nesférický tvar zložiek tesnej dvojhviezdy sa nazýva elipticita tesnej dvojhviezdy. Tvar ekvipotenciálnych plôch v rámci problému dvoch telies (priamo aplikovateľný na problém tesnej dvojhviezdy) odvodil É. Roche.
Prvá ekvipotenciálna plocha sa nazýva kritický povrch alebo Rocheova medza. Ak sú obidve zložky tesnej dvojhviezdy svojimi rozmermi pod Rocheovou medzou, ide o oddelenú dvojhviezdu. V tesnej dvojhviezde sa rýchlejšie vyvíja hmotnejšia zložka. Zväčšuje svoj objem dovtedy, kým nevyplní celý priestor obklopený Rocheovou medzou; potom sa hmota prenáša na menej hmotnú zložku cez vnútorný Lagrangeov libračný bod (L1). Taká tesná dvojhviezda sa nazýva polodotyková tesná dvojhviezda. Plynové prúdy zo zložky strácajúcej hmotu nedopadajú na zložku prijímajúcu hmotu v spojnici stredov hviezd, ale sú vplyvom rotácie sústavy odklonené. Prúdy sa pohybujú v rovine dráhy tesnej dvojhviezdy, pričom okolo zložky prijímajúcej hmotu vytvárajú plynové disky alebo plynové prstence (podľa toho, či je hustota okolohviezdnej hmoty veľká alebo. malá). V mieste, kde plynový prúd interaguje s diskom, prípadne so samou zložkou, môže vzniknúť horúca škvrna ako následok premeny kinetickej energie častíc prúdu na energiu tepelnú pri kolízii týchto častíc s povrchom disku alebo samej hviezdy. Ak obidve zložky tesnej dvojhviezdy vypĺňajú svoj kritický Rocheov objem, povrchové vrstvy veľmi deformovaných zložiek dvojhviezdy sa dotýkajú - dotyková (kontaktná) tesná dvojhviezda; medzi zložkami nastáva vzájomná výmena hmoty.
Vývoj
Pri vývoji tesnej dvojhviezdy sa zložky môžu natoľko zväčšiť, že hmota začne unikať zo sústavy cez vonkajší Lagrangeov libračný bod (L2). Obidve zložky tesnej dvojhviezdy vznikajú súčasne z mračna medzihviezdnej hmoty. Zložky sa skladajú asi zo 60-70 % vodíka a z 30-40 % hélia, ťažšie prvky tvoria len malú prímes. V jadrách obidvoch hviezd sa uskutočňuje najskôr termonukleárna premena vodíka na hélium. Úbytok vodíka v jadre sa dlhodobo prejavuje vzrastaním polomerov obidvoch zložiek. Hmotnejšia zložka spaľuje vodík rýchlejšie ako menej hmotná, preto prvá vyplní svoj kritický Rocheov objem, čím sa začína prenos hmoty z tejto hviezdy k menej hmotnej zložke tesnej dvojhviezdy. V prvom štádiu prenosu hmoty sa rozlišujú 3 prípady prenosu hmoty (A, B a C) podľa vývojového štádia hmotnejšej zložky v okamihu dosiahnutia Rocheovej medze. Ak prvý prenos hmoty nastane v štádiu horenia vodíka v jadre, ide o prípad A prenosu hmoty, ktorý nastáva iba pri tesnej dvojhviezde s veľmi krátkou obežnou periódou. Ak nastane prvý prenos hmoty po vyčerpaní vodíka v jadre, ide o prípad B prenosu hmoty. Začiatok prenosu hmoty po vyčerpaní hélia v jadre je prípad C prenosu hmoty; taká situácia môže nastať len pri dlhoperiodických sústavách. Vplyvom prenosu hmoty môže hmotnejšia zložka odovzdať menej hmotnej zložke až 80 % svojej hmoty. Tým sa ich pomer hmotností prevráti a vývoj hviezdy, ktorá hmotu získala, sa urýchli. Keď táto zložka vyplní svoj kritický Rocheov objem, nastáva druhé štádium prenosu hmoty.
Ďalší vývoj
Ďalší vývoj tesnej dvojhviezdy závisí od toho, v akom štádiu je pôvodná hmotnejšia zložka. Ak sa táto hviezda dostala až do záverečných vývojových štádií (vývoj hviezd), jej polomer je hlboko pod Rocheovou medzou a plynové prúdy z druhého štádia prenosu hmoty tvoria akréčny disk okolo bieleho trpaslíka, neutrónovej hviezdy alebo čiernej diery; ak ešte stále vypĺňa svoj Rocheov objem, vytvorí sa dotyková sústava a zložky si navzájom vymieňajú hmotu. Vývoj tesnej dvojhviezdy sa končí, keď sú obidve zložky v záverečných štádiách svojho vývoja.
Pozri aj
Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
26 Draconis
36 Ursae Majoris
37 Phoenicis
56 Andromedae
61 Cygni
70 Ophiuchi
83 Leonis
85 Pegasi
Acamar
Achird
Acubens
Adara
Alfa Circini
Alfa Doradus
Alfa Fornacis
Alfa Muscae
Alfa Reticuli
Algiedi
Algorab
Almaaz
Alpheratz
Alpherg
Alrai
Alrischa
Alschain
Altais
Alula Borealis
Al Tarf
Antares
Arkab
Arrakis
Athebyne
Auva
Beta Hydrae
Betria
Cih
Cor Caroli
Delta Cephei
Denebola (hviezda)
Deneb Algiedi
Diadém (dvojhviezda)
Dvojhviezda
Epsilon Reticuli
Epsilon Tauri
Etamin
Eta Carinae
Gacrux
Gama Leporis
Gama Volantis
Gemma
Gliese 229
Gliese 250
Gliese 420
Gliese 428
Gliese 505
Gliese 528
Gliese 611
Gliese 623
Gliese 777
Gravitačná vlna
Groombridge 1830
Groombridge 34
HD 38529
Heka
Homam
HR 159
HR 7162
IC 1
Kontaktná dvojhviezda
Ksí Bootis
Ksí Bootis
Lambda Arietis
Lambda Arietis
Lambda Aurigae
Lambda Aurigae
Lambda Serpentis
Lambda Serpentis
Lambda Tauri
Lambda Tauri
Levia hriva
Levia hriva
Luyten 726-8
Luyten 726-8
Marsik
Marsik
Menkalinan
Menkalinan
Menkar
Mesarthim
Mesarthim
Mirach
Mirach
Muscida
Muscida
NGC 18
NGC 18
NGC 1995
NGC 1995
NGC 30
NGC 30
NGC 3000
NGC 3000
NGC 32
NGC 32
NGC 33
NGC 44
NGC 44
NGC 7804
NGC 7804
NGC 8
NGC 8
Pí Puppis
Pí Puppis
Peacock
Peacock
Phact
Phact
Porrima
Porrima
Prokyón
Prokyón
PSR 1913+16
PSR 1913+16
PSR B1620-26
PSR B1620-26
Rastaban
Rastaban
Ras Alhague
Ross 614
Ross 614
R Hydrae
R Hydrae
Sírius
Sírius
Sabik
Sabik
Sheliak
Sheliak
Situla
Situla
Spektroskopická dvojhviezda
Spektroskopická dvojhviezda
Subra
Subra
Talitha Australis
Talitha Australis
Tau1 Eridani
Tau1 Eridani
Tau Bootis
Tau Bootis
Tejat Posterior
Tejat Posterior
Tesná dvojhviezda
Tesná dvojhviezda
Theta Ursae Majoris
Theta Ursae Majoris
Thuban
Thuban
Tyl
Tyl
Upsilon Carinae
Upsilon Carinae
Upsilon Carinae
Urodelus
Urodelus
Urodelus
V838 Monocerotis
V838 Monocerotis
V838 Monocerotis
Viacnásobná hviezda
Wasat
Wasat
Wasat
WNC4
WNC4
WNC4
Wolf 424
Wolf 424
Wolf 424
Ypsilon Andromedae
Ypsilon Andromedae
Ypsilon Andromedae
Zeta Herculis
Zeta Herculis
Zeta Herculis
Zubenelgenubi
Zubenelgenubi
Zubenelgenubi
Zubenelhakrabi
Zubenelhakrabi
Zubenelhakrabi
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk