A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Termická stavová rovnica alebo stavová rovnica (v užšom zmysle) je stavová rovnica opisujúca vzťah medzi objemom, tlakom a teplotou (plynu, kvapaliny alebo pevnej látky). [1]
Termická stavová rovnica pre plyny
Termické stavové rovnice sú základné rovnice termodynamiky. Popisujú ako navzájom súvisia jednotlivé stavové veličiny. To je užitočné, lebo nám umožňuje pre danú zmenu jednej zo stavových veličín (napríklad zväčšenie objemu plynu) predpovedať, ako sa budú správať ostatné stavové veličiny. Stavovú rovnicu môžeme napísať pre plyny okolo nás, ale napríklad aj pre vnútro hviezd či celý vesmír.
Stavová rovnica ideálneho plynu
Najznámejšou (termickou) stavovou rovnicou je stavová rovnica ideálneho plynu, ktorá znie:
- alebo alebo
kde:
- – je tlak plynu (Pa)
- – je objem plynu (m3)
- – je celkový počet častíc plynu
- – je Boltzmannova konštanta (má hodnotu )
- – je teplota plynu (K)
- – je počet mólov plynu (-)
- – je univerzálna plynová konštanta (hodnota: )
- – je špecifický objem plynu (m3.kg-1)
- – je špecifická plynová konštanta (J.K-1.kg-1).
Stavové rovnica reálnych plynov
Oblasť použiteľnosti stavovej rovnice ideálneho plynu je ohraničená v krajných situáciách, napríklad pri veľmi vysokých hustotách plynu. Ideálny plyn je iba naša zjednodušujúca predstava plynu, ktorého molekuly na seba navzájom nepôsobia žiadnymi silami a nezaberajú žiadny objem. V praxi to tak samozrejme nie je, väčšina plynov sa však za bežných podmienok správa veľmi podobne a stavová rovnica ideálneho plynu ich správanie dobre opisuje. Niekoľko ďalších stavových rovníc sa úpravou viac približuje experimentálnym výsledkom.
Van der Waalsova stavová rovnica
Rovnica bola navrhnutá v roku 1873 ako prvá z upravených stavových rovníc[2]. s použitím dvoch konštánt má tvar:
kde:
- – je tlak plynu (Pa)
- – je špecifický objem plynu (m3.kg-1)
- – je teplota plynu (K)
- – je špecifická plynová konštanta (J.K-1.kg-1)
- – sú konštanty.
Konštanty a sa určujú experimentálne a sú iné pre každý plyn. Dodatočný člen v zátvorke s tlakom vyjadruje to, že molekuly na seba pôsobia nejakou silou a dodatočný člen v zátvorke s objemom vyjadruje to, že molekuly samotné zaberajú nejaký objem, ktorý je potrebné od objemu nádoby odčítať.
Berthelotova stavová rovnica
Rovnica upravuje konštantu pri tlakovom člene Van der Waalsovej stavovej rovnice. Dôvodom boli jej vysoké odchýlky pri vysokých tlakoch a nízkych teplotách. Má tvar[2]:
kde:
- ;
a
- – je tlak plynu (Pa)
- – je špecifický objem plynu (m3.kg-1)
- – je teplota plynu (K)
- – je špecifická plynová konštanta (J.K-1.kg-1)
- – je tlak plynu v kritickom bode (Pa)
- – je špecifický objem plynu v kritickom bode (m3.kg-1)
- – je teplota plynu v kritickom bode (K)
Beattieova-Bridgemanova stavová rovnica
Rovnica bola navrhnutá v roku 1928 a je dostatočne presná pre hustoty plynu nad 80% ich kritickej hustoty. Používa 5 konštánt a má tvar[2]:
kde
- ;
a
- – je tlak plynu (Pa)
- – je špecifický objem plynu (m3.kg-1)
- je mólový objem plynu (m3.mol-1)
Štandardná zlučovacia entalpia
Absolútna nula
Absolútne čierne teleso
Adiabatická účinnosť
Adiabatický invariant
Aktivita (termodynamika)
Anergia (termodynamika)
Antoinova rovnica
Atmosféra (jednotka)
BET izoterma
Bod horenia
Boltzmannova konštanta
Boltzmannova rovnica
Boltzmannovo rozdelenie
Boylov-Mariottov zákon
Carnotove princípy
Charlesov zákon
Chemický potenciál
Clausiusova nerovnosť
Daltonov zákon
Druhá termodynamická veta
Ellinghamov diagram
Emisivita
Energia
Exergetická účinnosť
Exergia
Explózia
Freundlichova izoterma
Fugacita
Gay-Lussacov zákon
Gibbsova voľná energia
Izolovaná sústava
Koeficient tepelnej vodivosti
Kritický bod
Langmuirova izoterma
Mayerova rovnica
Nevratnosť
Nultá termodynamická veta
Otvorená sústava (fyzika)
Perpetuum mobile
Poissonova konštanta (termodynamika)
Polytropa
Povrchová teplota
Prvá termodynamická veta
Rosný bod
Súčiniteľ teplotnej vodivosti
Sústava (termodynamika)
Seebeckov jav
Skleníkový efekt
Skvapalňovanie
Stavová rovnica
Stavová rovnica ideálneho plynu
Stavová veličina
Sublimácia (pevná látka)
Synergetika
Technická práca
Tepelná rovnováha
Tepelná rozťažnosť
Tepelný odpor
Tepelný stroj
Teplo
Teplota topenia
Teplota varu
Teplota vznietenia
Teplota vzplanutia
Termická účinnosť
Termická stavová rovnica
Termochémia
Termochemická rovnica
Termodynamická účinnosť
Termodynamická teplota
Termodynamická veta
Termodynamický stav
Termodynamika
Termoelektrický jav
Thomsonov jav
Topenie
Tretia termodynamická veta
Trojný bod
Tuhnutie
Ultrafialová katastrofa
Univerzálna plynová konštanta
Uzavretá sústava (výmena energie)
Van der Waalsova stavová rovnica
Var (fyzika)
Vnútorná energia
Voľná energia
Vratný termodynamický cyklus
Vratný termodynamický proces
Vyparovanie
Zložka sústavy
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk