Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. potreba kontroly faktov uvedených v článku, wikiodkazov, formátovania textu a formátu referencií

Termálne pramene Hornej Nitry alebo Hornonitrianske geotermálne zdroje je skupina termálnych prameňov v regióne Hornej Nitry v okrese Prievidza.

Vznik termálnych prameňov

Prirodzené termálne pramene v oblasti Bojníc vznikli v súvislosti s tektonickými procesmi pravdepodobne spojenými so zemetraseniami v medzi-ľadovej dobe pred tristotisíc až štyristotisíc rokmi.Tektonické pohyby spojené so vznikom severovýchodných tektonických zlomov na križovaní s východno-južnými zlomami Bojnickej vysokej kryhy otvorili cestu horúcim prameňom z hlbokých vrstiev dolomitov pochovaných pod masívom Malej Magury.

Voda v oblasti Bojnických kúpeľov vystupuje zo súvrstvia triasových dolomitov z hĺbky 400 až 800 m na križovaní menších tektonických porúch.

Podľa detailného vrtného výskumu z 60. až 90. rokov 20. storočia termálne vody nevystupujú po malomagurskej tektonickej poruche, ale v oblasti Bojnických kúpeľov si prerazili cesty na povrch po križovaní menších tektonických porúch v severnom predpolí Malomagurskej tektoniky. Tu sa v cestou na povrch miešajú so studenšími takzvanými plytkými vodami, ktoré znižujú ich teplotu a obsah minerálov.Bojnická pramenná oblasť má svoju vlastnú vsakovaciu – infiltračnú oblasť (Malá Magura – Rokoš + Žiar+ Sklené), ktorá je len v minimálnej miere (Franko odhaduje na 20%) prepojená so zásobami termálnych vôd pod dnom Hornonitrianskej kotliny, ktoré vo veľkej hĺbke pritekajú zo smeru Od Brusna a Rematy. Za Malomagurskou poruchou sa od Bojníc južným smerom dolomity ponárajú pod Hornonitriansku kotlinu do značných hĺbok okolo 1500 – 2700 metrov, tu akumulované termálne vody podľa výskumov izotopov plynov obsiahnutých vo vode majú iné infiltračné oblasti než Bojnické termy. Pri termálnych vodách z dna Hornonitrianskej kotliny má vyšší vplyv infiltračná oblasť Brusno-Remata – vápence. Malomagurská tektonická porucha podľa výskumov renomovaných hydrogeológov z 70. –  90. rokov 20. storočia jednoznačne nie je komunikačnou cestou pre prirodzené prameniská termálnej vody, ani pre vrty v Bojniciach ako zdroje termálnej vody.

Dejiny

Prirodzené prieniky termálnych prameňov na povrch v okolí dnešných Bojníc sa objavili podľa zisteného veku najstarších travertínov v dobe interglaciálu v období mindel-riss, teda pred 340 – 350 tisíc rokmi.V tom čase vyvierali v oblasti, ktorá je oproti dnešným miestam pramenísk 500 – 1000 metrov vzdialenejšia viac na severovýchod  –  v oblasti Zoologickej záhrady a Bojnického zámku samotného.Táto staršia pramenná oblasť je dnes z pohľadu geotermálnych zdrojov vôd už neaktívna, pramene sa prirodzene upchali a odvtedy sa premiestnili už niekoľkokrát západným smerom. Pramene termálnych vôd boli od od svojho vzniku počas dlhej doby podstatne výdatnejšie než sú v dnešných dobách, preto že travertíny sa z teplých vôd usadzovali na rozsiahlej travertínovej terase kedysi v podstatne väčšom rozsahu, než je tomu dnes.Bojnická stará travertínová terasa je najväčšia na Slovensku, zahŕňa územie celého historického centra Bojníc od ZOO cez kúpalisko Čajka až po dnešné kúpele, južným smerom sú travertíny usadené až po vtedajšie koryto rieky Nitra. Viditeľné staršie travertínové útesy sú napríklad v Zoo pri pavilóne medveďov a šeliem.Pri neskoršej migrácii – premiestňovaní prameňov západným smerom sa vytvárali ďalšie menšie a väčšie travertínové kopy, z ktorých najväčšia je kopa na ktorej stojí Bojnický zámok, menšie mŕtve – teda neaktívne – travertínové kopy sú v parku západne od zámku pri parkoviskách v okolí kúpaliska Čajka

.Prvé doklady o prítomnosti predkov moderných ľudí v Bojniciach, ktorých lákali teplé pramene podobne ako v Dreveníku, Bešeňovej a Gánovciach sú z obdobia 200 000 až 130 000 rokov pred naším letopočtom. To je obdobie Stredný paleolit na Slovensku prítomný nálezmi artefaktov neandertálskych ľudí najmä v Prepoštskej jaskyni a hradnej travertínovej kope Bojnického zámku.

Prvá písomná zmienka o Bojnických termálnych vodách je z roku 1113 v listine Zoborského opátstva potvrdenej kráľom Kolomanom kde bol popísaný hraničný bod “fons fervidus” teda horúci prameň.V 15. storočí za správcu Bojnického panstva Petra Pokyho sú uvádzané nepriame písomné zmienky o tom, že už existovalo využívanie teplých prameňov na kúpanie.Z tohto obdobia pravdepodobne pochádza povesť o chamtivom správcovi hradu, skamenených peniazoch a strate prameňa, či skôr premiestnení teplého prameňa ďalej od zámku.

Prvá priama písomná zmienka o kúpeľoch je v diele Juraja Wernhera “O podivuhodných teplých vodách Uhorských”, kde popisuje tunajšiu dvojicu oddelených stupňovitých bazénov pre šľachtu a poddaných zásobovaných dvomi rozdielne teplými prameňmi, vybudovanými majiteľom panstva Alexiusom Thurzom okolo roku 1540. Išlo pravdepodobne o „Starý kúpeľ“ na mieste dnešného liečebného domu Mier.

Kúpele sa opäť spomínajú v roku 1614 v súvislosti s udržiavaním “špitála” a je tu tiež prvá zmienka o termálnom jazere neďaleko od kúpeľov, kde sa máčali konope, čo je zrejme popis súčasného prirodzeného prameňa Jazero v údolí pod LD Baník.V roku 1637 sa panstvo Bojnice po vymretí Thurzovcov dostáva do vlastníctva rodu Pálffiovcov ktorí kúpele v roku 1654 opäť prestavali.

V 17.storočí zažívali kúpele svoju prvú dobu prudkého rozvoja, ktorá bola zastavená počas povstania Františka II. Rákociho v rokoch 1703 – 1704 kedy bol hrad obliehaný a okolie spustošené vzbúrencami.Matej Bel vo svojich "Notíciách" popisuje starý kúpeľ ako budovy s trojicou bazénov  –  teplým najlepšie vybaveným pre šľachticov, múrom oddeleným od horúceho bazéna pre sedliakov a poddaných ktorý zásoboval iný blízky prameň, a nakoniec tretím bazénom pre žobrákov a ľudí s kožnými problémami. Bel spomína aj prameň Jazero používaný na máčanie konopí a povesť o Petrovi Pokyovi.

V druhej polovici 18. Storočia nastal úpadok popularity kúpeľov, ktoré boli v tej dobe označované ako "nepatrné".Barón Alojz Medňanský začiatkom 19. storočia popisuje kúpele v dobrom stave so štyrmi bazénmi, kaplnkou a ubytovaním pre kúpeľných hostí. Do Druhej svetovej vojny bol Baťom postavený Jánov kúpeľ, prestavaný komplex budov Starého kúpeľa na kúpeľný dom Mier. V 70tich rokoch 20. storočia bol podnikom Uhoľné a Lignitové Bane postavený liečebný dom Baník – v roku 1975, ktorý bol neskôr bezodplatne prevedený na štátne kúpele.

Po privatizácii kúpeľov bol postavený liečebný dom Lysec, v súčasnosti stavebné aktivity v kúpeľnom parku pokračujú. Súčasnosť a nedávna minulosť kúpeľov je popísaná na stránke Bojnice

Aktuálne využívané teplé pramene v Bojnickej oblasti

V minulosti boli využívané len prírodné termálne pramene vyvierajúce na povrch v plytkých údoliach západne od Bojnického zámku. Rôzne zdroje sa líšia v údajoch, koľko bolo prirodzených výverov teplých vôd najmä v okolí kúpeľného parku, preto že tu bolo viacero menších teplých pramienkov, z ktorých niektoré boli neskôr zachytené vrtmi radu označenia Pa a BR.

Prirodzené pramene

• Štrandový prameň v údolí pod zámkom s teplotou 25,5 stupňov Celzia, s výtokom 0,3 litra za sekundu, prameň bol zachytený vrtom v roku 1912 a dnes dáva už len 1 liter za sekundu
• Uhličitý prameň s Uhličitým jazierkom mali 37 – 38 stupňov Celzia
• Dvojica termálnych prameňov v Starom kúpeli s teplotou 45 stupňov Celzia, s výtokom 7,48 litra za sekundu, z ktorých jeden je zachytený vrtom Z2, druhý niektorým z blízkych krátkych vrtov v parku
• Prameň Jazero v údolí pri LD Baník s teplotou vody v jazere 37 stupňov Celzia s priemerným výtokom 14,41 litra za sekundu, pričom prívodný prameň do krátera bol zachytený dvojicou vrtov, prvý šikmý vrt havaroval, druhý kolmý označený ako BR 2 zachytáva 51 stupňov teplú vodu využívanú pre Jánov kúpeľ a bazény LD Baník

Umelé zdroje termálnej vody v Bojnických kúpeľoch

patria sem nasledovné vrty:

• Pa 7 s teplotou 40 stupňov Celzia s prelivom 4,76 litra za sekundu – využíva sa na ohrev vody kúpaliska Čajka, predtým nazývaný Prameň pod Kurtami – vrt navŕtal Hynie v roku 1957, vrt má 47 metrov
• BR 3 s teplotou 35 stupňov Celzia s prelivom 4,1 litra za sekundu, používa sa v LD Lysec a LD Mier
• BR1 (Jesenius II) s teplotou 46,5 stupňov Celzia s prelivom 4 litre za sekundu, používa sa na plnenie vaňových kúpeľov LD Mier, LD Lysec a LD Tríbeč
• BR 6 sa používa na ohrev vody kúpaliska Čajka

Ostatné vrty s označením číselnej rady PA a BR by mali byť zapečatené, vrty Uhličitý a Štrandový, ktoré sa kedysi používali na plnenie tzv. "Záhradného bazéna" na miestach dnešného kúpaliska Čajka by nemali byť využívané.

Hydrogeologický vrtný výskum a prieskum

Analýzy vody

teplých prameňov boli robené od polovice 19. storočia

Prvé analýzy vôd dvojice prameňov v Starom kúpeli vykonal v roku 1857 E. Lang, po ňom K. Ernst v roku 1912 analyzoval vody Štrandového prameňa, Uhličitého kúpeľa, Jazera a Starého kúpeľa.Neskôr bolo vykonané veľké množstvo analýz, v súčasnosti sa zloženie vody analyzuje v pravidelných intervaloch na zloženie a testujú sa aj na prítomnosť mikroorganizmov

Termálne vody v Bojniciach majú obsah minerálnych látok okolo 530 – 750 miligramov na liter, vody z hĺbok kotliny majú obsah minerálov 950 – 1000 miligramov. Pôvodné teórie o rovnakom zložení termálnych vôd pri Laskári a v Bojnických kúpeľoch boli upresnenými meraniami vyvrátené. (Rebro, Franko, Fidesz).

Vrtný výskum

Prvé vrty na zachytenie existujúcich prírodných prameňov boli urobené firmou DUMA zo Zvolena v oblasti Štrandového prameňa, išlo o 6,7 m hlboký vrt. Do 60 tich rokov bol vykonaný len menší, relatívne plytký vrtný geologický a hydrogeologický výskum, so sondami hlbokými maximálne niekoľko sto metrov, zameraný najmä na zachytenie existujúcich prirodzených termálnych prameňov do potrubí.Rozsiahly vrtný výskum bol vykonaný štátnym podnikom IGHP a GP Žilina v oblasti Bojnickej vysokej kryhy a jej kúpeľov v 60 tich až 80 tich rokoch 20.storočia. V období detailného hydrogeologického prieskumu bol urobený 1 štruktúrny vrt Š2 NB (Jesenius 1) 1011 metrov hlboký, Vrty NB1 a NB2 hlboké 1 000 m pri Opatovciach nad Nitrou zamerané na objasnenie priebehu Malomagurského zlomu, zároveň štátny podnik ULB Prievidza vykonával podrobný prieskum geologickými a hydrogeologickými vrtmi v širšom okolí medzi Bojnicami a Novákmi zameraný na objasnenie vplyvu povrchových a podzemných vôd na pramene Bojnických kúpeľov.

Priamo v kúpeľoch a pri kúpalisku Čajka boli vŕtané vrty radu BR a Pa na zachytenie termálnych vôd. Kvôli vyriešeniu problematiky ovplyvnenia pramenných zdrojov Bojnických kúpeľov boli ULB Prievidza š. p. navŕtané mnohé pozorovacie a meracie vrty Pri obci Koš na druhej strane Hornonitrianskej kotliny vo vzdialenosti 5 km vzdušnou čiarou od Bojnických kúpeľov bol v 70 tych rokoch vŕtaný vrt Š1 NB v katastrálnom území obce Koš a neskôr (1980) štruktúrny vrt Š1 NB II v katastrálnom území obce Laskár, hlboký 1800 metrov, ktoré potvrdili výskyt termálnych vôd v súvrství dolomitov uložených vo veľkej hĺbke pod uhoľnými slojmi aj na tejto strane kotliny. Vrt Š1 NB v Koši bol neskôr plánovane zlikvidovaný ťažbou uhlia.

Výsledky z pravidelných meraní pozorovacích vrtov a výkazov o mesačných odberoch termálnej vody sa aj v súčasnosti zo strany HBP a.s. pravidelne zasielajú na Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky na Inšpektorát Kúpeľov a Žriediel (IKŽ), ktoré tiež určuje povolené odberné množstvá pre každý jeden uznaný zdroj termálnej a minerálnej vody na Slovensku.

Problematika možností ovplyvnenia prameňov Bojnice ťažbou uhlia v Nováckej panve

Prieval vody v Bani 1 roku 1954

V roku 1957 vtedy popredný československý hydrogeológ profesor Hynie vyslovil hypotézu, že s rozvojom dobývania hnedého uhlia v Nováckej panve by v budúcnosti mohla byť ovplyvnená bezpečnosť žriediel v Bojniciach. Teóriu vytvoril na základe zovšeobecnenia starších udalostí pri narušení teriem v českých Tepliciach.V Hornonitrianskej kotline je však iná geologická situácia než v Tepliciach, horniny sú iného pôvodu, zvrstvenia a zloženia, Hynieho analógia nebola v praxi aplikovateľná na Bojnické teplé pramene. Hynie svoju hypotézu publikoval vo svojej knihe aj v roku 1964, kde konštatuje pochybnosť, že by zaznamenaný prieval vlažných zásaditých vôd na bani Mier 1 v roku 1954 nejako súvisel so zdrojmi Bojnických teriem, ako aj to že by prieval mohol výrazne ovplyvniť výdatnosť Bojnických prameňov. Nevylúčil však hydrologickú komunikáciu termálnej vody v hĺbke. Vody z prievalu boli teploty rovnakej, ako okolité horniny a vytečené vody boli odlišného zloženia, než sú obvyklé vody Bojnických prameňov.

Malomagurská tektonická porucha

Na základe svojich vtedajších obmedzených znalostí o hlbokých geologických štruktúrach Hornonitrianskej kotliny publikoval v roku 1964 Ota Hynie ideovú schému geologického rezu, kde sa mal Novácky uhoľný sloj priamo opierať o Malomagurskú tektonickú poruchu. Malomagurská tektonika bola v tej dobe interpretovaná ako dlhá priama zlomová línia tiahnúca sa až po Bielice. V podstate na základe dovtedajších vedomostí predpokladal, že pravý okraj Hornonitrianskej kotliny v smere od Bojníc na Nováky a Partizánske – svah – je tvorený Malomagurskou poruchou. Ďalšími vrtmi sa zistilo, že hypotéza O. Hynieho nie je opodstatnená.

Tieto hypotézy O. Hynieho boli čoskoro na to vyvrátené novšími výskumami špecialistov hydrogeológov najmä Dr.O. Franka 1968,Dr. L. Vondráčka 1990, Dr. M. Jezného a Dr. J.Halma 1994 J. Pokojného 2000 M. Fendeka a kol. 2004, K. Vránu 2011 a mnohých iných hydrogeológov, ktorí poukázali na to, že Malomagurská porucha nevedie termálne vody z dolomitov v podzemí na povrch, a v skutočnosti je zatesnená ílmi a travertínom.

Malomagurská tektonická porucha podľa súčasných poznatkov nie je rovná línia, vrtmi bol overený jej kľukatý esovitý priebeh, pričom ani raz vrty nezastihli prítomnosť termálnej vody v tejto tektonike. Po vrtnom výskume Dr. Franko posunul reálne zistený priebeh Malomagurskej poruchy o 600 metrov viac na severozápad, než sa pôvodne predpokladalo v Hynieho prekonaných hypotézach. Ďalej sa podrobným vrtným prieskumom potvrdilo, že v blízkosti kúpeľov Bojnice uhoľné sloje vykliňujú (strácajú sa), preto nie je dôvod robiť tu akékoľvek banské práce. Hydrogeológovia už v 60 tich rokoch dokázali, že Bojnické termálne pramene majú vlastnú vsakovaciu oblasť, ktorá súvisí so zdrojmi termálnej vody pod Hornonitrianskou panvou len malými prepojeniami, O. Franko ale ešte aj O. Hynie odhadujú prepojenie termálnych vôd Hornonitrianskej kotliny s termálnymi vodami Bojnických kúpeľov na maximálne 20 percentné (hypotetické) ovplyvňovanie.

Pri čerpacích skúškach sa však neskôr nikdy nepodarilo v praxi preukázať, že by prepojenie termálnych vôd pod Hornonitrianskou kotlinou s Bojnickými termálnymi prameňmi naozaj fungovalo Keby boli termálne vody spod Hornonitrianskej kotliny prepojené s Bojnickými väčšou mierou, museli by mať tieto zdroje približne rovnaké obsahy minerálov rozpustených vo vode. To sa nepotvrdilo a nie je to spôsobené riedením Bojnických vôd povrchovou vodou. Bojnické termálne vody majú zastúpenie minerálov dolomitového súvrstvia, a vody hlboko pod Prievidzskou kotlinou majú vyššie zastúpenie minerálov vápencových hornín (Franko -Nové poznatky). Ďalším dôkazom o hydrologickej oddelenosti bazénov termálnej vody sú výrazné rozdiely vo veku termálnych vôd v Koši/Laskári a v Bojnických kúpeľoch.

Ochranné pásma Bojnických kúpeľov

Prvé ochranné pásmo prameňov v Bojniciach vytýčil Horusitzky v roku 1912. V poradí druhé revidované ochranné pásmo Bojnických teriem vytýčil Horusitzky s Dmitrijom Andrusovom (D.Andrusov je zakladateľ Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra) v roku 1941. Tretíkrát boli ochranné pásma Bojnických kúpeľov revidované Ministerstvom zdravotníctva československej republiky v roku 1961.Následne boli podľa novších hydrogeologických poznatkov ochranné pásma revidované ešte niekoľkokrát, naposledy Vyhláškou č. 255/2008 Ministerstva Zdravotníctva Slovenskej republiky (pozri ostatné) .

V súčasnosti sú znovu oživované Hynieho prekonané hypotézy z prvopočiatkov hydrologického výskumu Hornonitrianskej kotliny, predkladané neinformovanej verejnosti v médiách ako údajne overené fakty. Dobývanie uhlia v nedávnej minulosti prebiehalo v menších vzdialenostiach od Bojnických kúpeľov, než sa dobýva dnes, respektívne plánuje dobývať v 12. úseku, a napriek tomu v minulosti nedošlo k ovplyvneniu termálnych prameňov v Bojniciach. Pri dodržaní predpísaných obmedzení uvedených vo vyhláške o Ochranných pásmach Bojnických kúpeľov majú autorizovaní hydrogeológovia za to, že súčasná a plánovaná ťažba hnedého uhlia nemôže mať na Bojnické kúpele žiadny vplyv, a teda ani ich ohrozovať. Platí to ako pre približovanie sa k Malomagurskému zlomu, tak pre čerpanie banských vôd. Exaktne a jasne to vylučuje napríklad Fendek et al.

Čerpanie vody z podložia uhoľného sloja

Pramene v Bojniciach sú podľa medializovaných vyjadrení údajne ohrozené aj čerpaním banských vôd v hĺbke 200 – 300 metrov. Z hydrogeologického pohľadu však ide o znovuoživovanie jednej z prekonaných teórii Ota Hynie. Dlhodobé sústavné a masívne čerpanie vôd z podložia uhoľného sloja – zo súvrstvia tufitov – počas 40 rokov trvania nepretržitého čerpania plytko uložených zvodnených vrstiev preukázalo, že podstatne hlbšie uložené súvrstvie vápenitých dolomitov, v ktorom prúdi termálna voda, je od vyšších horninových štruktúr, kde sa dobýva uhlie,spoľahlivo odizolovaná vrstvou ílovitých hornín. Tiež je pokladané za fakt, že k prienikom termálnych vôd z hlbokého podložia do banských diel nikdy počas dobývania nedošlo ani pozdĺž otvorených tektonických porúch. Hydrogeológovia meraniami počas 40 rokov opakovane dokázali, že čerpanie vôd v Nováckych baniach nijako neovplyvnilo výdatnosti horúcich a teplých prameňov v Bojniciach. Pokiaľ ich nijako neovplyvňuje, nemôže ich ani ohrozovať. Oblasť čerpania banských vôd je od vodonosných vrstiev termálnej vody pod uhlím oddelená 1000 metrov hrubým súvrstvím ílovitých usadenín. Pre porovnanie – baníkov pri dobývaní uhlia v Novákoch od nadložných zvodnených vrstiev 300 metrov hrubých, chráni 30 metrová vrstva ílu nad slojom. Izolačné ílovité horniny medzi termálnou vodonosnou vrstvou v hĺbke pod uhlím sú teda 33-krát hrubšie ako tie, pod ktorými pracujú baníci. Keby hlboko uložená nádrž niekde v Nováckej panve komunikovala cez zlom s podložnými tufitmi, muselo by sa to pri ťažbe bežiacej 65 rokov, niekde prejaviť. Nič také sa doteraz nepotvrdilo.

Problematika súvisu zmien množstiev vôd Bojnických kúpeľov s využívaním termálnej vody zo zdroja Š1 NB II Laskár

Vlastníctvo termálnych a iných vôd

Vlastníctvo vôd presne a jednoznačne určuje základný Zákon štátu – ÚSTAVA Slovenskej Republiky, čo je zákon číslo 460/1992 Zbierky zákonov, konkrétne v Článku 4 nasledovne: Nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej Republiky.

Štát prostredníctvom svojich odborných komisii určuje, ako, kedy, a kde sa toto vlastníctvo štátu využije, včítane posudzovania toho, čo je a čo nie je liečivá voda v zmysle platných noriem, rovnako ako štát prostredníctvom odbornej komisie určuje aj to, akým spôsobom a na aké účely budú tieto prírodné zdroje (termálne vody) efektívne využité.

Pridelené kapacity využívania prírodných zdrojov

V prácach uvádzaných ako Referencie sa uvádzajú údaje, že kapacita akumulácii zdrojov termálnej vody v Hornonitrianskej kotline, ktorú možno čerpať bez ovplyvnenia jej zásob – teda poklesu ich hladiny/tlaku kvôli vyššiemu čerpaniu, než je ich prirodzené dopĺňanie – je 110 až 130 litrov za sekundu.

Z tohto množstva majú Bojnické kúpele pre svoje pramene a vrty pridelenú maximálnu čerpaciu kapacitu do 31 litrov za sekundu. Čerpanie bojnických prameňov má stanovené rozdielne režimy pre leto, zimu a prechodné ročné obdobia, určené Inšpektorátom Kúpeľov a žriediel podliehajúcim pod Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Vrt Š1 NB II pri Koši má pridelenú kapacitu čerpania 15 litrov za sekundu nepretržite celoročne. Podľa posledného predpisu Ministerstva zdravotníctva SR o stanovení I. a II. ochranného pásma Bojnických liečebných kúpeľov z roku 2002 a Povolenia na odber termálnej liečivej vody v Kúpeľoch Bojnice nesmie celkové denné čerpané množstvo termálnych vôd v II. ochrannom pásme kúpeľov prekročiť 50 litrov za sekundu.

V súčasnosti sa v médiách objavujú správy, že vrt v Laskári údajne "kradne" vodu Kúpeľom Bojnice. Vrt Š1 NB II patrí HBP a.s., ktoré vrt vyvŕtali, voda z vrtu nie je uznaná za liečivú termálnu vodu, len za geotermálnu vodu. Čerpacie pokusy jednoznačne preukázali, že tamojší odber vody nemá žiadny vplyv na hladiny a tlaky termálnych vôd kúpeľov Bojnice. Hydrologické skúšky súvisu a vzájomného prepojenia vrtov v Laskári a Koši s Bojnicami sa robili v 80.tich rokoch, keď sa v Laskári čerpalo dlhodobo 40 litrov za sekundu, po dobu 12 mesiacov pri súčasnom pozorovaní a dennom meraní tlakov a prietokov prameňov v Bojnických kúpeľoch.

Povolené odberové množstvá termálnych vôd prideľuje komisia Inšpektorátu Kúpeľov a žriediel Ministerstva Zdravotníctva SR, zložená z odborne spôsobilých hydrogeológov a balneológov. Komisia pridelila pre vrt Š1 NBII v Laskári odberové množstvo 30 litrov za sekundu nepretržite po celý rok. To však neznamená, že takéto množstvá sa aj v praxi na vrte v Laskári niekedy vôbec odoberali. V skutočnosti sa v reáli využíva v zime do 6- 8 litrov termálne za sekundu z tohto zdroja, v zime v najtuhších mrazoch sa čerpá do 10 litrov/sekunda, v lete sa voda z vrtu len odpúšťa v množstve 2-3 litrov za sekundu, preto že to prikazujú hydrogeologické predpisy.

Infiltračné oblasti

Staršie hydrologické výskumné práce predpokladali, že termálnu vodu vedúce vápence a dolomity Hornonitrianskej kotliny pod Bojnické kúpele majú dve hlavné infiltračné oblasti – na svahoch Malej Magury a pri Nitrianskom Rudne, a v okolí pohoria Žiar pri Slovenskom Pravne. Novšie výskumy na základe analýz veku termálnych vôd z izotopov plynov rozpustených vo vode preukázali, že vsakovacie oblasti sú najmenej tri, nemožno vylúčiť až štyri vsakovacie oblasti : vyššie uvedené dve oblasti zásobujú Bojnické termy, ale termy z hlbokého podložia Hornonitrianskej kotliny – vrt pri Koši a Laskári – sú zásobované zrážkovými vodami, ktoré spadli v dobe kamennej v oblasti Brusno – Remata.Termálne vody vyvierajúce pri Veľkých Bieliciach pochádzajú zo zrážok spadnutých v oblasti dolomitových vŕškov medzi Čereňanmi a Partizánskym, tamojšie vody sú iného zloženia, odlišujú sa aj vyššou rádioaktivitou, čo znamená, že nádrž termálnych vôd v hlbokom podloží Hornonitrianskej kotliny pramene Veľkých Bielic nijako neovplyvňuje.

Novšie hydrogeologické výskumy preukázali, že vek zdržania vôd – teda čas ktorý uplynie, odkedy voda vsiakne z dažďa do horniny do doby, kedy vyvrie v termálnom prameni – je v prípade bojnických a ostatných termálnych vôd odlišný – od 9 000 rokov do 12 000 rokov. Toto ukazuje na rozdielne infiltračné územia, a zistenia podporujú aj dôkazy rozdielov v zložení termálnych vôd. Rôzne zdroje uvedené v Referenciách uvádzajú mierne rozdielne veky zdržania Bojnických a Laskárskych vôd. Franko uvádza vek termálnych vôd Bojnických kúpeľov na základe analýz uhlíka vo vode rádiokarbónovou metódou na 9100 až 8700 rokov pri vrtoch BR1 a BR3. Pri minerálnej horúcej vode z vrtu Laskár Š1 NB II uvádza Franko vek vody 23 000 rokov, v práci J. Vingárika sa uvádza až 45 000 rokov, čo je odvolávka na práce Fendeka a spol. V posledných rokoch sú veky termálnych vôd rozdielnych zdrojov vody skúmané znova, tentoraz metódou skúmania zastúpenia izotopov iných plynov a izotopov síry.

Čerpacie skúšky vrtov a poklesy hladín a prietoku prameňov v Bojniciach

Na vrte pri obci Laskár Š1 NBII bola vykonaná po odvŕtaní dlhodobá čerpacia skúška. Po dobu 12 mesiacov bolo čerpaných neustále 40 sekundových litrov termálnej vody, pričom na pozorovacích hydrologických vrtoch a zdrojoch termálnej vody v Bojniciach nedošlo k žiadnej zmene.Súčasné povolené množstvo na čerpanie zdroja Š1 NB II pri obci Koš je 15 litrov za sekundu., termálna voda sa používa vlastníkom vrtu na technické účely a na ekologické vykurovanie skleníkov obnoviteľnou geotermálnou energiou.

Pri dlhodobej čerpacej skúške vrtu Jesenius v Bojniciach pri čerpaní 60 litrov za sekundu došlo zakrátko k poklesu tlaku a množstiev termálnej vody na všetkých ostatných prameňoch Kúpeľov Bojnice. K návratu k dlhodobému normálu prietokov a tlaku Bojnických termálnych prameňov došlo až po 19 mesiacoch od ukončenia čerpacieho pokusu (O.Franko 1980).

Kontrolný čerpací pokus na vrte Š1 NBII v Laskári bol znovu vykonaný aj v roku 1993 – 1994, (Fendek et al.) keď sa sústavne čerpalo 23 – 21 litrov termálnej vody za sekundu po dobu 14 mesiacov. Tento pokus ukázal, že bezpečným čerpacím množstvom zdroja v Laskári je 20 -30 litrov za sekundu, opäť bez ovplyvnenia výdatností alebo zloženia vody Bojnických kúpeľných prameňov, ako sa uvádza v záverečnej správe.

To znamená, že čerpanie termálnych vôd v kúpeľoch nad rámec pridelených čerpacích kapacít na jednom zdroji v Bojniciach má výrazný negatívny vplyv na všetky ostatné termálne pramene v Bojnických kúpeľoch. Je to pravdepodobne preto, že pramene v Bojniciach majú svoj vlastný, izolovaný rezervoár termálnej vody, ktorý pravdepodobne len veľmi malou mierou hydrologicky komunikuje s väčším rezervoárom v hĺbke kotliny.

Súvis prievalu vôd statickej vody do chodby bane Mier 1 v roku 1954 s náhlym poklesom výdatnosti Bojnických teriem v rovnakom roku hydrológovia opakovane vylúčili aj v novších prácach (O.Franko, Fidesz a kol., Vrána a kolektív, Marcin a kolektív).

Náhle zmeny výdatnosti

Z dlhodobých pozorovaní teplôt, zložení a výdatností všetkých termálnych prameňov na Slovensku, aj v zahraničí, je známy efekt nepredvídateľných zmien množstiev vytekajúcich termálnych vôd, a niekedy aj ich teploty bez toho, aby bolo možné nájsť súvis s počasím/zrážkami alebo nejakou ľudskou činnosťou

V roku 1946 došlo k nevysvetlenému prudkému poklesu výdatnosti Bojnického Starého prameňa, a už v roku 1948 prietok Starého prameňa znovu prudko narástol nad svoj dlhodobý normál, hoci je známe, že roky 1948 a 1949 boli veľmi suché a horúce. Tieto náhle zmeny výdatností nemohli byť ovplyvnené ani banskou činnosťou. Bán v roku 1945 uvádza, (O. Hynie na strane 573) že úhrnná výdatnosť Bojnických prameňov je veľmi kolísavá. O. Franko uvádza, že niektoré Bojnické pramene sú ovplyvňované zrážkami s dobou zadržania vody 2 – 9 mesiacov. Záleží od toho, z ktorého horninového súvrstvia teplá voda priteká. Podľa Franka (1970) pokles výdatnosti Starého prameňa z roku 1954 priamo súvisí s dvomi za sebou idúcimi suchými zimami 1952 – 53 a 1953 – 54, kedy celkový úhrn zrážok dosiahol len 1/4 dlhodobých normálov zrážok. Zima 2016 bola čo do množstva atmosférických zrážok hlboko pod normál, a tak možno očakávať v najbližšej dobe ďalšie zníženie výdatnosti bojnických prameňov. Ďalším výrazným vplyvom je dlhodobé hydrologické sucho na území slovenska, ktoré avizuje výskum SHMÚ. Pravdepodobne to súvisí so zvyšovaním teploty a klimatickou zmenou.

Možné príčiny zmien výdatnosti Bojnických prameňov

Renomovaní hydrológovia (K. Vrana, O. Franko) pripisujú zmeny výdatnosti vplyvu niekoľkých možných faktorov, a ich vzájomných kombinácii:

• Závislosti od množstva zrážok vsiaknutých do hornín v každom hydrologickom roku
• Zastaranosť výstroja (preglejkové perforované pažnice) vrtov, zanedbanie údržby – čistenia vrtov v kúpeľoch.
• Procesom prirodzenej migrácii teriem od východu na západ
• Nepravidelnostiam odberov termálnych vôd v Bojnických kúpeľoch
• Upchávaniu prameňov a vrtov v Bojniciach travertínom
• Dlhodobému nadmernému čerpaniu termálnych vôd v Bojniciach na kúpeľné účely v uzavretom hydrogeologickom systéme, ktoré, ako preukázali autorizovaní hydrogeológovia, výrazne ovplyvňuje výdatnosti ostatných kúpeľných prameňov v izolovanom systéme Bojnickej vysokej kryhy. Ing. Jozef Pokojný v práci "Revízna správa : režimové merania zdrojov Bojnice 15.6. až 15.7.2004 vypracovanom pre Inšpektorát Kúpeľov a Žriediel na strane 17 doslova uvádza: "Bojnickú vysokú kryhu je možné si predstaviť ako artézsku zvodnenú štruktúru, ktorá ako hydrodynamický systém je labilná, a negramotným zásahom do jeho vnútornej rovnováhy môže dôjsť k rozvráteniu tohto systému, respektívne až k jeho nenávratnej devastácii."
• Niektoré pramene majú výverovú oblasť ústiacu v sprašovej hline uloženej pod travertínovými terasami, čo je prípad prameňa Jazero. Zaťažením plastických hlín novými ťažkými stavbami v ich bezprostrednej blízkosti môžu takto vyvolané pohyby hornín prispievať k upchávaniu prirodzených prívodov prameňov a tým znižovaniu ich prietoku.

Zdroje

1. Mgr. Augustín Rebro: Vzácne a obdivované vody Slovenska. Vydalo Balneologické múzeum Piešťany 1996 strany 39 – 42 ISBN 80-85670-10-0
2. Ota Hynie: Hydrogeologie ČSSR II Minerální vody, Nakladatelství Československé Akademie Věd, Praha 1963 strany 573 – 583
3. Mgr Ján Vingárik: Termálne vody Hornej Nitry, diplomová práca UMB Banská Bystrica 2010 dostupné online na http://www.academia.edu/10634066/Termalne_vody_hornej_Nitry
4. Halmo – Franko –Vőrös: Nové poznatky o ochrane bojnických liečivých termálnych vôd in Časopis Podzemná Voda 2001 ročník VII, č.2, strany 133 – 155, dostupné online nahttp://sah-podzemnavoda.sk/cms/e107_plugins/content/content.php?cat.20
5. Fendek-Jezný-Fendeková: Režim a vzájomné vzťahy obyčajných a minerálnych vôd v oblasti Bojníc in Časopis Podzemná Voda 1997 ročník III, strany 80 – 94, dostupné online na http://sah-podzemnavoda.sk/cms/e107_plugins/content/content.php?content.564
6. Franko O: Bojnické termálne vody a ich vzťah k ťažbe uhlia na Nováckom ložisku in Geologické práce, Správy 52, vyd. Geologický Ústav D. Štúra Bratislava 1970, strany 59 – 156
7. Fides – Franko – Gazda Bansko-Hydrogeologické pomery Nováckych uhoľných baní Geologické práce, Správy 52, vyd. Geologický Ústav D. Štúra Bratislava 1970, strany 209 – 235
8. http://www.enviromagazin.sk/enviro2008/enviro6/05_nove.pdf
9. http://www.health.gov.sk/?ikz-prirodne-zdroje^[1]
10. http://www.kupele.herba.sk/index.php/casopis-kupele-v-roku-2009/4-12009/69-kupele-bojnice-povest.pdf
11. Uznané prírodné liečivé zdroje a prírodné minerálne zdroje na Slovensku . health.gov.sk, . Dostupné online.
12. http://www.health.gov.sk/?povolenie-na-vyuzivanie-prirodnych-liecivych-a-mineralnych-zdrojov-2

Pozri aj

Obrázky a schémy k textu článku na

• http://orfanik.rajce.idnes.cz/Pramene_Bojnice/
• http://ovozela.sk/farmari/
• Bojnice, #termálne pramene, #Horná Nitra, #kúpele

Referencieupraviť | upraviť zdroj

1. ↑ Uznané prírodné liečivé zdroje a prírodné minerálne zdroje na Slovensku online. health.gov.sk, cit. 2017-03-15. Dostupné online.

Portál vedy o Zemi