A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Teplota topenia alebo teplota tavenia je teplota, pri ktorej látka mení skupenstvo z tuhého na kvapalné. Kryštalická látka, ktorá sa skladá z jediného prvku, alebo jedinej zlúčeniny má svoju charakteristickú teplotu topenia. Celá premena z tuhej látky na kvapalnú prebehne pri konštantnej teplote. Niekedy sa označuje i ako teplota tuhnutia, čo je teplota zmeny skupenstva v opačnom smere: z kvapalného na tuhé skupenstvo. Mnohé látky majú teplotu topenia a tuhnutia rovnakú, pri niektorých sa však vyskytuje rozdiel, ktorý sa nazýva hysterézou.
Kryštalické látky z viacerých fáz (zliatina) alebo amorfné látky (sklo, keramické látky, termoplasty, tuky) nemajú určitú teplotu topenia, mäknú a menia sa na kvapalinu v rozmedzí určitých teplôt tzv. intervale tavenia.
Teplota topenia mierne závisí od tlaku, menej ako teplota varu. Chemickým prvkom s najvyššou teplotou topenia je volfrám – 3 410 °C. Naproti tomu hélium existuje v tuhom skupenstve iba pri teplotách blízkych absolútnej nule a tlaku 20-krát vyššom ako je atmosférický tlak.
Teplota tavenia zliatin
Pri zliatinách je teplota (interval teplôt) tavenia závislá od zloženia zliatiny. Pri zliatinách dvoch v sebe úplne rozpustných zložiek plynulo prechádza od teploty tavenia jednej k teplote tavenia druhej. Pri zliatinách s čiastočnou rozpustnosťou, alebo s úplnou nerozpustnosťou, ktoré tvoria eutektikum je vo väčšine prípadov táto teplota pre akékoľvek zloženie nižšia ako teplota tavenia čistých zložiek z ktorých je zliatina zložená. Minimum sa dosiahne práve pri eutektickom zložení, pri ktorom sa zároveň interval teplôt zúži na jednu teplotu tzv. eutektický bod. Napríklad pre zliatinu železa s uhlíkom platí:
- teplota tavenia čistého železa – 1 539 °C
- interval teplôt tavenia zliatiny s 0,4 % uhlíka – 1 460 °C až 1 502 °C
- teplota tavenia zliatiny so 4,3 % uhlíka (eutektikum) – 1 147 °C
- interval teplôt tavenia zliatiny s 6,67 % uhlíka (cementit) – 1 147 °C až 1 800 °C
Význam
Teplota tavenia má význam pre mnohé technické oblasti, napríklad: odlievanie, zváranie alebo pokovovanie. V minulosti slúžila teplota topenia ľadu (tuhnutia vody) ako jedna z referenčných hodnôt pre stanovenie teplotných stupníc: Celziovej – 0 °C, upravenej Fahrenheitovej – 32 °F a Réaumurovej – 0°R.
Príklady teplôt topenia
Tabuľka uvádza teploty topenia vybraných látok v °C a kelvinoch (pri normálnom tlaku).
Látka | tt | tt |
---|---|---|
Vodík | -259,2 | 14 |
Etanol | -115 | 158 |
Ortuť | -38,36 | 234,79 |
Voda (ľad) | 0 | 273,15 |
Benzén | 5,5 | 279,7 |
Cín | 232 | 505 |
Hliník | 658 | 931 |
Železo | 1 539 | 1 808 |
Platina | 1 774 | 2 047 |
Wolfrám | 3 350 | 3 623 |
Uhlík | 3 550 | 3 823 |
Oceľ | 1 350 – 1 400 | 1 623 – 1 673 |
Meď | 1 083 | 1 356 |
Olovo | 327 | 600 |
Rénium | 3 150 | 3 423 |
Osmium | 2 700 | 2 973 |
Porcelán | 1 680 | 1 953 |
Maslo | 32 | 305 |
Vosk | 38 – 56 | 311 – 329 |
Vzduch | -213 | 60 |
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Štandardná zlučovacia entalpia
Absolútna nula
Absolútne čierne teleso
Adiabatická účinnosť
Adiabatický invariant
Aktivita (termodynamika)
Anergia (termodynamika)
Antoinova rovnica
Atmosféra (jednotka)
BET izoterma
Bod horenia
Boltzmannova konštanta
Boltzmannova rovnica
Boltzmannovo rozdelenie
Boylov-Mariottov zákon
Carnotove princípy
Charlesov zákon
Chemický potenciál
Clausiusova nerovnosť
Daltonov zákon
Druhá termodynamická veta
Ellinghamov diagram
Emisivita
Energia
Exergetická účinnosť
Exergia
Explózia
Freundlichova izoterma
Fugacita
Gay-Lussacov zákon
Gibbsova voľná energia
Izolovaná sústava
Koeficient tepelnej vodivosti
Kritický bod
Langmuirova izoterma
Mayerova rovnica
Nevratnosť
Nultá termodynamická veta
Otvorená sústava (fyzika)
Perpetuum mobile
Poissonova konštanta (termodynamika)
Polytropa
Povrchová teplota
Prvá termodynamická veta
Rosný bod
Súčiniteľ teplotnej vodivosti
Sústava (termodynamika)
Seebeckov jav
Skleníkový efekt
Skvapalňovanie
Stavová rovnica
Stavová rovnica ideálneho plynu
Stavová veličina
Sublimácia (pevná látka)
Synergetika
Technická práca
Tepelná rovnováha
Tepelná rozťažnosť
Tepelný odpor
Tepelný stroj
Teplo
Teplota topenia
Teplota varu
Teplota vznietenia
Teplota vzplanutia
Termická účinnosť
Termická stavová rovnica
Termochémia
Termochemická rovnica
Termodynamická účinnosť
Termodynamická teplota
Termodynamická veta
Termodynamický stav
Termodynamika
Termoelektrický jav
Thomsonov jav
Topenie
Tretia termodynamická veta
Trojný bod
Tuhnutie
Ultrafialová katastrofa
Univerzálna plynová konštanta
Uzavretá sústava (výmena energie)
Van der Waalsova stavová rovnica
Var (fyzika)
Vnútorná energia
Voľná energia
Vratný termodynamický cyklus
Vratný termodynamický proces
Vyparovanie
Zložka sústavy
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk