Tepelný štít je ochrana vesmírnych lodí, pristávajúcich vesmírnych sond a návratových sond, vracajúcich sa umelých družíc a balistických striel navrhnutá ako ochrana proti vysokej teplote pri vstupe do atmosféry na telesách s atmosférou, ako sú napríklad Zem, Mars a Venuša.

V starších kozmických lodiach sa používal tepelný štít vyrobený z materiálu, ktorý má veľkú tepelnú kapacitu a teda sa ťažko zahrieva. Počas celého obdobia aerodynamického namáhania sa teda nezahrial dostatočne, aby došlo k poškodeniu kozmickej lode či sondy. Druhým spôsobom je ablačný štít, ktorý je z materiálu, ktorý sa pri prelete atmosférou v procese ablácie postupne odparuje. Vďaka tomu teplo neprenikne až k lodi. Tento tepelný štít má mnohé výhody, ale jeho hlavnou nevýhodou je, že sa nedá znova použiť.

Základom konštrukcie tepelného štítu raketoplánu sú keramické platničky a zosilnené uhlíkové panely. Tento štít je s nutnou údržbou mnohokrát použiteľný, ale je tiež pomerne krehký a málo odolný voči nárazom. Hoci menšie poškodenia a často aj straty niekoľkých doštičiek tepelnej ochrany raketoplán niekoľkokrát vydržal počas celej misie bez problémov, väčšie poškodenia na tepelne kriticky namáhaných miestach môžu viesť až ku katastrofe, ako sa ukázalo v prípade havárie raketoplánu Columbia.

• Tepelná ochrana

Kozmonautický portál

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tepelný štít

Tento článok týkajúci sa techniky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.