Biblical Tels – Megiddo, Hazor, Beer Sheba*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Tel Chacor
Štát	Izrael
Typ	kultúrne dedičstvo
Kritériá	ii, iii, iv, vi
Identifikačné č.	1108
Región**	Lokality Svetového dedičstva v Európe
História zápisu
Zápis	2005  (29. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Tel Chacor je izraelský národný park a najväčšia archeologická lokalita v Izraeli. Nachádza sa v Hornej Galilei v údolí Chula, asi 15 km severne od Tiberiadskeho jazera. Chacor bolo kanaanske mesto, ktoré dosiahlo svoj vrcholný rozkvet na začiatku 2. tisícročia pred Kr.

V roku 2005 bol Tel Chacor zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Historické zmienky

Chacor sa spomína v el-amarnskej korešpondencii (14. storočie pred Kr.) nájdenej v El Amarne v Egypte. Tá obsahuje okrem iného listy chacorského panovníka Avdi Tišriho, ktorý v nich sľuboval vernosť faraónovi. Avdi Tišri bol jediným kanaanskym panovníkom v tejto korešpondencii, ktorý sa tituloval ako „kráľ“, čo svedčí o veľkosti a rozkvete mesta v tomto období. Chacor sa spomína aj v textoch z Mari, ktoré sa nachádza blízko Tigrisu.

Správy o Chacore sú aj v biblii. Mesto bolo zničené ohňom v 12. storočí pred Kr. na konci doby bronzovej. O dobývaní mesta Izraelitmi sa píše v biblii. Mesto bolo znovu vybudované kráľom Šalamúnom v 10. storočí pred Kr., spolu s Megidou a Gezerou. V čase vlády kráľa Achaba na konci 9. storočia pred Kr. sa mesto stalo jedným z hlavných miest Izraelského kráľovstva a bola v ňom vybudovaná nová pevnosť. V roku 732 pred Kr. bolo mesto dobyté asýrskym kráľom Tiglatpilesarom III.

Galéria

• 

  Miestnosti z doby kráľa Šalamúna

• 

  Pevnosť z doby kráľa Achaba

• 

  „Dom stĺpov“

Pozri aj

• Staroveké dejiny Židov
• Biblická archeológia

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tel Chacor

Externé odkazy

• Israel Antiquities Authority
• Josef Hřebík: Archeologie a Starý zákon

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tel Chacor na českej Wikipédii.