Teória učenia je súbor analýz, objasnení a definícií, ktoré sa zaoberajú procesom učenia sa ľudskeho jedinca. Pre oblasť vzdelávania a vyučovania sa používa pojem didaktika, (z starogr. didasko = učím, vyučujem), alebo aj teória vzdelania, teda ide o pedagogickú vedu zaoberajúcu sa vyučovaním a vzdelávaním a teória učenia sa i teória vzdelania sú dvojpólovou súčasťou učenia sa človeka.

Definícia

Teória učenia sa je súbor analýz, objasnení a definícií, ktorý sa snaží vysvetliť podstatu psychického procesu učenia sa človeka, predvídať jeho priebeh a umožniť účinné zasahovanie do tohto procesu.

Učenie sa je proces vyvolávajúci trvalú zmenu v správaní sa človeka alebo skupiny ľudí v dôsledku nadobúdania poznatkov, vedomostí a skúseností z ich používania. Podstatou tohto procesu je zmena v správaní sa jednotlivca alebo skupiny ľudí, ktorá nastáva v dôsledku získania poznatkov a skúseností a vytvára potenciálnu schopnosť človeka alebo skupiny ľudí správať sa tak, ako sa tomu naučili. Potenciálna schopnosť znamená, že človek alebo skupina ľudí sa začnú správať tak, ako sa naučili, až v tom čase, keď nastane skutočnosť alebo činnosť, ktorá bola predmetom učenia sa.

Vedomosti vedomosť sú súborom objasnených a osvojených, teda pochopených a zapamätaných informácií a faktov a súvislostí medzi nimi, zoradených podľa určitého kritéria či kľúča tak, aby vytvárali ucelený obraz o skutočnosti či jave.

Vzhľadom k existencii spoločnej česko-slovenskej histórie a kultúry vzdelávania a zrozumiteľnosti českého jazyka sa zaužíval vo vede i bežnej reči pojem znalosti, používa za „znalosť“ jazyka, technické „znalosti“, „svetaznalý“ človek, „znalec“ písma,atď. Existuje však aj iný výklad pre pojem znalosť. Znalosť je významový útvar tvorený systémom poznatkov; vzájomne previazaná(meniteľná, doplniteľná) štruktúra súvisiacich poznatkov, ktorú možno použiť v interakcii so svetom. Znalosť je informácia transformovaná do roviny praktického uplatnenia a použitia.

Poznatok je kognitivny významový útvar, ktorý je výsledkom poznávacieho procesu, napr. v rámci vedeckého výskumu. Poznatok je produkt poznávacej činnosti, realizáciou jej cieľa, spracovaným predmetom poznania. Z filozofického hľadiska je poznatok spracovaná informácia. Poznatok je reprodukcia určitej vymedzenej časti objektívneho sveta vrátane zákonitostí, ktoré v ňom platia.

Skúsenosť je prežitá udalosť, zažitý jav a odskúšaná ľudská činnosť, na základe ktorej si človek uvedomuje skutočnosť a porovnáva ich s informáciami a tým, čo sa naučil.

Teórie o učení

Behavioralistická škola (konektivistický prístup), operatívne podmieňovanie:

Tento prístup sa zameriava na pozorovanie správania sa, teda na odozvy jedincov a na podmienky, na základe ktorých vznikajú. Chápeme ho ako spojenie medzi podnetom pochádzajúcim z okolia a odozvou či odmenou určitého jedinca, alebo medzi touto odozvou a zafixovaním tohto podnetu. Predpokladalo sa, že stačí vhodne usporiadať prostredie, v ktorom jedinec žije, a učenie sa nastane spravidla samočinne. Tento názor už v súčasnosti veľa psychológov nezastáva. Všeobecne sa totiž uznáva, že musíme vziať do úvahy, čo jedinec vie o vzťahu medzi podnetom a svojou odozvou a fixovaním, ktoré nastane.

Operatívne podmieňovanie najjasnejšie vysvetlil americký psychológ B.F.Skinner, podľa ktorého učenie sa prebieha v troch rozlíšiteľných štádiách, ktorými sú podnet resp.situácia (S), správanie sa (B) a spevnenie resp. fixácia (R), ktoré po správaní nasleduje. Skinner sa domnieva, že pomerná neúčinnosť veľkej časti školského učenia sa vyplýva zo zásadného nepochopenia modelu S-B-R (operačného podmieňovania) a dôsledkov, ktoré z neho vyplývajú. Teoretici tvrdia, že nemáme robiť unáhlené závery, ale pozrieť sa na vec z hľadiska dieťaťa.

Kognitívna škola

alebo inštrumentálny konceptualizmus zastáva názor, že ak chceme porozumieť učeniu, musíme sa zapodievať predovšetkým schopnosťou jedinca reorganizovať svoje psychologické pole k odozve na prežívanú skúsenosť. Zvláštny dôraz sa kladie na spôsob, ako si jedinec vysvetľuje a ako sa snaží pochopiť, čo sa deje. Tento prístup vidí jedinca nie ako mechanický výtvor prostredia, ale ako aktívneho činiteľa v procese učenia sa, ako niekoho, kto sa úmyselne snaží spracovávať a triediť prúd informácií prijímaných z okolitého sveta.

Tieto dve teórie sa navzájom nevylučujú.

Učenie Jána Amosa Komenského

Zrozumiteľnejšie vysvetľuje samotné učenie sa človeka dielo Jana Amosa Komenského (1592-1670), českého učenca, dnes uznávaného ako „učiteľa národov“, prinieslo do teórie učenia osvietenecký pohľad.

Predovšetkým jeho diela „Všenáprava “a „Vševýchova“ vysvetľujú nadčasovo podstatu učenia sa. Zdôrazňujú nepretržitosť a permanentnosť procesu učenia sa jednotlivca. Napriek rozvoju iných teórií učenia má čo povedať dnešnému človeku práve vzhľadom k jeho univerzálnosti a uznávaní nutnosti učiť sa celý život.

V knihe Vševýchova pojal Jan Amos Komenský univerzálnosť vzdelávania celého ľudského pokolenia ako triádu pod pojmami pantes - panta - pantos (z lat. všetci - všetkému - všestranne), kde formuluje tri korene ľudskej vznešenosti, vlastné len ľudskému druhu:

1. rozum, ktorý veci chápe,
2. vôľa, ktorá sa ženie za chápaním, čo je na veciach dobré,
3. nutkanie k činu, vyzbrojené a usmernené po všetkých stránkach schopnosťami k činom.

V diele Didactica Magna Komenský píše: „Existuje pomerne málo pravidiel, z ktorých je všetko ostatné odvodené...“

Spoľahlivou cestou k poznaniu je začínať od základov, postupovať od jednoduchého k zložitému, tak ako po stupňoch. Človek sa má učiť vyvodiť závery vlastným rozumom, pozorovaním a pokusmi, stále zložitejšie poznatky osvojovať s použitím základných pravidiel.

Učiaca sa organizácia

Teóriu učenia sa skupín ľudí v organizácii spracovali Christopher Mabey a P.Illes, ale Peter Senge medzi prvými definoval teóriu, že učiť sa môžu ľudské kolektívy, založené sa určitým účelom. Priniesol modernú teóriu pre 21.storočie, učiacu sa organizáciu. Tvrdí: Organizácie sa učia iba cez jednotlivcov. Ale ak sa učia jednotlivci, to ešte nemusí znamenať, že sa učí organizácia. Bez jednotlivcov ale nie je vôbec možné hovoriť o učení sa organizácie.

" Ak by učiaca sa organizácia bola inováciou v oblasti strojárstva, ako napríklad lietadlo alebo osobný počítač, jej komponenty by sa nazývali "technológiami". Komponenty inovácie ľudského správania sú disciplíny. Pod disciplínou tu nemám na mysli posilnenie poriadku, ani "kárne opatrenia", ale súbor teórií a postupov, ktoré je potrebné naštudovať, osvojiť si a potom aplikovať do praxe. Disciplína je cesta, na ktorej človek získava určité schopnosti či zručnosti. Venovať sa určitej disciplíne znamená učiť sa do konca života, pričom dokonalý v nej človek nebude nikdy."

Päť disciplín učiacej sa organizácie: 1.Osobné majstrovstvo 2. Myšlienkove schémy 3. Osobná vízia 4. Učenie sa v kolektíve (tímové učenie sa) 4. Systémové myslenie.

Umenie učiť sa a umenie učiť

Porovnaním schopnosti učiť sa a učiť druhých sa zaoberal P.F.Drucker v knihe Svědkem bouřlivého času. "Kľúč k umeniu učiť (druhých) je v osobnosti, a nie v šikovnosti či praxi", tvrdí P. F. Drucker v časti Zpráva z Atlantidy s.85-88 o dvoch metodikách učenia dvoch odlišných typov učiteliek. "Existujú dva odlišné typy. Jeden je učiteľ a druhý je pedagóg.

Učitelia majú talent, charizmu, sú to, čo sa označuje ako "guru", alebo "sensei", sú "majstri". Guru má vysokú autoritu, ktorá nepochádza z diplomu, ale z ducha, pretože umenie učiť je dar.

Pedagóg má svoju metódu, je sprievodcom v bludisku poznatkov. Učí predmet a učí, ako vedomosti systemizovať.

Takto Drucker prichádza k záveru, že ľudské bytosti sú "učenlivé organizmy", ktoré sú k učeniu naprogramované.

Literatúra

• Fontana, David, 1997:Psychologie ve školní praxi,Portál,Praha,
• Čáp, Jan: Psychologie pro učitele, 1980, SPN,Praha,
• Komenský Jan Amos: Labyrint světa a ráj srdce, 1970, vyd. Orbis, Praha
• Barták, Jan : Skryté bohatství firmy, 2006, vyd.Alfa Publishing, Praha
• Senge M. Peter: Piata disciplína manažmentu, 1995, Open Windows, Bratislava
• Drucker F.Peter : Svédkem bouřlivého času, 1996, vyd. Management Press, Praha
• Mabey,Christopher-Illes,Paul: Usmerňovanie vzdelávania,1995,City University Bratislava (Open University UK,Managing Learning, 1994)

Pozri aj

• Vedomostná spoločnosť
• Didaktika
• Post-Capitalist Society