A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tatranské Matliare | |
miestna časť mesta Vysoké Tatry | |
Tatranské Matliare
| |
Prezývka: liečebno - rekreačná osada | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský |
Historický región | Spišská župa |
Rieka | Skalnatý potok |
Nadmorská výška | 885 m n. m. |
Súradnice | 49°10′34″S 20°17′36″V / 49,176111°S 20,293333°V |
Obyvateľstvo | 101 (2017) |
založenie osady | 1884 |
Primátor | Ing. Ján Mokoš (NEKA ) |
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
- letný čas | SELČ (UTC+2) |
PSČ | 059 81 |
Tel. predvoľba | +421-52 |
EČV | PP |
Poloha mesta v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Tatranské Matliare | |
Webová stránka: www.vysoketatry.sk | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Tatranské Matliare (maď. Tátramatlárháza, Matlárháza, nem. Tatra-Matlarenau, poľ. Tatrzańskie Matlary) sú rekreačná osada a miestna časť mesta Vysoké Tatry. Nachádzajú sa pri Ceste slobody smerom na Ždiar. Od Tatranskej Lomnice je osada vzdialená len 1,5 km. Cez Tatranské Matliare preteká Skalnatý potok. Na území osady sú rekreačné zariadenia a hotely.
História
Pôvod názvu Tatranské Matliare
Neďaleko osady už 14. storočí stála pastierka usadlosť. Žili v nej tirolskí kolonisti. Do podhoria Vysokých Tatier prišli z tirolskej horskej usadlosti Matrei. Priviedol ich švagor prepošta Adolfa, Rüdiger (Rudgerus, Ruttger), ktorý sám pochádzal z tirolskej horskej usadlosti Matrei. V archíve mesta Kežmarok je listina z roku 1326, v ktorej sa táto malá horská osada spomína ako Martyrumfalua. Okolo roku 1360 osada zanikla. Nevie sa prečo. Pravdepodobne tu vypukol mor alebo ju zničil požiar. Zachoval sa však názov tejto oblasti: Matreirer laren - horské pasienky Matreičanov. Časom sa zabudlo na pôvodný názov a ten sa zdeformoval na Maklar, Mekler, Metler až sa postupne zmenil na Matlaren - po slovensky Matliare. Po postavení prvej budovy dostalo toto miesto maďarský názov Matlarháza - ( Matliarsky dom), poslovenčením potom vznikol názov Tatranské Matliare.[1]
Rozvoj osady
Pôvodne tieto pozemky okolo Skalnatého potoka, v chotári obce Huncovce, vlastnila rodina Berzeviczyová. Postupne sa ich majiteľmi stali ďalšie rodiny (Spóner, Székely, Okolicsányi, Szepesházy, Teoke, Szirmay, Loisch, Mattyasovszky). Komasáciou v roku 1840 a neskoršími reformami prešli v podstatnej časti do majetku obce Huncovce. Jeden z členov urbariátu Matej Loisch st., huncovský hospodár, postavil si v severovýchodnom cípe poľany súkromnú poľovnícku chatu, ktorú potom venoval svojej dcére Zuzane (1851 - 1929) a jej manželovi Júliusovi Székelymu. Bol to pravdepodobne svadobný dar. Po objavení Belianskej jaskyne ( 1881) sa v tejto oblasti začalo objavovať veľa turistov. Na východ od ich poľovníckej chaty vznikla nová osada - Tatranská Kotlina (1881). Matej Loisch usúdil, že priláka hostí a tak postavil neďaleko poľovníckej chaty v roku 1884 zrubovú vilu, v ktorej bolo 13 izieb. O rok neskoršie postavil Kúpeľný dom s tromi izbami. Boli v ňom plechové vane. Ponúkal kosodrevinové kúpele za 20- 30 grajciarov. Osada začala byť populárna. Cez jej chotár viedol turistický chodník na Skalnaté pleso, do Doliny Bielej vody,k Zelenému plesu a do východnej časti Vysokých a Belianskych Tatier. Pod Kúpeľným domom vyrástol v roku 1889 27 izbový hotel Skalnatý potok. Osada bola otvorená v letnej sezóne od 20.júna do 15. októbra. V roku 1893 tu prenocovalo 267 turistov, ktorí sa tu zdržali viac ako jeden deň. V tom istom roku ňou prešlo 1129 peších turistov. Osada začala prosperovať. Matej Loisch v roku 1895 pribudoval k čelnej stene vily Loisch jedáleň a tak vznikol nový hotel Matlarháza szaló - Hotel Matlarenau. Po hotelom Skalnatý potok postavil ďalší hotel - Tatra, ktorý mal 36 moderne zariadených , vykurovaných izieb, v ktorých mohli oddychovať hostia v zime. Hotel projektoval známy tatranský architekt Gedeon Majunke. Návštevníci sa osviežovali vodou z dvoch prameňov- Loischovo a Jánovho. Poľovníkom slúžil malý zrub - Poľovnícka vila. Bola to pôvodne huncovská obecná hájovňa. Vedľa cesty smerujúcej do Starého Smokovca postavil huncovský statkár Farkaš Székely vilu so 17- imi izbami, ktorá v roku 1902 zhorela. Na jej mieste neskôr postavili hotel Svišťovka. V roku 1892 už cez osadu viedla vozovka ( Cesta slobody).
Osada v 20. storočí
Po roku 1900 pre vysoký vek zakladateľa osady začala osada stagnovať. Ale už o deväť rokov neskôr začal v nej cestovný ruch ožívať. Vtedy tu synovec zakladateľa osady Július Putsch postavil hotel Svišťovka ( Morgás - villa, Villa Ratzemberg). Bol to na tú dobu moderný hotel s vodovodom, ústredným kúrením a elektrinou. Mal 42 izieb. Osada bola veľmi obľúbená. Navštívil ju arciknieža Fridrich s manželkou Izabelou a deťmi. po vedením lekára Leopolda Strelingera sa tu od roku 1910 liečila Basedowova choroba, chudokrvnosť, nervové a črevné choroby. V rokoch 1915 - 1917 Rakúsko-Uhorská vojenská správa na západnej strane osady zriadila veľký vojenský lazaret s liečebňou TBC. Baraky slúžili vojakom, ktorí sa tu liečili, až do konca 40- tych rokov. V roku 1918 sa tamojšia vojenská posádka zaslúžila o urovnanie hraničných sporov s Poľskom, a na ustálení štátnej hranice vedúcej hrebeňom Tatier. Vojaci pomáhali pri stavbe Votrubovej chaty pod Predným Kopským sedlom. Usporadúvali lyžiarske kurzy. V roku 1915 sa stal riaditeľom kúpeľov profesor Arpád Forberger , rodák zo Spišskej Novej Vsi. Bol ním až do roku 1945. Od decembra 1920 do augusta 1921 sa v osade liečil na pľúcnu tuberkulózu spisovateľ Franz Kafka. Býval vo vile Tatra. Na jeho pamiatku 16. augusta 2001 tu odhalili pamätnú tabuľu s jeho portrétom. V barakovom tábore sa liečil v roku 1925 ako vojak spisovateľ Fraňo Kráľ. Tatranské Matliare navštevoval významný spišský maliar a historik Elemír Köszeghy - Winkler. Po prvej svetovej vojne, v roku 1920, postavili nad Cestou slobody tzv. Malú vilu.
Nad hotelom Svišťovka staviteľ Július Marcsán z Popradu postavil trojposchodovú s hotelovo-liečebnou prevádzkou, ktorú spojili s hotelom Svišťovka. Tento komplex otvorili 16. septembra 1928. Potom tu pribudla turistická reštaurácia Vincenta Tardíka. Aj rodina Loischovcov sa postarala o nové zmeny. V roku 1937 asanovali hotel Svišťovka i jeho prístavbu z roku 1924 a na ich mieste postavili sanatórium Eplanade.
Do prevádzky ho dali 1. júna 1938. Po roku 1945 bol skonfiškovaný, pretože jeho majiteľmi boli spišskí Nemci. V predvojnovom období osadu predovšetkým navštevovali spišskí Nemci a maďarskí turisti a pacienti. Československá verejnosť sa osade vyhýbala. Po Druhej svetovej vojne vojenské baraky slúžili ako poľná nemocnica na doliečenie zranených vojakov. Keď v roku 1956 odovzdali do prevádzky Vojenský liečebný ústav pre choroby pľúcne v Novej Polianke, zrušili v Tatranských Matliaroch liečbu tuberkulózy a osada sa preorientovala na poskytovanie rekreačných služieb a liečbu niektorých druhov chudokrvnosti, neurasténie, respiračných chorôb. Osadu rád navštevoval prezident Ludvík Svoboda, oddychoval tu aj niekoľkonásobný olympijský víťaz Emil Zátopek. Po zrušení liečby tuberkulózy boli štyri najstaršie hrazdené budovy zbúrané. V rokoch 1982 - 1986 na mieste bývalých vojenských barakov postavili veľkokapacitné odborárske zotavovane Metalurg a Hutník.[2]
Referencie
- ↑ Bohuš,Ivan: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, Vydali Štatne lesy TANAPu Tatranská Lomnica, 1996, ISBN 80-967522-7-8
- ↑ Časopis Vysoké Tatry. In: Gašpar, Ján, 120 rokov Tatranských Matliarov, č. 1, roč.2005, str. 16-18
Externé odkazy
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tatranské Matliare
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čierny vrch (vrch v Belianskych Tatrách)
Čubrina
Ľadový štít
Široká veža
Široké sedlo
Štôlska dolina (národná prírodná rezervácia)
Štrbské Pleso (Vysoké Tatry)
Štrbský štít
Ťažký štít
Ždiarska vidla
Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied
Barania kotlina
Baranie rohy
Batizovská dolina
Batizovská dolina (národná prírodná rezervácia)
Batizovský štít
Belianska jaskyňa
Belianska kopa
Belianske Tatry (národná prírodná rezervácia)
Beskyd (vrch v Západných Tatrách)
Bielovodská dolina (národná prírodná rezervácia)
Bradavica (vrch vo Vysokých Tatrách)
Brezina (prírodná rezervácia)
Bujačí vrch
Bujačí vrch (Belianske Tatry)
Cesta Slobody
Divá veža
Dolina Bielej vody kežmarskej (národná prírodná rezervácia)
Dolný Smokovec
Elektrárenská jaskyňa
Fľak
Faixová skala
Furkotská dolina (národná prírodná rezervácia)
Furkotský štít
Gáflovka
Goričková
Havran (vrch v Tatrách)
Hincova veža
Hlúpy (vrch v Tatrách)
Hladký štít
Hlboký potok (prítok Skalnatého potoka)
Hlinská veža
Horný Smokovec
Hrádok nad Pavúčou dolinou
Hrubý štít
Hrubý vrch (Vysoké Tatry)
Hučivá diera
Huncovský štít
Jahňací štít
Javorová dolina (národná prírodná rezervácia)
Javorový štít
Jedliny
Kôpky
Kôprová dolina (národná prírodná rezervácia)
Kôprovský štít
Kalvária (Vysoké Tatry)
Kasprov vrch
Kežmarské Žľaby
Kežmarský štít
Kobylí vrch (vrch v Belianskych Tatrách)
Kolový štít
Končistá (vrch vo Vysokých Tatrách)
Kondratova kopa
Kopské sedlo
Kotlový štít
Kozí štít
Krátka (vrch vo Vysokých Tatrách)
Krížna (vrch v Západných Tatrách)
Kriváň (vrch v Tatrách)
Kvetnicová veža
Lavínový štít
Litvorový štít
Lomnický štít
Malá Bašta
Malý Ľadový štít
Malý Javorový štít
Malý Kežmarský štít
Malý Kriváň (vrch vo Vysokých Tatrách)
Malolučniak
Mengusovská dolina (národná prírodná rezervácia)
Mengusovský Volovec
Mokriny
Mraznica (národná prírodná rezervácia)
Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie
Nová Polianka (Vysoké Tatry)
Nový Smokovec
Ostrá (vrch vo Vysokých Tatrách)
Ostrý štít
Ostrva
Pálenica (prírodná rezervácia)
Pálenica (vrch v Belianskych Tatrách)
Patria (vrch vo Vysokých Tatrách)
Poš
Podbanské
Popradský Ľadový štít
Pramenište
Predné Jatky
Prostredné Jatky
Prostredný hrot
Pyšný štít
Rašelinisko (prírodná rezervácia)
Rinias
Rysy (vrch)
Satan (vrch)
Skalka (prírodná rezervácia)
Skalka (vrch v Belianskych Tatrách)
Skalné vráta
Skalnatá dolina (národná prírodná rezervácia)
Slavkovská dolina (národná prírodná rezervácia)
Slavkovská kopa
Slavkovský štít
Snehový štít
Starý Smokovec
Stežky
Studené doliny
Suchá kopa
Surovec
Surovec (chránené územie)
Svišťový štít
Svinica (vrch)
Tatranská Kotlina
Tatranská Lesná
Tatranská Lomnica
Tatranská Polianka
Tatranské Matliare
Tatranské Zruby
Tichá dolina (národná prírodná rezervácia)
Tokáreň (vrch v Belianskych Tatrách)
Tupá (vrch vo Vysokých Tatrách)
Uhlištiatka
Východná Vysoká
Važecká dolina (národná prírodná rezervácia)
Valentková
Veľká kopa (vrch v Západných Tatrách; 2052 m)
Veľká Svišťovka
Veľký Mengusovský štít
Velická dolina (národná prírodná rezervácia)
Velický štít
Vyšné Hágy
Vysoká (vrch v Tatrách)
Vysoké Tatry (mesto)
Zadné Jatky
Zlobivá
Zoznam kultúrnych pamiatok vo Vysokých Tatrách (mesto)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk