A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tanka (jap. 短歌) je japonský poetický žáner - báseň. Je to najstaršia forma japonskej poézie. Od básne tanka je odvodený žáner renga a ďalej haiku. Ako synonymum pre názov tanka sa používa termín „waka“ (jap. 和歌). Termín waka je však všeobecné označenie japonskej básne: wa = japonská, ka = báseň. Tento výraz vznikol z potreby odlíšiť japonskú a čínsku poéziu, ktorá isté obdobie dominovala. Waka má svoje subžánre: sedóka - popevok, tanka - krátka báseň, čóka - dlhá báseň, haiku - 17 slabičná krátka báseň.[1][2]
Preto je pomenovaný konkrétny básnický útvar o 31 slabikách ako tanka pre rozlíšenie. Tento názor sa vyskytuje v obidvoch publikáciách, ktoré sa uvádzajú ako referencie. Nielen ale pre základné rozlíšenie. Aj časť básne renga má v sebe druhú slohu nesúcu tradičné pomenovanie waka alebo waki (dva sedemslabičné verše). Preto, aby sme sa nemýlili, tento subžáner jednoslohovej básne budeme i naďalej v článku nazývať „tanka“. (vysloviť ako tenka). Názov tanka preferuje aj japonský básnik Masaoka Šiki vo svojich kritických esejach a je súčasťou jeho modernej reformy japonskej poézie.
Forma básne
Formálna stránka básne tanka je: Jedna sloha s piatimi veršami vo forme: 5-7-5-7-7, teda 31 slabikami. Verše nemajú rýmy. Sú konštruované z piatich a siedmich slabík alebo mór. (móra je najkratšie zvukové vyjadrenie písanej slabiky).
História žánru
Najstarší výskyt tejto básnickej formy je v najstaršej japonskej kronike Kodžiki zo začiatku 8. storočia v období "Nara". Prvým známym autorom tanka v japončine je šľachtičná Ono-no Komači (jap. (小野小町 – Ono no Komači,). V roku 951 založil cisár Go Toba Úrad pre poéziu (jap. 和歌所 – Waka dokoro), ktorý kontroloval verejné zbierky peňazí pre potreby básnikov a verejné súťaže poézie. Cisársky dvor nariaďoval zostavovať antológie japonsky písanej poézie waka, ktorá zahŕňala všetky vtedajšie žánre poézie.[1]
Medzi predstaviteľov žánru tanka patria:
- princezná Učiko (prvá kňažka vo svätyni Kamo) (807-847) - písala v čínštine
- Ono-no Komači písala už japonsky
- Fudžiwara Teika (12. - 13. storočie)
- Išikawa Takuboku
- Saigjó Hóši (1192)
- Masakijo Komacu známy ako Šótecu (1381-1459) - ako budhistický kňaz pôvodom zo samurajského rodu bol posledný dôležitý predstaviteľ tohto žánru v Japonsku.
V 9. stor. bolo vybraných 6 nesmrteľných autorov tanka uvedených v cisárskej antológii "Kokin wakašú":
Referencie
- ↑ a b ŠVARCOVÁ, Zdeňka. Japonská literatura. 1. vyd. Praha : Karolinum, 2005. ISBN 80-246-0999-1. S. 248-252. (po česky)
- ↑ WINKELHÖFEROVÁ, Vlasta. Slovník japonské literatury. 1. vyd. Praha : Libri, 2008. 335 s. ISBN 978-80-7277-373-2. S. 290-291. (po česky)
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk