Tank (vozidlo) - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Tank (vozidlo)
Americký tank M1A1 Abrams je typický moderný hlavný bojový tank. Veža je nízkoprofilová, dobre integrovaná do celkového tvaru vozidla.

Tank je pásové obrnené bojové vozidlo, vyznačujúce sa veľkou priechodnosťou, pancierovaním a palebnou silou, ktorá mu umožňuje likvidovať najrôznejšie ciele[1]. Základnými vlastnosťami tanku sú palebná sila, pancierovanie, vysoká manévrovacia schopnosť, schopnosť vykonávať presuny na dlhé vzdialenosti a prekonávať prekážky. Primárnou výzbrojou tanku je obvykle kanón (delo). Hlavná výzbroj tanku býva umiestnená v otočnej veži (360°). Sekundárnou výzbrojou tanku bývajú guľomety.

Slovo tank znamená nádrž a vzniklo v 1. svetovej vojne na britskom ministerstve vojny ako krycie označenie prvých pásových bojových vozidiel. Prvý sériovo vyrábaný a bojovo nasadený tank sa preto volal Tank Mark I – Nádrž Typ 1 od firmy Vickers.

História

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny tankov

Opis

Určenie

Tank je určený na ničenie nepriateľskej pozemnej techniky, predovšetkým obrnenej, opevnení a živej sily spravidla priamou paľbou kanónu a guľometov. V období od začiatku druhej svetovej vojny až do súčasnosti tvorí hlavnú útočnú silu všetkých moderných pozemných armád. Je veľmi účinnou zbraňou v útočnej i obrannej operácii. Mohutná výzbroj, masívne a odolné pancierovanie a vysoká pohyblivosť v teréne z neho robí jednu z najdôležitejších zbraní pozemných vojsk.

Existuje mýtus, že pechota tanky ľahko zastaví. Nie je to pravda. Pechota tanky zastaví, len keď je dopredu pripravená v opevneniach, či zákopoch. Ak tomu tak nie je, tak je pechota rýchlo zlikvidovaná. Pri útoku tankov je pechota vystavená obrovskej psychickej záťaži, vtedy je zničenie každého nepriateľského tanku malým víťazstvom. Pancierová hrôza je fenomén, keď neskúsení vojaci prepadnú panike hneď ako zbadajú tanky, ten je badateľný od druhej svetovej vojny. Preto je v niektorých armádach súčasťou výcviku aj „tréning nervov“, kedy vojakom prikážu vykopať plytký zákop a skryť sa doň. Následne nad zákopom opakovane prechádzajú tankom, aby vojaci aspoň cvične okúsili blízkosť hrmiacich ton ocele a vŕzgajúcich pásov.

Nevýhody

V súčasnosti a hlavne v blízkej budúcnosti sa najväčšou nevýhodou tanku stane jeho nízka mobilita na strategickej úrovni – hmotnosť tanku býva väčšinou väčšia ako 50 ton. Na dlhšie vzdialenosti je jeho presun po vlastnej osi problematický pre vysokú spotrebu, rozmery a poškodzovanie ciest. Ich leteckú prepravu komplikuje jeho hmotnosť – tanky dokážu prepravovať len ťažké dopravné lietadla u ktorých je problém s letiskami. Zničiť sa dá pomerne ľahko protitankovou raketou, aj keď sa už objavujú viaceré metódy obrany proti nim – zadymovacie granáty, reaktívny pancier, rušiace zariadenia (Štora), prostriedky aktívnej ochrany (Arena, Drozd).

Slabé miesta tanku sú:

  • Maska motora (obyčajne hore alebo vzadu na korbe) – kedysi celkovo najslabšie miesto tanku, kam sa sústredila paľba lietadiel alebo vrhané zápalné fľaše. V súčasnosti majú tanky na tomto mieste pancierované žalúzie, ktoré počas boja hermeticky uzatvárajú.
  • Pásy – granát, nálož alebo kus koľajnice, či veľký kameň umiestnený medzi kolesá môže zadrieť alebo pretrhnúť pásy (proti tomu majú máloktoré tanky poistku)
  • Hlaveň kanónu sa dá zneškodniť granátom alebo náložou, možno ju poškodiť streľbou veľkorážnych zbraní alebo do jej vnútra nasypať kamene a štrk a tým ju znefunkčniť
  • Poklop a všetky vchody do vozidla v boji síce obvykle bývajú uzatvorené ale to nie je vždy podmienka, streľba do stiesnených priestoroch tanku je pre posádku smrteľne nebezpečná

a veľa ďalších vecí.

  • Vrchná časť tanku je všeobecne menej pancierovaná – zo vzduchu sa dá tank zničiť už 30 mm automatickým kanónom (pri použití zodpovedajúcej munície).

Hoci sa to zdá jednoduché, dostať sa do blízkosti tanku sa dá prakticky len v meste alebo neprehľadnom teréne. K tanku idúcemu v plnej rýchlosti je priblíženie takmer nemožné. Ďalšou slabinou tanku sú nároky na logistiku a personál: v obrnenej alebo mechanizovanej divízii treba na zabezpečenie jedného tanku 20 a viac ľudí a k tomu veľké množstvá paliva, ktoré sa na bojisko dopravuje v zraniteľných cisternových autách. Bez tohoto zabezpečenia sú tanky ako zbraň takmer nepoužiteľné. Ten kto chce zničiť obrnenú divíziu sa to najčastejšie snaží zničením práve tohoto zabezpečenia.

Parametre

Bojovú hodnotu tanku možno určiť z nasledujúcich parametrov:

  1. Palebná sila – schopnosť zničiť daný cieľ jediným zásahom
  2. Ochrana – schopnosť vydržať zásah alebo sa zásahu vyhnúť
  3. Výkon – schopnosť zopakovať účinný útok za danú jednotku času
  4. Dostupnosť – schopnosť nasadiť za daný čas na danom mieste dané množstvo tankov

Tieto parametre sú vzájomne prepojené:

Palebná sila a ochrana negatívne ovplyvňujú výkon, pretože ťažší kanón a silnejší pancier znamenajú aj nárast hmotnosti a to znižuje pohyblivosť a tým aj výkon.

Preto sa napríklad na tankoch nedá donekonečna zvyšovať napr. kaliber alebo pancierovanie. Ak sa aj nejakým zázrakom podarí dosiahnuť prvé tri parametre súčasne, tak zvyčajne zasa utrpí dostupnosť.

Konštrukcia

Opis tanku
1. Pásy
2. Kanón
3. Blatníky
4. Vrhače dymových granátov
5. Veža
6. Kryt motora
7. Prielez (vstupný otvor)
8. Súosový guľomet
9. Trup tanku / korba
10. Predný guľomet (historická koncepcia)

Korba

Korba

(9) – základný trup tanku, v ňom je bojový priestor posádky, zásoba paliva a munície a motor s prevodovkou a spojkami. Trup tanku je v celej prednej časti veľmi dobre pancierovaný, čelné pláty pancieru patria k najhrubším. Bočný pancier trupu je slabší, podobne aj spodný a horný pancier, najslabší je obvykle zadný pancier trupu. Hrúbka pancieru sa mení podľa toho, akú je pravdepodobnosť, že bude vystavený nepriateľskej paľbe a tiež podľa toho, ako dôležité časti tanku chráni a aké sú možné následky jeho prerazenia.

Motor je obvykle vzadu a jeho kryt (6) je pomerne rozmerný. Obvykle býva vybavený pohyblivými žalúziami pre zlepšenie chladenia motoru. Je to nebezpečná slabina tanku, pretože kryt motoru a pod ním uložený motor a chladenie sa dá preraziť silnejším granátom, alebo často už 30 mm kanónom (zhora).

Staršie typy tankov (z obdobia druhej svetovej vojny) mali vpredu jeden guľomet (10), ktorý obvykle obsluhoval radista, ale ten sa už u dnešných typov tankov nepoužíva.

Podvozok

Podvozok

(1) – Pásový podvozok zabezpečuje výbornú priechodnosť tanku aj v ťažkom, nerovnom, alebo málo únosnom teréne. Nesie celú váhu tanku a musí sa vyrovnávať s nerovnosťami terénu a tlmiť nežiaduce kolísanie vozidla. Kolesá sú odpružené. Systémy odpruženia bývajú najčastejšie torzné tyče alebo hydropneumatické tlmiče. Tie zabezpečujú, že každé koleso sa prispôsobí terénu a pás doslova „oblepí“ aj najhrboľatejší povrch. Vďaka tomu vie pásový podvozok výborne prekonávať veľmi ťažký terén, kde by kolesový podvozok zlyhal, a to aj pri oveľa menšej hmotnosti vozidla.

Pásy sú zhora zakryté blatníkmi (3). Na blatníkoch sú často umiestnené pancierové závesy (bočné kryty), ktoré chránia pomerne citlivý podvozok pred poškodením, znižujú demaskujúce príznaky (zvírený prach) a hlučnosť a zvyšujú pancierovú ochranu bokov trupu.

Jedna zo slabín tanku je podvozok. Ten je totiž menej pancierovaný a na jeho vyradenie stačí pretrhnúť húsenicový pás alebo poškodiť hnacie či napínacie koleso. Tank je imobilný, takže ho musia z bojiska odtiahnuť, alebo ho musí posádka opraviť na mieste, čo je prácne a nebezpečné.

Problém zraniteľnosti podvozku možno v súčasnosti riešiť obyčajnými pneumatikovými kolesami. Moderná kolesová obrnená technika má automatické dofukovanie kolies, ktoré dokáže kompenzovať i viacnásobné priestrely pechotnými zbraňami. Napr. juhoafrické obrnené vozidlo (RHINO) má čisto 8-kolesový podvozok – keď sa zničí jedno koleso, ostatné ho ešte odnesú. Odolnosť kolesového podvozku, priechodnosť a jazdné vlastnosti v ťažkom teréne však za pásovým podvozkom stále výrazne zaostávajú.[2]

Myšlienka použiť na tanku kolesový podvozok je však veľmi stará a existovali aj kolesopásové tanky. Pri pohybe v ťažkom teréne používali pásy, čo im dávalo dobrú priechodnosť, na pevnom povrchu alebo na cestách používali kolesá, čo im dávalo vysokú rýchlosť. Napríklad sovietske tanky radu BT (BT-5, BT-7) používali pásy natiahnuté okolo kolies. Existovali aj varianty, kde mal tank kolesový podvozok, ktorý sa mohol sklopiť a na terén dosadli pásy. V praxi sa ukázalo, že takéto kombinované podvozky sú príliš zložité a nespoľahlivé, nasadzovanie pásov na kolesá zasa stojí cenný čas.

V súčasnosti predstavujú pásy najlepšie technicky a technologicky dostupné riešenie podvozku pre vozidlá najťažších kategórií. Moderné tanky ako M1 Abrams alebo T-80 sú schopné dosiahnuť rýchlosť viac ako 80 km/h aj na poľných cestách.

Veža

Veža

(5) – Veža je umiestnená na hornej strane trupu tanku, pohybuje sa po guličkovej dráhe. Moderné tanky majú jednu plne otočnú vežu (o 360°), ale existujú aj tanky bezvežové a v minulosti existovali aj tanky viacvežové (sovietsky tank T-35 mal päť veží, z toho tri s kanónmi a guľometmi a dve s guľometmi), ale neosvedčili sa. Vo veži tanku je vytvorený bojový priestor, v ktorom je umiestnená posádka, časť streliva a predovšetkým hlavná zbraň tanku – kanón. Tanková veža je výborne pancierovaná, najhrubší pancier je prednej časti veže, bočné a zadný pancier je o čosi slabší, najslabší je obvykle stropný pancier veže.

Kanón a s ním spojený súosový guľomet je často zakrytý maskou kanónu – pancierom, ktorý chráni slabé miesto tanku – priestor medzi pohyblivým upevnením kanónu a čelným pancierom veže. Otáčanie veže je riadené elektromotorom či hydraulickým pohonom alebo v minulosti aj ručne – kľukou (používa sa dodnes ako núdzové). Požiadavky na výkon a presnosť pohonu veže sú značné, veža obvykle váži niekoľko ton, a požadovaná rýchlosť a hlavne presnosť otáčania je vysoká.

Na hornej ploche veže sú umiestnené zameriavacie prístroje (zameriavače), pozorovacie prístroje (periskopy a optoelektronické prístroje) antény rádiostaníc, meteorologické snímače, obvykle sú tu aj vstupné otvory (prielezy) pre posádku tanku – predovšetkým veliteľa, strelca a nabíjača (7). Prielez veliteľa je často zvýšený, tvorí veliteľské vežičku s priezormi alebo periskopmi, ktoré umožňujú veliteľovi lepší rozhľad do okolia. Pri vstupných otvoroch posádky sú často na obežných kruhoch umiestnené doplnkové zbrane tanku – guľomety pre ostreľovanie pozemných a vzdušných cieľov. Guľomety sa niekedy dajú ovládať aj zvnútra tanku. Na bokoch veže bývajú rozmiestnené vrhače dymových granátov (4), určených pre rýchle vytvorenie dymovej clony pred tankom v prípade napadnutia protitankovými riadenými strelami (sú obvykle účinné aj proti infračerveným a tepelným senzorom). Môžu obsahovať aj špeciálne črepinové granáty pre boj proti pechote v bezprostrednom okolí tanku.

Kanón

Kanón

(2) – Tankový kanón je takmer vždy umiestnený vo veži a predstavuje hlavnú výzbroj tanku. Prvé tanky (z prvej svetovej vojny) mali kanóny umiestnené v pancierových nástavbách na bokoch trupu – takzvaných barbetach či sponsonoch. Existovali aj tanky, ktoré kanón umiestnený v prednej časti trupu – z prvej svetovej vojny St Chamond a Schneider CA1 (Francúzsko), A7V (Nemecko), z druhej svetovej vojny napríklad M3 Lee a M3 Grant (USA), z povojnového obdobia Stridsvagn 103 (Strv-103/S-Tank (Švédsko)). Veľmi vzácne býva vo veži bojového tanku použitý viac ako jeden kanón. Externe (mimo vežu) montovaný kanón je tiež veľmi neobvyklý, v minulosti boli takto urobené niektoré improvizované konštrukcie, v súčasnosti sú to experimentálne konštrukcie.

V moderných tankoch má kanón obvykle hladký vývrt hlavne, čo dáva strelám väčšiu počiatočnú rýchlosť, za cenu menšej presnosti. Hladký vývrt hlavne odstraňuje aj komplikácie, ktoré vznikajú pri použití rotáciou stabilizovaných kumulatívnych striel a veľmi rýchlych šípových podkalibrových striel stabilizovaných krídlami.

Niektoré moderné tanky majú automatické nabíjanie, čo ušetrí jedného tankistu a priestor vo veži. Tento systém sa používa najmä u sovietskych a ruských tankov (T-64, T-72, T-80, T-90, Čierny orol,T-95), ale i francúzsky tank Leclerc. Do súčasnosti nasadené automatické nabíjacie zariadenia v tankoch predviedli len „uspokojivé“ výsledky, nabíjanie nie je ešte dostatočne rýchle a pohotové, na druhej strane – v nebezpečnom priestore záklzu tankového kanónu sa nikto nenachádza, hmotnosť nabíjaných nábojov nie je limitovaná možnosťami obsluhy.

Kanón súčasných tankov je stabilizovaný v dvoch rovinách pomocou gyroskopov a silových zariadení, námer a odmer kanónu zostáva rovnaký, bez ohľadu na pohyb tanku, nevadí či sa tank kýve alebo točí, kanón mieri tam, kde bol zamierený.

V najmodernejších tankoch sa dajú z hlavne kanónu odpaľovať aj protitankové riadené raketové strely, ktoré dokážu zostreliť aj helikoptéru, primárne sú určené na boj proti nepriateľským tankom na veľké diaľky. Používať sa začali pri sovietskom T-64.

Pancierovanie a ochrana

Úvod

Pancierová ochrana tankov je veľmi dôležitá, pretože tank musí vydržať zásahy nepriateľskými zbraňami, kým ich nezničí alebo neobíde. Tanky nie sú pancierované rovnako odolným pancierom na všetkých častiach konštrukcie. Masívne a odolné pancierovanie má spravidla veža a predná časť trupu, teda bojovo najviac exponované časti tanku. Časti, kde je len malá pravdepodobnosť, že budú zasiahnuté nepriateľskou paľbou, sú chránené pancierom menšej hrúbky a odolnosti. Dôvodom je predovšetkým hmotnosť tanku. Tank, ktorý by mal celý trup z rovnako hrubého pancieru, ako v prednej časti, by bol dva, možno až trikrát ťažší. Tak napríklad pomerne slabé je pancierovanie dna korby, čo zasa spôsobuje pomerne veľkú zraniteľnosť tanku protidnovými protitankovými mínami (majú prútový alebo nekontaktný zapaľovač a reagujú na prejazd tanku nad mínou). Slabšie pancierované miesta sú tiež najčastejším cieľom pre strelcov z protitankových zbraní. Preto je pre vojská životne dôležité poznať slabiny v pancierovaní vlastných aj nepriateľských strojov. Účinnosť pancierovania tiež zvyšuje sklon stien. Čím je sklon pancieru väčší, tým sa pre strelu javí pancier ako hrubší, strela pôsobí približne po vodorovnej dráhe a musí preto prekonávať v pancieri dlhšiu dráhu.

Priestrely panciera často spôsobia aj výbuch munície v tanku, čo znamená okamžitú smrť posádky a často aj úplnú deštrukciu tanku. Sovietski tankisti, cez druhú svetovú vojnu, často neopúšťali svoje zasiahnuté tanky ale ak to bolo možné viedli ďalej po nepriateľovi paľbu kým nespotrebovali muníciu. V určitých prípadoch to bolo dosť účinné, pretože vyradené a často obhorené tanky si nikto uprostred boja nevšímal.

Pancierovanie a ochrana tanku je zložitý systém, ktorý má zvýšiť pravdepodobnosť prežitia tanku na bojisku. Hlavné úlohy sú:

  1. Nedať sa odhaliť – zabrániť odhaleniu tanku na bojisku – túto úlohu plní predovšetkým maskovanie a konštrukčné riešenia znižujúce demaskujúce príznaky tanku (tepelné vyžarovanie, hlučnosť, rádiolokačný odraz…)
  2. Nedať sa zamerať – znemožniť zamierenie alebo aspoň znížiť presnosť zamierenia protitankových zbraní – znížiť možnosť zamerania tanku umožňuje maskovanie, vrhače dymových granátov a klamných cieľov, rôzne rušiace prostriedky
  3. Nedať sa zasiahnuť – zabrániť zásahu tanku alebo aspoň znížiť presnosť zásahu protitankových zbraní je možné napríklad znížením presnosti navádzacieho systému protitankových zbraní, túto úlohu plnia vrhače dymových granátov, aktívne systémy obrany tanku rušia navádzanie protitankových zbraní, aktívna agresívna obrana sa pokúša zničiť útočiacu strelu pred dopadom na tank, vysoká pohyblivosť tanku
  4. Nedať sa poškodiť – Zabrániť preniknutiu strely alebo jej ničivých účinkov do vnútorných priestorov tanku – túto úlohu plní pancierovanie a reaktívne pancierovanie
  5. Znížiť rozsah poškodenia a zachovať bojaschopnosť – pokiaľ sa zásahu a preniknutiu ničivých účinkov do tanku nedá zabrániť, treba prijať také opatrenia, aby neboli poškodené dôležité systémy a zariadenia a posádka a tank mohol viesť boj ďalej, hoci aj s menšou účinnosťou a efektivitou.
  6. Zabezpečiť prežitie posádky – vycvičená posádka je veľmi cenná, tank sa dá vyrobiť za niekoľko desiatok hodín, ale výcvik posádky trvá niekoľko mesiacov. Preto sa prijímajú konštrukčné opatrenia, ktoré výrazne zvyšujú pravdepodobnosť prežitia posádky aj v prípade zničenia tanku. Je to napríklad oddelenie munície od priestorov posádky, automatické hasiace systémy v priestoroch posádky, oddelenie pracovísk posádky od seba, alebo naopak sústredenie celej posádky do najlepšie chránenej časti tanku.

Pasívna ochrana

Pasívna ochrana tanku spočíva predovšetkým v jeho pancierovaní, konštrukčnom usporiadaní a maskovaní.

  1. Maskovanie má za úlohu predovšetkým sťažiť odhalenie tanku na bojisku, skomplikovať jeho pozorovanie a navedenie protitankových zbraní. Tank s nevhodným maskovaním je možné spozorovať na diaľku viac ako 5 km, tank s kvalitným maskovaním je možné spozorovať na menej než tri kilometre (voľným okom). Maskovanie nespočíva len v maskovaní vo viditeľnom svetle, ale aj v infračervenej a tepelnej oblasti a v rádiolokačnom maskovaní.
  1. Konštrukčné usporiadanie má za cieľ znížiť rozsah poškodenia tanku pri zásahu a ochrániť dôležitejšie systémy tým, že sú „obetované“ systémy menej dôležité.
  2. Pancier chráni dôležité prvky tanku pred poškodením dopadajúcou strelou. Jeho úlohou je zabrániť prieniku strely (alebo jej ničivých účinkov) do vnútorného bojového priestoru tanku.

Homogénny pancier

Valcovaná alebo odlievaná oceľ s vyšším obsahom chrómu, molybdénu a niklu alebo volfrámu (ten sa používa zriedka, lebo je drahý) alebo aj za tepla alebo najlepšie za studena valcovaná mangánová austenitická oceľ niekedy aj povrchovo zakalená (zvonka je pancier tvrdý a vnútri húževnatý). Prvé panciere tankov boli vyrábané nitovaním z plochých pancierových plátov, neskôr sa začalo používať zváranie pancierových plátov zakrivených v jednej alebo dvoch rovinách a v období pred druhou svetovou vojnou bola zvládnutá aj technológia odlievania celých veží a trupov tankov z ocele. Zváranie sa ale stále používa pri výrobe i pri opravách tankovej techniky. Homogénne panciere sa stále požívajú aj v súčasnosti, aj keď ich na najohrozenejších miestach postupne nahrádza vrstvený pancier.

Doplnkový pancier

Doplnkové pláty homogénneho pancieru boli prinitované alebo prizvárané na najviac ohrozené alebo na slabé miesta normálneho pancieru a tým ho zosilnili. Na tanku M1A1 Abrams sú niektoré doplnkové pláty pancieru z ochudobneného uránu, čo výrazne zvyšuje jeho odolnosť proti kumulatívnym a podkalibrovým šípovým strelám (pri hydrodynamickom prieraze má rozhodujúci význam hustota materiálu panciera).

Podobnú úlohu môžu plniť aj dutiny v pancieri, vyplnené vhodným materiálom.

Predstavný pancier

Predstavný pancier je plát pancieru umiestnený na držiakoch v určitej vzdialenosti okolo ohrozených častí tanku, napríklad okolo veže a na bokoch trupu a podvozku. Úlohou predstavného pancieru je dopadajúcu strelu narušiť alebo priviesť k výbuchu ešte pred jej stretom s hlavným pancierom tanku a tým znížiť jej priebojnosť. Predstavný pancier nemusí byť oceľový alebo vôbec kovový, rovnako dobre môže poslúžiť tvrdá guma a podobné materiály. Počas Berlínskej operácie použili sovietske posádky tankov ako predstavný pancier proti obávaným nemeckým pancierový pästiam pružinové rošty z postelí. Existuje niekoľko fotografií takýchto tankov, vrátane niekoľkých, na ktorých je pružinový rošt roztrhaný výbuchom, ale tank bol nepoškodený a bojaschopný. Fotografie obrnených vozidiel z posledných konfliktov, napríklad v Iraku a v Čečensku ukazujú obrnené vozidlá a tanky chránené na niektorých miestach mrežovými konštrukciami z kovových pásov, do ktorých sa zachytávajú kumulatívne strely ručných protitankových zbraní a vybuchujú v nevhodnej vzdialenosti od panciera, čo znižuje ich účinok. Tank Leclerk má na veži a korbe schránky na materiál a náradie s mimoriadne hrubými vekami, čo sa dá považovať za celkom efektívny spôsob využitia voľného priestoru za predstavným pancierom.

Vrstvený (kompozitný) pancier

Princíp vrstveného pancieru spočíva v striedaní vrstiev materiálu s rôznou hustotou (mernou hmotnosťou), pevnosťou a štruktúrou. Je účinný proti strelám s kumulatívnou náložou, podkalibrovým šípovým strelám a strelám s výtržným účinkom HESH. Pri hydrodynamickom prieraze – prebíjanie pancieru kumulatívnym lúčom alebo veľmi rýchlou strelou, sa uplatňujú pravidlá podobné pohybu svetelného lúča cez prostredia s rôznym indexom lomu. Smer pohybu kumulatívneho lúča sa mení a dráha predlžuje, lúč stráca homogenitu a rozptyľuje sa, čí výrazne klesá jeho prebíjacia schopnosť. Vonkajšia vrstva je takmer vždy z pancierovej ocele, ďalšie vrstvy môžu byť z tvrdého karbid, syntetického korundu alebo špeciálnej keramiky či z kevlaru, uhlíkových či iných vysokopevných syntetických vlákien alebo lacnejšie zo sklených vlákien. Vnútorná vrstva býva opäť z ocele. Celá zostavy vrstiev sa môže niekoľkokrát opakovať, s rôznou hrúbkou jednotlivých vrstiev. Na tomto princípe je založený napríklad pancier Chobham, ktorý bol prvýkrát použitý na britskom tanku Challenger, je použitý aj na americkom tanku M1 Abrams. Pancier „Chobham“ (podľa výskumného strediska, kde bol vyvinutý) je zostavený z ocele a špeciálnej keramiky. Takto zostavený pancier je rovnako odolný, ako niekoľkokrát hrubší homogénny oceľový pancier. Vlastnú verziu vyvinuli a zaviedli aj v Sovietskom zväze. Pre ľahšie obrnené vozidlá sa používa vrstvený pancier, v ktorom je miesto ocele použitá špeciálna hliníková zliatina – takéto panciere majú napríklad ruské BMD a americké M2 Bradley. Proti kompozitným pancierom tankov prestali byť účinné bežne používané pechotné protitankové zbrane (s kumulatívnymi hlavicami).

Aktívna ochrana

Aktívna neagresívna ochrana – rušenie

Rušenie je lacný a efektívny spôsob zníženia rizika zničenia tanku riadenými protitankovými strelami. Najbežnejším a najlacnejším spôsobom je použitie zadymovacích granátov. Ak detektory (alebo posádka) na tanku zaznamenajú odpálenie rakety, či ožiarenie tanku laserovým lúčom, výmetnice na veži vystrelia niekoľko granátov, ktoré vytvoria okolo tanku alebo len pred ním dymovú clonu, ktorá je nepreniknuteľná pre lúče, ktoré využívajú hlavice rakiet a navádzacie prístroje, tank za dymovú clonu zmení pozíciu, takže raketa spravidla minie. Ďalej existujú, podobne ako na lietadlách a helikoptérach, aj výmetnice klamných infračervených cieľov, ktoré zaberajú na rakety s infračerveným samonavedením.

Najkomplexnejším systémom aktívnej neagresívnej ochrany je v súčasnosti ruský systém Štora. Je účinný proti protitankovým raketám 2. a 2.5 generácie ako sú napríklad Tow, Fagot, Konkurz a iné, ktoré sledujú polohu vlastnej PTRS podľa stopovky a majú automatický alebo poloautomatický povelový systém navedenia. Jadrom systému sú dva infračervené žiariče. Tie vytvárajú infračervené impulzy, ktoré imitujú alebo rušia signály vysielané stopovkami na raketách. Riadiaci systém potom na základe chybných informácií o polohe rakety vydáva nesprávne povely pre korekciu dráhy rakety a odkloní raketu mimo cieľ. Okrem toho riadiaca jednotka systému Štora riadi odpálenie zadymovacích granátov.

Aktívna agresívna ochrana

Systémy aktívnej agresívnej obrany (Active protection systems – APS) ničia približujúce sa rakety a protitankové strely ešte pred dopadom na tank, ako napríklad ruské systémy Arena, Drozd 1, Drozd 2, Šatjor či izraelský Iron Fist, ten dokáže dokonca ničiť aj klasické tankové projektily vrátane kinetických APFSDS. Spočíva v účinnom detektore a zariadení, ktoré najrôznejšími spôsobmi likviduje prilietajúce strely.

Systém Arena používa napríklad protimuníciu, ktorá je princípom podobná smerovej míne. Protimunícia je vo vhodnom momente vystrelená šikmo hore a vo výške niekoľko metrov nad tankom exploduje, prúd črepín potom ničí riadené rakety, strely ručných protitankových zbraní alebo i delostrelecké granáty. Činnosť systému Arena je pri normálnej činnosti plne automatická, existuje ale aj možnosť odpáliť protimuníciu ručne, napríklad pri obrane proti nepriateľskej pechote v okolí tanku (črepiny zasahujú priestor do vzdialenosti 40 m od obrysu tanku). Schránky s protimuníciou sú rozmiestnené do venca okolo veže tanku alebo bojového vozidla pechoty (sektory pôsobenia sa dostatočne prekrývajú), rádiolokátor je umiestnený v telese nesenom nad vežou a v bojovom priestore je umiestnená riadiaca a ovládacia jednotka. Starší systém Drozd používa protimuníciu, ktorá princípom vychádza z neriadených rakiet. Na každom boku veže bývajú spravidla dve dvojnásobné odpaľovacie zariadenia namierené šikmo vpred.

Systémy aktívnej agresívnej obrany dokážu zachytiť a zneškodniť protitankové rakety, strely z ručných protitankových zbraní, delostrelecké granáty i riadené rakety odpálené z helikoptér, pohybujúce sa rýchlosťou od 70 do viac ako 700 ms−1.

Reaktívna ochrana

Tiež dynamická ochrana. Bloky dynamickej ochrany sú tvorené kovovými schránkami v ktorých je medzi dvomi kovovými doskami vložená vrstva trhaviny. Schránky sú rozmiestnené na veži a trupe tanku, predovšetkým v najviac ohrozených miestach a smeroch (obvykle nepokrývajú celý povrch tanku). Môžu byť integrované do povrchu tanku alebo namontované dodatočne. Výbušnina v schránke tesne po zásahu kumulatívnou strelou vybuchne (alebo je odpálená detektorovým systémom) a tlaková vlna výbuchu vymrští kovovú dosku proti kumulatívnej hlavici strely, kumulatívnemu lúču alebo penetrátoru kinetickej priebojnej strely. Kovová doska sa pohybuje šikmo voči kumulatívnemu lúču a ten ju musí prerezať „po dĺžke“, navyše v nevhodnej polohe, čo spolu so splodinami výbuchu narúša proces formovania kumulatívneho lúča a výrazne znižuje jeho prebíjaciu schopnosť voči pancieru tanku. Kinetická šípová strela je po zásahu kovovou doskou priamo zničená (zlomená, ohnutá), alebo odchýlená tak, že už nemá potrebný prierazný účinok. Reaktívna ochrana znižuje priebojnosť kumulatívnych striel 1,8 až 2,2-krát, kinetických striel 1,9 až 2,8-krát. Pokusy s konštrukciou reaktívnej ochrany začali v ZSSR v 50. rokoch, ale pri ukážke pre armádne velenie došlo po zásahu k nehode a explodovali všetky schránky súčasne. Tank bol zničený a tento neúspech zastavil bádanie na dlhé roky. V 60. rokoch prebiehal podobný výskum v Nemecku. Prvýkrát bola dynamická ochrana tankov prakticky použitá v Izraeli, počas vojny v roku 1982. Prvá generácia reaktívnej ochrany bola účinná len proti kumulatívnym strelám, druhá generácia je účinná aj proti kinetickým šípovým podkalibrovým strelám. V súčasnosti sa zavádzajú reaktívne ochrany tretej generácie, takzvané reaktívne pancierovanie.

Prebiehajú aj výskumné práce na inom ako výbušnom spôsobe vymrštenia kovovej alebo keramickej dosky v systéme reaktívnej ochrany. Jednou z možností je vymrštenie dosky proti strele pomocou elektromagnetického poľa. Iné výskumné a vývojové práce smerujú k systémom, ktoré kombinujú vlastnosti reaktívnej a aktívnej agresívnej ochrany, napríklad systémy, ktoré odpaľujú bloky reaktívnej ochrany v predstihu pred dopadom strely na základe povelov detektorového systému aktívnej agresívnej ochrany.

Ochrana proti účinkom zbraní hromadného ničenia

Veľmi skoro po zavedení jadrových zbraní sa ukázalo, že najodolnejšie bojové prostriedky pozemných vojsk proti účinkom jadrového výbuchu predstavujú tanky. Hrubý kovový pancier dobre pohlcuje röntgenové a gama žiarenie, výborne odoláva aj svetelnému a tepelnému žiareniu a vysoká hmotnosť tanku poskytuje istú ochranu aj proti tlakovej vlne jadrového výbuchu. Najväčšie ohrozenie pre posádku predstavujú potom neutróny, ale aj proti nim je tank čiastočne chránený pancierom a moderné tanky majú bojový priestor posádky obložený špeciálnym plastom, ktorý neutróny účinne zachytáva.

Tank, respektíve bojový priestor, v ktorom sa nachádza posádka, je možné pomerne jednoducho úplne zahermetizovať a vybaviť vetraním so zabudovanými účinnými protichemickými filtrami – tým sa tank stáva odolným aj proti účinkom chemických a biologických zbraní a aj proti rádioaktívnemu zamoreniu.

Niektoré moderné tanky sú vybavené systémom ochrany proti zbraniam hromadného ničenia, ktorý pracuje automaticky. Obsahuje detektory chemického zamorenia a rádioaktívneho žiarenia, vzduchové filtre a ventiláciu, ich nasávacie otvory, hermetizáciu bojového priestoru, kryty optických prístrojov a tak ďalej. V prípade zistenia blízkeho výbuchu jadrovej nálože systém okamžite uzavrie kryty optických prístrojov, aby nedošlo k ich poškodeniu, odpojí elektronické systémy a rádiostanice, aby neboli zničené elektromagnetickým impulzom jadrového výbuchu, uzavrie ventilačné a nasávacie otvory vzduchu a žalúzie chladenia motoru, aby tank lepšie odolal účinkom tlakovej vlny. Automaticky sú tiež do systému ventilácie zapojené filtre.

Prostriedky ochrany proti účinkom zbraní hromadného ničenia umožňujú tankom pôsobiť určitý čas v prostredí zamorenom chemickými, jadrovými a biologickými zbraňami bez výraznej straty bojaschopnosti, alebo takéto územia prekonávať.

Pohon

Pohon tanku má zabezpečiť jeho vysokú rýchlosť a dobrú priechodnosť v teréne. Pohon tankov zabezpečujú zážihové a vznetové spaľovacie motory a spaľovacie turbíny. Prenos hnacej sily z motoru na pásy je zabezpečený mechanickými alebo hydraulickými prevodovkami a riadenie umožňujú smerové mechanické alebo hydraulické spojky a brzdy. Jeden z prvých tankov St. Charmond mal dokonca pohon pásov elektromotormi, nebol príliš úspešný, ale experimenty s elektrickým prenosom hnacej sily na pásy sa stále opakujú, zatiaľ neúspešne.

Motor

Výkon a spoľahlivosť motoru, prevodového a pojazdového systému je kľúčová pre celkovú spoľahlivosť tanku. Prvé tanky mali zážihové motory, používali ako palivo benzín. V medzivojnovom období sa dokonca robili pokusy použiť na pohon tankov letecké zážihové motory na vysokooktánový benzín. Krátko pred začatím druhej svetovej vojny sa začali používať naftové vznetové motory, ktoré sa v bojoch plne osvedčili a používajú sa dodnes. Na konci 70. rokov 20. storočia sa objavujú ako motory tankov spaľovacie turbíny, ktoré umožňujú dosiahnuť vysoký výkon pri relatívne malom objeme motorovej jednotky. Dieselové motory sú ale stále vyvíjané a používané, v niektorých krajinách im tankový odborníci dávajú prednosť pred spaľovacími turbínami.

Moderné tankové dieselové motory dosahujú výkon 750 – 1 500 kW a sú riešené ako viacpalivové. Spaľovacie turbíny dosahujú výkon nad 1 000 kW. Tankové vznetové motory a predovšetkým spaľovacie turbíny majú vysokú spotrebu, preto sú niektoré moderné tanky vybavené doplnkovým motorom malého výkonu, ktorý poháňa dôležité elektrické a hydraulické systémy v dobe, keď hlavný motor tanku stojí.

Dôležitým parametrom tankového motoru je merný výkon, ktorý dáva prehľad o výkone motoru a hmotnosti tanku.

Merný výkon motorov niektorých súčasných tankov
Štát typ tanku Bojová hmotnosť, t Výkon motoru, k.s. Merný výkon, k.s./t Typ motoru
Francúzsko Leclerc 54,6 1 500 27,4 dieselový motor
Rusko T-80 U-М1 46,0 1 250 27,2 spaľovacia turbína
Rusko Т-90 46,5 1 000 21,5 dieselový motor
Ukrajina Т-84 46,0 1 200 26,08 dieselový motor
USA M1A2 Abrams 62,5 1 500 24,0 spaľovacia turbína
Nemecko Leopard 2 А5 62,5 1 500 24,0 dieselový motor
Izrael Merkava Mk.3 60,0 1 200 20,0 dieselový motor
Veľká Británia Challenger 2 62,5 1 200 19,2 dieselový motor

Pásyupraviť | upraviť zdroj

Tank sa pohybuje na pásovom podvozku.

Tankový („húsenicový“) pás je starý vynález – v primitívnej podobe ho navrhol v už roku 1770 angličan Richard Lovell Edgeworth a patent na pásové vozidlo (pásový traktor) získal v roku 1836 George Cayley. V podobnom období boli pásy a pásové vozidlá patentované aj vo Francúzsku (1717 pás a v roku 1818 pásové vozidlo) a v Rusku (1837).

Pás je zložený z kovových dosiek (článkov pásu), pohyblivo spojených kovovými alebo kovovo-gumenými spojmi. Články pásu sú z vonkajšej strany uspôsobené tak, aby mali v teréne čo možno najlepší záber v teréne a z vnútornej strany vytvárajú dráhu, po ktorej sa pohybujú kolesá. V článkoch pásu sú otvory, do ktorých zapadá hnacie koleso. Na povrchu článkov sú niekedy pripevnené gumové telesá, ktoré znižujú hlučnosť pásov tanku pri pohybe, zlepšujú odpruženia tanku, znižujú vibrácie a chránia povrch betónových a asfaltových ciest pred poškodením kovovými článkami pásov. Na vnútornej strane článkov pásu sú vytvorené časti, ktoré vedú pás po kolesách a zabraňujú jeho zošmyknutiu pri pohybe alebo otáčaní. Spravidla majú tvar zaoblených trojuholníkov alebo lichobežníkov a sú umiestnené v jednom alebo dvoch radoch.

Dôležitou hodnotou pri posudzovaní priechodnosti tankov v teréne je merný tlak na terén, teda hmotnosť tanku rozložená na plochu pásov, ktorá je v styku z povrchom terénu. Čím je merný tlak nižší, tým menej únosným terénom (napríklad rozmoknutým) je tank schopný prejsť.

Merný tlak na povrch terénu niektorých súčasných tankov
Štát typ tanku Bojová hmotnosť, t Merný tlak, kg/cm2
Francúzsko Leclerc 54,6 1,00
Rusko T-80 U-М1 46,0 0,85
Rusko Т-90 46,5 0,85
Ukrajina Т-84 46,0 0,93
USA M1A2 Abrams 62,5 1,07
Nemecko Leopard 2 А5 62,5 0,85
Veľká Británia Challenger 2 62,5 0,98

Pre porovnanie: človek má merný tlak asi 1 kg/cm2

Kolesáupraviť | upraviť zdroj

Na tankovom podvozku je niekoľko typov kolies:

  • nosné (pojazdové) kolesá – nesú hmotnosť tanku a prenášajú ju na pás. Môžu byť samostatné, alebo usporiadané rôznym spôsobom do vozíkov. Nosné kolesá sú obvykle potiahnuté vrstvou gumy, čo znižuje ich hlučnosť a znižuje vibrácie.
  • hnacie kolesá – hnacie koleso poháňa pás a je to obvykle jediné koleso v zostave podvozku, ktoré je poháňané od motoru tanku (na každý pás jedno). Je ozubené a jeho zuby zapadajú do príslušných vybratí v článkoch pásu. Je umiestnené v prednej alebo zadnej časti podvozku, tak, aby čo najväčšia časť jeho obvodu bola v styku s pásom. Je spravidla umiestnené vyššie ako pojazdové kolesá, čí je jednak chránené pred poškodením a jednak umožňuje nájazd na prekážky.
  • napínacie koleso – napína pás, aby dobre obopínal kolesá. Príliš voľný pás sa môže z kolies ľahko zošmyknúť pri otáčaní, alebo preskočiť na hnacom kolese. Napínacie koleso je obvykle umiestnené na opačnej strane, ako hnacie koleso a býva umiestnené vyššie ako nosné kolesá, čo ho jednak chráni pred poškodením a jednak umožňuje nájazd na prekážky. Je namontované tak, že sa dá ručne alebo automaticky nastaviť do vhodnej polohy, čím sa reguluje napnutie pásu.
  • oporné kladky – sú to malé kolieska, umiestnené nad nosnými kolesami. Ich úlohou je podoprieť pás v hornej časti podvozku, aby sa príliš neprevesoval. Nemusia byť použité, pás potom kĺže po hornej strane nosných kolies, alebo je v hornej časti dráhy jednoducho prevesený.

Pruženieupraviť | upraviť zdroj

Pruženie tankov má za úlohu umožniť lepšie rozloženie hmotnosti tanku na terén a znížiť hlučnosť a vibrácie pri pohybe. Nosné kolesá sú obvykle rôznym spôsobom odpružené a prepružené. Pruženie môže byt:

  • mechanické
    • vinutými alebo listovými pružinami
    • torznými tyčami – veľmi obľúbené u starších sovietskych tankov
    • gumovými blokmi
    • gumovými obručami kolies alebo gumovými vložkami v nábojoch kolies
  • hydraulické
  • hydropneumatické – okrem iného umožňuje meniť svetlú výšku tanku
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Tank (vozidlo)





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk