Synodálny palác (Sofia)

	Synodálny palác; (Синодална палата)
	budova sídla Svätej Synody Bulharskej pravoslávnej cirkvi
	celkový pohľad na budovu
Štát	Bulharsko
Oblasť	Sofia
Okres	Sofia
Mesto	Sofia
Rajón	Oborište
Súradnice	42°41′45.23″S 23°19′52.9″V / 42,6958972°S 23,331361°V
Autor	Petko Momčilov,; Jordan Milanov
Štýl	secesia
Vznik	1909
Výstavba	1904 – 1909
Pre verejnosť	širokej verejnosti neprístupný
Stav	zachovalý,; reštaurovaný
Využitie	sídlo synody bulharskej pravoslávnej cirkvi
	Poloha v rámci lokality (interaktívna mapa)
	Wikimedia Commons: Synodal Palace, Sofia
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 42°41′45.23″S 23°19′52.9″V / 42,6958972°S 23,331361°V

Synodálny palác (bulh. Синодална палата – Sinodalna palata), známy aj ako Synodný palác (bulh. Синодната палата – Sinodnata palata), alebo Palác Svätej Synody (bulh. Палата „Светия Синод“ – Palata „Svetija Sinod“) je budova sídla Svätej synody Bulharskej pravoslávnej cirkvi, ktorá sa nachádza v meste Sofia v Sofijskej oblasti v západnom Bulharsku.

Lokalita

Synodálny palác leží v centrálnej časti Sofie v rajóne Oborište na námestí „Aleksandăr Nevski“ (bulh. площад „Александър Невски“ – ploštad „Aleksandăr Nevski“, doslova námestie Alexandra Nevského) č. 1.

Dejiny

V počiatkoch sa zasadania Svätej synody konali v cirkevnom dome pri Katedrále svätej Nedele. V roku 1890 sa premiestnili do budovy na ulici Car Kalojan, ktorú na tento účel venovalo cirkvi predstavenstvo sofijskej radnice.¹

Miesto pre dnešnú budovu,⁴¹⁸ ktoré bolo vybrané tak, aby sa nachádzalo v blízkosti vtedy budúceho Chrámu svätého Alexandra Nevského,¹ ako aj chrámu svätej Sofie⁸ bolo schválené Svätou synodou v roku 1902⁸⁴ a následne v roku 1904 odobrené aj sofijským mestským zastupiteľstvom.¹ V tom istom roku bol položený základný kameň budovy a začalo sa s výstavbou.¹⁴ Finančné prostriedky na výstavbu boli uvoľnené zo štátneho rozpočtu.¹ Hlavná časť výstavby prebiehala v rokoch 1906 – 1908.² Výstavba bola ukončená v roku 1909,¹⁴ nejaký čas sa ale ešte dokončovala výzdoba fasád budovy.⁴

V roku 1944 bola budova poškodená v priebehu bombardovania.³ V roku 1955 získal synodálny palác štatút kultúrnej pamiatky.⁵⁶

Charakteristika

Synodálny palác je sídlom Svätej synody, ktorá je najvyšším duchovným orgánom Bulharskej pravoslávnej cirkvi²¹⁸ na čele s patriarchom.¹⁸

Budova bola postavená na základe projektu, ktorý zhotovil architekt Petko Momčilov v spolupráci s Jordanom Milanovom.¹²³⁴ Architektonická výzdoba budovy¹⁸²⁴ (majolika, keramické časti a mozaiky)⁸ je dielom umelcov Charalampiho Tačeva¹⁸²⁴ a Gospodina Žeľazkova.⁸⁴

Plastiky a výzdoba na fasáde odkazujú na stredovekú bulharskú architektúru,³¹² predovšetkým na obdobie Druhej bulharskej ríše.¹ Znateľný je aj vplyv byzantskej architektúry.²³⁷ Budova je typickým predstaviteľom bulharského národného romantizmu zo začiatku 20. storočia.¹²⁴ Slohovo je predstaviteľom secesnej architektúry.⁸

Ide o dvojposchodovú budovu, ktorá je postavená okolo vnútorného dvora.² V budove sa nachádzajú administratívne miestnosti,¹ knižnica, kancelária patriarchu,² zasadacie sály, kaplnka svätého cára Borisa a ubytovací trakt, kde sa nachádzajú apartmány určené pre patriarchu a ďalších členov synody.¹² Hlavný vchod do budovy sa nachádza v priestore rizalitu, pričom má formu portiku s tromi arkádami.¹ Portikus je podopieraný celkovo ôsmimi stĺpmi.⁸ Tympanón nad hlavným vchodom je zdobený mozaikou, ktorá zobrazuje bulharských duchovných vodcov Ilariona Makariopolského, Avksentija Velešského a Pajsija Plovdivského, ktorí boli významnými bojovníkmi za samostatnosť Bulharskej pravoslávnej cirkvi.¹⁴

Pôvodne sa na budove nachádzala aj kupola. Bola však zničená v dôsledku bombardovania v roku 1944 a následne nebola nikdy obnovená.³

V malom parku pred budovou sa nachádza pamätník dedikovaný exarchovi Ilarionovi Makariopolskému.⁷

Fresková výzdoba

Fresková výzdoba sa nachádza v priestore centrálneho schodiska a v kaplnke svätého cára Borisa. Autorom fresiek je Dimităr Giudženov.²

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu⁵⁶

Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku národného významu v roku 1955. Štatút bol potvrdený v roku 1998. Ako dôvod ochrany je stanovená architektonicko-staviteľská, historická ako aj umelecká hodnota budovy.⁵⁶⁶

Názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Palata „Svetija Sinod“ (bulh. Палата „Светия Синод“, doslova Palác Svätej Synody).⁵⁶

Zaujímavosť

Autori projektu budovy, architekti Petko Momčilov a Jordan Milanov, spoločne pracovali na viacerých projektoch. Okrem synodálneho paláca sú napríklad autormi budovy sofijských centrálnych minerálnych kúpeľov, ako aj projektu prestavby Čiernej mešity na dnešný Chrám svätých Sedmopočetníkov.⁴

Galéria

pohľad na budovu v noci
predná fasáda budovy
detail z fasády
detail z fasády
detail z fasády

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 290 – 291. (bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 10 – rem-son. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104326. S. 4028 – 4029. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ RUSKOV, Kiril; ANGELOV, Čavdar. Sofia – architekturni zabeležitelnosti. Sofia : Architekturno izdatelstvo arch&art. 2017. 180 s. ISBN 9789548931519. S. 107. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m PETROV, Zdravko. Istoričeski maršruti: Sofia. Sofia : Siela Norma AD. 2019. 306 s. ISBN 9789542829584. S. 110 – 112. (bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ mc.government.bg, cit. 2022-09-14. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ Наследството на София online. io.morphocode.com, cit. 2022-10-04. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinandeum. 2006. 494 s. ISBN 9789549169430. S. 105 – 106. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 122. (po anglicky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Synodálny palác (Sofia)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[ref1-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 290 – 291. (bulharsky)

[ref6-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 10 – rem-son. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104326. S. 4028 – 4029. (po bulharsky)

[ref2-3] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ RUSKOV, Kiril; ANGELOV, Čavdar. Sofia – architekturni zabeležitelnosti. Sofia : Architekturno izdatelstvo arch&art. 2017. 180 s. ISBN 9789548931519. S. 107. (po bulharsky)

[ref5-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m PETROV, Zdravko. Istoričeski maršruti: Sofia. Sofia : Siela Norma AD. 2019. 306 s. ISBN 9789542829584. S. 110 – 112. (bulharsky)

[mc.government.bg-5] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ mc.government.bg, cit. 2022-09-14. Dostupné online.

[io.morphocode.com-6] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ Наследството на София online. io.morphocode.com, cit. 2022-10-04. Dostupné online.

[ref4-7] MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinandeum. 2006. 494 s. ISBN 9789549169430. S. 105 – 106. (po bulharsky)

[ref3-8] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 122. (po anglicky)

1

4

8

2

3

5

6

7