Sylabický veršový systém je veršový systém, ktorý je založený na rovnakom počte slabík vo verši.

Jeho znaky sú:^[1]

1. izosylabizmus (rovnoslabičnosť, gréc. syllabe = slabika) – opakovanie veršov s rovnakým počtom slabík,
2. výskyt združeného rýmu,
3. intonačná prestávka v strede verša (dieréza – veršový predel), ktorá ho intonačne rozdeľuje na dve časti – dva polverše,
4. rytmicko-syntaktický paralelizmus – zhoda veršového (významového) a rytmického členenia (nie sú tam veršové presahy),

Najpoužívanejšie typy veršov sú osemslabičné a dvanásťslabičné (Smrť Jánošíkova). Používaju sa však aj dlhšie: trinásťslabičný (Mor ho!) a štrnásťslabičný (Jarná pieseň).

História

V slovenskej poézii ide o najstarší veršový systém, ktorý sa používal už v 16. a 17. storočí. Najviac sa využíval v období romantizmu, keďže autori čerpali podnety z ľudovej slovesnosti, v ktorej bol jediným veršovým systémom. Najčastejšie sa používal v básňach a v duchovných a svetských piesňach. Často sa nazýva aj štúrovský veršový systém, pretože bol často využívaný štúrovcami. Štúrovcov ovplyvňovala ľudová hudba, v ktorej sa uplatňoval podobný veršový systém. Tvoril aj rytmický základ ľudových piesní (ústna ľudová slovesnosť).^[1][2]

Referencie

Pozri aj

• sylabotonický veršový systém

Tento článok týkajúci sa literatúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.