Sviatlana Heorhijevna Cichanovská

	Sviatlana Cichanovská
Biografické údaje
Rodné meno	Sviatlana Heorhijevna Pilipčuková
Narodenie	11. september 1982 (40 rokov); Mikaševičy, Bieloruská SSR, ZSSR (dnešné Bielorusko)
Politická strana	nezávislá
Alma mater	Mazyrská štátna pedagogická univerzita I. P. Šamjakina
Rodina
Manžel	Siarhej Leanidavič Cichanovski
Deti	2
Odkazy
	Sviatlana Cichanovská na tsikhanouskaya2020.by
	Sviatlana Heorhijevna Cichanovská; (multimediálne súbory)
	Politický portál; Biografický portál

Sviatlana Heorhijevna Cichanovská, rodená Pilipčuková (biel. Святлана Георгіеўна Ціханоўская; * 11. september 1982, Mikaševičy) je učiteľka angličtiny, prekladateľka,^[1] bieloruská politička, aktivistka a kandidátka v bieloruských prezidentských voľbách v roku 2020, v ktorých podľa úradne uznaných výsledkov získala 10,12 %.^[2] Voľby podľa oficiálnych štátnych údajov vyhral Alexandr Lukašenko, no na základe viacerých podozrení z masívneho falšovania bieloruských prezidentských volieb je Cichanovská presvedčená, že zvíťazila ona.^[1]

Životopis

Cichanovská chodila na strednú školu v Mikaševičiach. Nejaký čas žila aj v Írsku, keďže bola postihnutá černobyľskou haváriou.^[3] Na Mazyrskej štátnej pedagogickej univerzite vyštudovala filológiu v odbore angličtiny a nemčiny,^[1] okrem toho absolvovala aj štátnu jazykovú skúšku a stala sa tlmočníčkou. Do roku 2013 žila v Homeli, kde bola učiteľkou angličtiny. Neskôr sa so svojím manželom Siarhejom Cichanovskim a synom presťahovala do Minsku.^[4]

Od augusta 2020 žije v exile v Litve. Vo februári 2023 ju súd v Minsku odsúdil v neprítomnosti na 15 rokov odňatia slobody pre údajnú vlastizradu a sprisahanie s cieľom zvrhnúť vládu.^[5] Jej manžel si v Bielorusku odpykáva 18-ročný trest odňatia slobody za organizovanie masových nepokojov a podnecovanie spoločenskej nenávisti.^[6]

Má jedného syna (* 2010) a jednu dcéru (* 2016).^[7]

Prezidentské voľby v Bielorusku v roku 2020

Bližšie informácie v článkoch: Prezidentské voľby v Bielorusku v roku 2020 a Protesty v Bielorusku v rokoch 2020 – 2021

Cichanovskej manžel, Siarhej Leanidavič Cichanovski, známy bieloruský youtuber a blogger, kandidoval na post prezidenta Bieloruskej republiky, avšak bol zatknutý, lebo sa zúčastnil nepovolenej akcie, no podľa iného zdroja bol obvinený „z podnecovania násilia voči príslušníkom orgánov činných v trestnom konaní“.^[8]

Po tom, ako bol jej manžel odsúdený na odňatie slobody, rozhodla sa, že bude kandidovať namieste neho.^[9] Začala spolupracovať so štábom odmietnutých kandidátov Viktara Babaryku a Valeryja Capkala.

Údajne získala vo voľbách 10,12 %^[2], no podľa nej vyhrala prezidentské voľby ona.^[1]

10. augusta utiekla Cichanovská do Litvy,^[10]^[11] lebo sa obávala, že by ju Lukašenkova vláda mohla zatknúť. Podporu Cichanovskej vyjadrilo i viac krajín a organizácií.

25. júla vystúpila Cichanovská v Európskom parlamente. Vyhlásila, že sa Bielorusi prebudili a že nikdy neprijmú vládu Alexandra Lukašenka.^[12]

Počas leta 2020 pokračovali v Bielorusku protesty proti Lukašenkovi, popričom demonštranti súbežne vyjdarovali podporu Cichanovskej.^[13]

Koncom augusta odišla pre obavy o osobnú bezpečnosť do exilu do Litvy.^[14]^[15]

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d A.S, Petit Press. Cichanovská vyhlásila, že sa považuje za víťazku volieb . svet.sme.sk, . Dostupné online.
↑ ^a ^b Выборы Президента Республики Беларусь 9 августа 2020 . vybary2020.by, . Dostupné online.
↑ Z černobylského dítěte „Janou z Arku“. Příběh Lukašenkovy soupeřky udivuje . iDNES.cz, 2020-08-11, . Dostupné online.
↑ «Я хочу снова стать просто женой и мамой». Большое интервью Светланы Тихановской . belsat.eu, . Dostupné online. (po rusky)
↑ TASR. R. Káčer kritizoval odsúdenie S. Cichanovskej. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-03-06. Dostupné online .
↑ TASR. Siarhej Cichanovski bol odsúdený na 18 rokov väzenia. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-12-14. Dostupné online .
↑ Ціханоўская на перыяд да выбараў вывезла дзяцей у Еўрасаюз . Наша Ніва, . Dostupné online. (po bielorusky)
↑ A.S, Petit Press. Stovky Bielorusov sa zišli pred väznicou, v ktorej držia Cichanovského . svet.sme.sk, . Dostupné online.
↑ Lukashenko “gave a signal” to open cases against competitors . . Dostupné online. (po anglicky)
↑ Cichanovskej zmiznutie: Hodiny ju zadržiavali, zrazu sa objavila v Litve a zverejnila emotívne video . hnonline.sk, . Dostupné online.
↑ A.S, Petit Press. Cichanovská potvrdila, že sa sama rozhodla opustiť Bielorusko . svet.sme.sk, . Dostupné online.
↑ TERAZ.SK. Cichanovská v EP: V Bielorusku prebieha mierová revolúcia . TERAZ.sk, 2020-08-25, cit. 2020-08-27. Dostupné online.
↑ TASR. Stovky ľudí piaty deň v Bielorusku protestujú proti voľbám. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-08-13. Dostupné online cit. 2023-03-06.
↑ TASR. Cichanovská na tlačovke z Litvy: Bielorusi nikdy neprijmú Lukašenka. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-08-21. Dostupné online cit. 2023-03-06.
↑ Bielorusko žiada Litvu o vydanie Cichanovskej, minister poslal Lukašenkovi jasný odkaz. pravda.sk (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2021-03-05. Dostupné online cit. 2023-03-06. ISSN 1336-197X.

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sviatlana Heorhijevna Cichanovská

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:0-1] A.S, Petit Press. Cichanovská vyhlásila, že sa považuje za víťazku volieb . svet.sme.sk, . Dostupné online.

[:1-2] Выборы Президента Республики Беларусь 9 августа 2020 . vybary2020.by, . Dostupné online.

[3] Z černobylského dítěte „Janou z Arku“. Příběh Lukašenkovy soupeřky udivuje . iDNES.cz, 2020-08-11, . Dostupné online.

[4] «Я хочу снова стать просто женой и мамой». Большое интервью Светланы Тихановской . belsat.eu, . Dostupné online. (po rusky)

[5] TASR. R. Káčer kritizoval odsúdenie S. Cichanovskej. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-03-06. Dostupné online .

[6] TASR. Siarhej Cichanovski bol odsúdený na 18 rokov väzenia. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-12-14. Dostupné online .

[7] Ціханоўская на перыяд да выбараў вывезла дзяцей у Еўрасаюз . Наша Ніва, . Dostupné online. (po bielorusky)

[8] A.S, Petit Press. Stovky Bielorusov sa zišli pred väznicou, v ktorej držia Cichanovského . svet.sme.sk, . Dostupné online.

[9] Lukashenko “gave a signal” to open cases against competitors . . Dostupné online. (po anglicky)

[10] Cichanovskej zmiznutie: Hodiny ju zadržiavali, zrazu sa objavila v Litve a zverejnila emotívne video . hnonline.sk, . Dostupné online.

[11] A.S, Petit Press. Cichanovská potvrdila, že sa sama rozhodla opustiť Bielorusko . svet.sme.sk, . Dostupné online.

[12] TERAZ.SK. Cichanovská v EP: V Bielorusku prebieha mierová revolúcia . TERAZ.sk, 2020-08-25, cit. 2020-08-27. Dostupné online.

[13] TASR. Stovky ľudí piaty deň v Bielorusku protestujú proti voľbám. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-08-13. Dostupné online cit. 2023-03-06.

[14] TASR. Cichanovská na tlačovke z Litvy: Bielorusi nikdy neprijmú Lukašenka. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-08-21. Dostupné online cit. 2023-03-06.

[15] Bielorusko žiada Litvu o vydanie Cichanovskej, minister poslal Lukašenkovi jasný odkaz. pravda.sk (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2021-03-05. Dostupné online cit. 2023-03-06. ISSN 1336-197X.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]