Svíb krvavý
Kvet svíba krvavého
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté rastliny (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné rastliny (Spermatophyta) Oddelenie krytosemenné rastliny (Angiospermae) Trieda (classis) pravé dvojklíčnolistové rastliny (Eudicotidae) Rad (ordo) drieňotvaré (Cornales) Čeľaď (familia) drieňovité (Cornaceae) Rod (genus) drieň (Cornus) Druh (species) svíb krvavý (Cornus sanguinea)
Synonymá
Swida sanguinea Thelycrania sanguinea
Areál rozšírenia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Svíb krvavý^[1][2] (iné názvy: svíb červený^[3], drieň krvavý^[4][5]; staršie: svíba krvavá^[6], svíba červená^[7], svíb obyčajný^[8]; ľudovo alebo zastarano: svíb^[9][10]; ľudovo: sviba^[9]; zastarano: drieň svída^[11], svíd^[11], svída^[12], svidna^[12], červený dréň^[13], planý dréň^[13]) (lat. Cornus sanguinea)^[14] je opadavý ker z rodu drieň/svíb (Cornus), prípadne staršie z rodu svíb (Swida, =Thylecrania)^[2], z čeľade drieňovité (staršie: svíbovité; lat. Cornaceae). Je to pôvodný druh rozšírený vo veľkej časti Európy a v západnej Ázii.

Rodové meno Cornus je latinské označenie rohu, čo poukazuje na tvrdosť dreva. Druhové meno sanguinea je tiež latinského pôvodu a znamená krvavo červený, poukazujúc na jeho červené vetvičky a na jeho jesenné sfarbenie listov.^[15]

Opis

Svíb krvavý je opadavý ker alebo malý strom s výškou až do 5 m. Mladé vetvičky, najmä tie, ktoré sú vystavené priamemu slnku, sú tmavo červené, pri rozdrvení s charakteristickou vôňou.

Listy sú protistojné, celistvookrajové, 4-10 cm dlhé a 3-4 cm široké, široko eliptické alebo vajcovité, ochlpené a s krátkou stopkou. Sú svetlo zelené, sfarbujúce sa do červena na jeseň. Majú 3-5 párov listových žíl, ktoré sú klenuté a zbiehajúce.

Svíb je jednodomá rastlina so silne aromatickými obojpohlavnými kvetmi, ktoré sú krémovo-biele a vytvárajú vrcholové, na dlhých stopkách plocho zakončené súkvetia, široké 4-5 cm. Kvet má štyri drobné kopijovité okvetné lístky, dlhé 4-7 mm a štyri tyčinky. Plodom je kôstkovica, 5-8 mm široká, spočiatku červená, pri dozretí purpurovo-čierna.

Kvitne v máji až júni a to súčasne s vývojom listov. Plody dozrievajú v septembri až októbri.^[16]

Rozšírenie

Je to drevina so širokou ekologickou amplitúdou; rastie vo vlhku, na nížine, v podhorí, na slnečných stráňach a pasienkoch a v horách. Rozšírená je vo väčšej časti Európy okrem severných oblastí, od Portugalska po stredné Rusko.^[17] Rastie od úrovne mora až nad úroveň 1500 m v Alpách (Švajčiarsko) a na Kaukaze.^[16]

Ekológia

Svíb je prítomný v listnatých lesoch ako krík prízemnej etáže alebo na ich čistinkách a okrajoch. Rastie v rôznych podmienkach a na rôznych typoch pôd. Rozmnožuje sa semenami ale aj vegetatívne prostredníctvom koreňov^[16], pričom môže vytvárať aj väčšie polykormony.^[17]

Uprednostňuje stále vlhké ale dobre odvodnené pôdy. Toleruje však širokú škálu pôd, od suchých po vlhké, s rôznymi stupňami pH. Prosperuje mu priame slnko ale znáša aj tieň. Jeho charakteristické červené vetvičky na priamom slnku sa dajú vysvetliť netypickou vrstvou vonkajšej kôry, tvoriacej sa na konci rastovej sezóny, ktorá môže zvýšiť ochrannú hodnotu kôry proti primeranej slnečnej expozícii.

Svíb si dokáže prispôsobiť svoju reprodukčnú stratégiu existujúcim podmienkam. Rozmnožuje sa semenami, rozptyľovanými vtákmi alebo obmedzením kvitnutia kvetov a uprednostnením klonovania.

Druh sa vyskytuje v rôznych typoch zmiešaných listnatých lesov s dominantnými dubmi (Quercus robur, Quercus petraea), lipami (Tilia), javormi (Acer), jaseňmi (Fraxinus), brestmi (Ulmus) a hrabmi (Carpinus betulus), spolu s ďalšími mezofilnými krami, ako bršlen európsky (Euonymus europaeus), lieska obyčajná (Corylus avellana), baza čierna (Sambucus nigra), dráč obyčajný (Berberis vulgaris.^[16]

Význam a využitie

Svíb je pestovaný hlavne ako ozdobný ker pre jeho malé biele kvety usporiadané v tesných strapcoch, kvitnúcich na jar a pre jeho jesenné purpurové listy a zimné jasno-červené vetvičky.

Plody nie sú jedovaté a vykazujú vysokú koncentráciu vitamínu C, ale majú nepríjemnú chuť. Dajú sa využiť na výrobu džemov a džúsov. Semená sú bohaté na tuky (až do 30%) a využívajú sa na výrobu oleja pre ozdobné osvetlenie.

Súčasný výskum antioxidantov obsiahnutých v listoch a plodoch objavil dôležité využitie v oblastiach biomedicíny a farmakológie, ako liečivo proti odolným ľudským patogénom. Ker je významný aj pre lesné biotopy, ponúkajúci kvety pre opeľujúci hmyz, plody pre vtáky a vytvára vhodné prostredie pre celú varietu organizmov^[16], včítane vhodného miesta pre hniezdenie vtákov.^[15]

Hrozby a choroby

Nevyskytujú sa žiadne vážne ochorenia alebo škodcovia, ktoré by svíb ohrozovali. Ozdobné rastliny môžu byť náchylné na hubovité ochorenia, ktoré redukujú ich vitalitu ale nespôsobujú vážne poškodenie.^[16]

Zoznam poddruhov

Podľa súčasnej koncepcie sú akceptované nasledujúce poddruhy:

• Cornus sanguinea subsp. australis - s výskytom od strednej Európy po Libanon a Kaukaz^[18]
• Cornus sanguinea subsp. cilicica - s výskytom v Turecku a Libanone^[19]
• Cornus sanguinea subsp. hungarica - s výskytom od juhovýchodného Nemecka po Ukrajinu^[20]
• Cornus sanguinea subsp. sanguinea - s výskytom v Európe a Turecku^[21]

Galéria

• 

  Pučiace listy a kvety

• 

  Mladé výhonky s pučiacimi kvetmi

• 

  Mladý výhonok s listami

• 

  Rozvíjajúci sa kvet

• 

  Vetvička s minuloročnými plodmi

• 

  Vetvička s novými listami

• 

  Sfarbenie listov koncom leta a nezrelé plody

• 

  Nezrelé plody (v mierke)

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Svíb krvavý
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Svíb krvavý