A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Superveľmoc je termín, ktorý bol zavedený po druhej svetovej vojne; označuje štát disponujúci takou mocou, že môže ovplyvňovať veľkú časť planéty. V súčasnosti bývajú ako jediná superveľmoc označované USA.
Studená vojna
Za superveľmoci boli označené USA a Sovietsky zväz; obe krajiny silno ovplyvňovali svojich susedov a spojencov, tí tak boli považovaní za tzv. sféru vplyvu týchto mocností. Zatiaľ čo USA a ich západní spojenci konštituovali NATO ako svoj obranný vojenský pakt, krajiny RVHP ustanovili Varšavskú zmluvu. Obe spoločenstvá predstavovali odlišné ako politické (západný blok demokratický a kapitalistický, východný socialistický a totalitný), tak i kultúrne póly, navyše mali moc i silu zničiť celý svet jadrovým arzenálom.
USA
USA svojou politikou "zadržiavania komunizmu" sa snažili zastaviť šírenie vplyvu ZSSR vo zvyšku sveta, hlavne na krajiny v Karibskom mori, južnej Ázii a západnej Európe. Od 60. rokov, vďaka rozvoju modernej dopravy, bolo navyše možné vyvážať do celého sveta americký tovar, šírila sa americká kultúra. Niektorí ju obdivovali ako symbol demokracie, niektorí ju zatracovali ako útok na vlastnú národnú kultúru. Práve odmietanie všetkého amerického je sprievodným javom antiamerikanizmu, ktorý sa rozšíril tak v krajinách vtedajšieho východného bloku ako propaganda komunistických vlád, tak aj v arabskom svete aj v západnej Európe. Počas studenej vojny sa americkej ekonomike veľmi darilo, čo dávalo možnosť investovať viac peňazí na ozbrojené sily. Sovietsky zväz nedokázal držať tempo s USA, až sa nakoniec rozpadol. To v podstate znamenalo víťazstvo pre USA, pretože sa tým stali jedinou superveľmocou.
ZSSR
Sovietsky zväz sa stal superveľmocou v roku 1949, keď sovietski vedci prvýkrát realizovali úspešný atómový výbuch, a krajina sa tak zaradila medzi jadrové veľmoci. Vďaka ohromnej rozlohe a dostupnosti takmer všetkých surovín, aj vďaka investíciám do ťažkého priemyslu centrálnou vládou od začiatku 30. rokov. V 60. rokoch došlo v tejto krajine k veľkému pokroku. Krajina v tomto období opäť dosiahla životnú úroveň z obdobia pred druhou svetovou vojnou (resp. pred napadnutím krajiny nacistami). Aj ZSSR mal svoju sféru vplyvu, ktorú sa pokúšal neustále rozširovať; patrila do nej stredná a východná Európa, Kuba, Vietnam, Severná Kórea a v 80. rokoch i niektoré africké a arabské krajiny. ZSSR šíril svoj vplyv vojenskou silou. Podporoval Čínu a severnú Kóreu pri invázii do Južnej Kórei v Kórejskej vojne, potom podporoval Severný Vietnam pri ofenzíve do Južného Vietnamu, čo prinieslo vietnamskú vojnu. V roku 1968 tiež poslal Sovietsky zväz vojská do Československa a v 80. rokoch viedol vojnu v Afganistane.
Na rozdiel od západných krajín došlo vo východnom bloku ku koncu 70. rokov k stagnácii, ktorá neskôr prerástla do krízy a o niekoľko ďalších rokov neskôr rozdúchala spory ako medzi jednotlivými národmi Sovietskeho zväzu, tak aj v radoch jeho spojencov. Situáciu nezlepšila ani cielená reforma nazývaná perestrojka (prestavba spoločnosti), zavedená v druhej polovici 80. rokov Michailom Gorbačovom, ktorá mala priniesť "uvoľnenie" štátu a priniesť demokratické a kapitalistické prvky (podobne, ako ich napríklad Čína zaviedla na začiatku 90. rokov, čo jej prinieslo ekonomický úspech). Rozpad ZSSR začal sporom o Náhorný Karabach na Kaukaze, a vyvrcholil abdikáciou prezidenta ZSSR na konci roka 1991 a rozpustením štátu k 31. decembru toho istého roka.
Budúcnosť superveľmocí
Na začiatku 21. storočia sú jedinou svetovou superveľmocou Spojené štáty, podľa prevládajúceho názoru sú označované za svetového hegemóna.[1]
Ďalším štátom, ktorý sa javí ako superveľmoc, je Rusko vzhľadom k svojej rozlohe, vláde a nedávnej minulosti[2] Ako novo vznikajúca superveľmoc začína byť postupne vnímaná Čína,[3][4][5] ktorá od druhej polovice 90. rokov, vďaka určitým legislatívnym zmenám podporujúcim podnikanie, stimuluje rozvoj svojej ekonomiky s každoročným rastom okolo 10 percent. Ďalšími subjektmi, ktoré sú občas spomínané ako potenciálne superveľmoci, sú Brazília,[6] Európska únia a India.[7]
Referencie
- ↑ These Are the 5 Reasons Why the U.S. Remains the World’s Only Superpower . Time, 2015-05-28. Dostupné online.
- ↑ Russia in the 21st Century. : , 2005. Dostupné online. ISBN 9780521545297.
- ↑ When will China become a global superpower?, CNN.com, 10.6.2011
- ↑ Why is China so determined to become world's superpower?, BBC.co.uk, 18.1.2011
- ↑ Stane se Čína supervelmocí 21. století?, ČT24.cz, 8.8.2008
- ↑ Alumna Analyzes Brazil’s Emergence, CornellSun.com, 2.11.2009
- ↑ A Superpower Is Reborn, GeorgianDaily.com, 24.8.2008
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Superveľmoc
Externé odkazy
- To Paris, U.S. Looks Like a 'Hyperpower'. The International Herald Tribune, February 5, 1999. Dostupné online .
- LAST, Jonathan. Rule America?. The Weekly Standard (News America Incorporated), October 21, 2005. Dostupné online .
- Védrine, Hubert. France in an Age of Globalization, Brookings Institution Press, 2001. ISBN 0-8157-0007-5
- Word Spy - hyper-power . . Dostupné online.
- Li, Bo; Zheng Yin (Chinese) (2001) 5000 years of Chinese history, Inner Mongolian People's publishing corp, ISBN 7-204-04420-7
- CHAPTER FOUR. World Hegemony, 900-300 bce
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Supervelmoc na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Administratívne členenie
Aktivizmus
Disidenti
Komunálna politika
Konferencie
Mediácia
Medzinárodné organizácie
Medzinárodné vzťahy
Medzinárodné zmluvy
Mimovládne organizácie
Občianska spoločnosť
Politici
Politická filozofia
Politické aféry
Ľudová demokracia
Štát
Štátny orgán
Absolutistická monarchia
Absolutizmus
Aféra
Agitácia (politika)
Aklamácia
Anómia
Anexia
Apolitickosť
Autonómna republika
Autonomizmus
Autoritarizmus
Banánová republika
Bezpečnostný systém štátu
Bojkot
Budova krajinského snemu (Lichtenštajnsko)
Chunta
Deklarácia nezávislosti
Demokratúra
Diktatúra proletariátu
Disident
Donucovanie
Druhý svet
Dualizmus (politika)
Eurábia
Exulant
Fašizmus
Federalizmus
Forma štátu
Forma vlády
Fundamentalizmus
Funkcia štátu
Gerontokracia
Imperializmus
Inaugurácia
Individualizmus (politika)
Izolacionizmus
Juvenilná justícia
Kádrová politika
Kakistokracia
Kancelár
Knowledge-action gap
Koalícia ochotných
Kolaborant
Konštruktivizmus (medzinárodné vzťahy)
Konfederácia
Kriminálna politika
Kultúrna politika
Kvórum
Lustračné osvedčenie
Mandát (politika)
Manipulácia (psychológia)
Masová politická strana
Mediácia
Metternichovský absolutizmus
Mierové spolužitie
Ministerstvo
Neokolonializmus
Nepodmienený základný príjem
Nepotizmus
Nezávislý politik
NIMBY
Nový svetový poriadok (politika)
Obrana štátu
Oportunista
Oportunizmus
Opozícia (politika)
Otvorená spoločnosť
Panovník
Parlamentná monarchia
Parlamentná republika
Patrimonializmus
Personálna únia (štáty)
Podpredseda vlády
Politická doktrína
Politická ekonómia
Politická filozofia
Politická inštitúcia
Politická kultúra
Politická sloboda
Politická teória
Politické hnutie
Politické myslenie
Politický pluralizmus
Politický režim
Politický systém
Politický systém Holandska
Politickosť
Politik
Portál:Politika
Poslanecký sľub
Post-Capitalist Society
Potravinová suverenita
Prétorianizmus
Predseda vlády
Prezident Slovenskej republiky
Prominent
Protest
Prvá intifáda
Prvý svet
Rada vzájomnej hospodárskej pomoci
Radikalizmus
Realizmus (medzinárodné vzťahy)
Regent
Regionálna politika
Reparácie (vojna)
Republika
Rokovanie
Rozvojová krajina
Sekulárny štát
Skrutátor
Skrutínium
Sociálna politika
Socialistický štát
Stranícka diktatúra
Subregionalizmus
Subsidiarita
Superveľmoc
Svojbytnosť
Teória politiky
Teológia oslobodenia
Teroristická organizácia
There is no alternative
Tlakový koeficient
Totalitarizmus
Triedny boj
Triumvirát
Výmena obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom
Verejný záujem
Voľby
Vzťah štátu a cirkví
Watchdog
Zoznam foriem vlády
Zvrchovanosť ľudu
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk