Sturm und Drang (doslova zhruba „búrka a tlak“), po slovensky Búrka a vzdor alebo Búrka a nápor, bolo literárne hnutie v Nemecku v rokoch asi 1767–1785, ktorého názov bol odvodený z hry Friedricha Maximiliana von Klinger.

Hlavnými predstaviteľmi hnutia boli Johann Wolfgang Goethe a Friedrich Schiller. V roku 1767 vyšli Fragmenty Johanna Gottfrieda Herdera a v roku 1785 nastupuje nemecká klasika čiže zrelé obdobie tvorby Goetheho a Schillera.

Hnutie Sturm und Drang je charakterizované ako prúd nemeckého preromantizmu, ktorého všetky základné znaky nesie. Špecifické pre toto hnutie je najmä idealizovanie individuálnej vzbury silného jednotlivca, génia v prométeovskom zmysle, v dôsledku čoho sa označovalo aj ako Genienperiode (obdobie génia).

Proti intelektualizmu osvietencov a racionalizmu klasicistov stavia Sturm und Drang cit a vášeň, proti umŕtvenej spoločenskej hierarchizácii a estetickej kanonizácii starého absolutistického obdobia zdôrazňuje tvorivú slobodu osobnosti, nespútanej žiadnymi konvenciami a riadiacej sa len zákonmi vlastného srdca, a proti znásilňujúcej moci mestskej civilizácie kladie voľnosť prírody a života v nej a prikláňa sa k ľudovým tradíciám a vzorom.

Predstavitelia

• Johann Wolfgang Goethe
• Friedrich Schiller (v mladšom veku)
• Friedrich Maxmilian Klinger
• Jakob Michael Reinhold Lenz
• Gottfried August Bürger
• Heinrich Wilhelm von Gerstenberg
• Johann Georg Hamann
• Johann Jakob Wilhelm Heinse
• Johann Gottfried Herder

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.