A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
O rovnomennom okrese pozri Stropkov (okres).| Stropkov | ||
| mesto | ||
 Panoráma mesta
| ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj | |
| Okres | Stropkov | |
| Región | Zemplín[1][2] | |
| Vodný tok | Ondava | |
| Nadmorská výška | 202 m n. m. | |
| Súradnice | 49°12′18″S 21°39′05″V / 49,205000°S 21,651389°V | |
| Rozloha | 24,67 km² (2 467 ha) [3] | |
| Obyvateľstvo | 9 883 (31. 12. 2022) [4] | |
| Hustota | 400,61 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 12.3.1404 (streda) | |
| Primátor | Ondrej Brendza[5] (nezávislý) | |
| PSČ | 091 01 | |
| ŠÚJ | 527840 | |
| EČV (do r. 2022) | SP | |
| Tel. predvoľba | +421/054 | |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úradHlavná 38/2091 01 Stropkov
| |
| E-mailová adresa | mesto@stropkov.sk | |
| Telefón | 054 / 486 88 00 | |
  Poloha mesta na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa mesta
| ||
| Wikimedia Commons: Stropkov | ||
| Webová stránka: stropkov.sk | ||
| Freemap.sk: mapa | ||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Stropkov (nem. Stroppkau; maď. Sztropkó; lat. Stropko, Ztrupko, Sztrupko (1408); Ztropko, Stropkow (1410); Zthropko (1490); Stropko (1619); Sztropko, Stropkow (1773); Sztropkó (1863 – 1913); Stropkov (od 1920)) je okresným mestom v Prešovskom kraji a nachádza sa v regióne Zemplína. V počte obyvateľov 10 669 je na 69. a rozlohou na 121. najväčším mestom. Mesto má 2 mestské časti: Bokšu a Sitník.
Polohopis
Mesto Stropkov sa nachádza v severnej časti východného Slovenska, v údolí rieky Ondavy, v tzv. Stropkovskej brázde. Je súčasťou Nízkych Beskýd - Ondavskej vrchoviny. Rozprestiera sa v Zemplínskej župe a tesne susedí so župou Šarišskou. Hranicou týchto žúp je rieka Chotčianka, ktorá preteká Stropkovom a vlieva sa do Ondavy. Leží 202 m. n. m. Nachádza sa v centrálnej časti Nízkych Beskýd, v údolí rieky Ondava. Mestom prechádza cesta I/15, ktorú v severnej časti križuje II/575. Svidník leží 13 km severozápadne, Bardejov 40 km západne, Prešov 50 km juhozápadne a Vranov nad Topľou 47 km južne.
Stropkov leží na ľavom brehu rieky Ondava, do ktorej sa v severnej časti mesta vlieva Chotčianka, ktorá tvorí prirodzenú hranicu medzi Zemplínom na ľavom brehu a Šarišom na pravom brehu. Na severe mesta sa nachádza stropkovský rybník. V západnej časti mesta Bokši sa nachádzajú dva bokšanské rybníky. Vodná nádrž Domaša je od mesta vzdialená cca 17 km.
Význam Stropkova nachádzajúceho sa na frekventovanej krajinskej ceste v údolí hornej Ondavy, stúpol predovšetkým v 14. storočí, keď sa tu vyberalo kráľovské mýto. Na prelome 14. a 15. storočia sa pretvára v skutočné mesto (v roku 1404 sa spomína ako oppidum. Od roku 1408 je pod vplyvom bohatých šľachticov z Perina, ktorí sa za kráľa Žigmunda vyšvihli medzi popredných uhorských magnátov. Z nich Imrich z PERINA, tajný Kancelár kráľa Žigmunda, získal Stropkov a okolie za zásluhy v bitke pri Nikopole. V listine z 10. júla 1408 sa okrem mýta spomína aj castellum. Pravdepodobne sa vyvinul len z mýtnej budovy, ktoré začiatky siahajú do druhej polovice 13. storočia. Na základe existencie mýtnice zriadil KAROL Róbert tridsiatkovú (colnú) stanicu, o ktorej zákon z roku 1498 hovorí ako veľmi starom mieste. Stanica stala vedľa dnešného farského kostola, ktorý vznikol v roku 1675. Hrad v Stropkove dostáva novú podobu na začiatku 15. storočia, keď Imrich z Perina rekonštruuje pôvodnú stavbu na honosný opevnený kaštieľ.
Hradného kaštieľa sa v 15. storočí priamo dotýkajú skoro všetky významnejšie udalosti (bratrícke hnutie, Jiskrovo pôsobenie, poľská okupácia) čo vyplývalo z postavenia a politického postoja vplyvných majiteľov z Perina. Mikuláš poskytol prístrešie poľským vojakom v Stropkove. Za tuto zločinnosť vyniesol v roku 1471 uhorský snem rozsudok, podľa ktorého mal byť "castellum Stropkov" zrovnaný so zemou. Našťastie kráľ svoj zámer nesplnil. V rukách bohatých magnátov z Perina zostal hradný kaštieľ viac ako 150 rokov. K jeho panstvu patrilo vyše 40 dedín. O hospodárení a povinnostiach poddaných jednotlivých obcí nás informujú dochované urbáre z druhej polovice 16. storočia.
Časti mesta
Bokša
Prvá písomná zmienka o tejto obci pochádza z 30. augusta 1390. Listina pojednáva o spore medzi Cudarovcami a šľachticmi z Rozhanoviec o susediace dediny. Palatín Štefan v nej nariadil Jágerskej kapitule, aby prešetrila sťažnosť Osvalda, syna Vavrinca Rozhana na Petra Cudara, ktorý okupoval jeho majetky. V tejto listine je Bokša zapísaná ako „Baxavagasa“ čo značí, že bola založená na nemeckom práve. V preklade by sme ju označili ako Bokšova Poruba, teda obec založil šoltýs Bokša. Osvald z Rozhanoviec sa nakoniec vzdal svojich práv okrem iného aj na Bokšu v roku 1394. Následne sa názov Bokše vyskytuje v ďalších listinách len v obmenách, ako Baxa, Baksa, Boxa. Na základe týchto skutočností vieme konštatovať, že obec vznikla v prvej polovici 14. storočia, prípadne v druhej polovici 13. storočia. Cez Bokšu prechádza aj hranica medzi šarišskou a zemplínskou župou. Bokša leží v prvej spomínanej.
Pod správu stropkovskej farnosti spadala Bokša v roku 1747. V roku 1787 bol v Bokši 1 farár. Z opisu farnosti z 1. septembra 1792 sa dozvedáme, že okrem Stropkova bolo v Bokši 21 rímskokatolíkov, 151 gréckokatolíkov a 17 židov. Bokša bola stále fíliou Stropkova. Už v 19. storočí existovala v Bokši gréckokatolícka fara, pod ktorú spadali aj stropkovskí gréckokatolíci a zachovalo sa nám pár záznamov. Kostol sv. Michala Archanjela bol postavený v roku 1774 a začal ju viesť Ignác Žarkovič. Je jednoloďový a má polkruhovú apsidu s konchou a masívnu vežu. V jeho blízkosti je aj starý cintorín.
Počas 1. svetovej vojny Bokšu obchádzali epidémie a roľníkom sa darilo. V medzivojnovom období sa život obce uberal dobrým smerom až do času, keď vypukla 2. svetová vojna. V okolí obce pôsobila jedna z partizánskych skupín Martinov. Obec neskôr oslobodil 1. a 4. ukrajinský front a 1. Československý armádny zbor. Obyvatelia počas vojny boli nútení odísť z obce a keď sa tam napokon vrátili, našli ju čiastočne zničenú. Bokša bola k Stropkovu pričlenená v júni 1964. Mala pôvodne potočný charakter s kostolom na svahu. Potok v obci, ktorý tiekol cez dedinu bol odklonený, pretože spôsoboval záplavy.[6][7]
Sitník
Ján Pete dal 17. augusta 1576 spísať testament, podľa ktorého si panstvo mali rozdeliť na základe dedičného práva synovia Štefan, Gašpar a František. Po smrti Jána Peteho si jeho synovia Štefan, Gašpar a František v roku 1592 rozdelili panstvo. V spoločnej držbe okrem iného zostal aj Starý majer (Podvorec – Sitník). Neskôr, začiatkom 18. storočia, Michal Pete pred bojom s Františkom II. Rákocim utiekol do Poľska a tak Rákoci jeho majetky skonfiškoval, medzi nimi aj Starý majer s príslušenstvom a daroval ich Ladislavovi Očkaiovi. Pri tejto príležitosti bol spísaný súpis Starého majera, a to 5. septembra 1708. Vtedy sa na Sitníkoch nachádzalo 49 ušľachtilých koní, 596 krížov rôzneho obilia, 27 kusov rozličného dobytka, 6 indických moriek, 12, husí, 28, kačiek, barany, kozy, 2 sudy tvarohu, 14 úľov a iné. Očkai si niektoré kusy nechal odviesť, preto je záznam neúplný. V priebehu roku 1862 darovala františkánskemu kláštoru a kostolu Anna Marušinská okrem iných aj polia a lúky na Sitníkoch.[8][9]
Sitníky kolonizovali poľskí občania prevažne z okolia Nového Targu. Táto kolonizácia mohla prebiehať na základe pozvania kolonistov Máriou Teréziou z dôvodu, že v priebehu 18. storočia sa vyskytol v celej Európe mor, ktorý zasiahol aj Uhorsko. Vyľudnené časti sa museli zaľudniť. Ďalším dôvodom mohlo byť aj to, že títo kolonisti prišli za lepšími klimatickými podmienkami a nakupovali rozsiahle pozemky. Boli väčšinou katolíckeho vierovyznania. Okrem iného sem od druhej polovice 18. storočia prichádzali Židia z oblasti Haliče.
V prvej polovici 20. storočia sa na Sitníkoch nachádzala aj Tehelňa. V roku 1968 si obyvatelia Sitníka postavili kostol, ktorý zasvätili Panne Márii Vesmírnej. Cintorín sa tam nenachádza dodnes. Podvorec – Sitník sa vyvíjal osobitne, ale vždy ako súčasť Stropkova. Ležal pri diaľkovej ceste, obkolesený najlepšími pozemkami a Sitník sa ako 1 z 5 stropkovských majer sformoval do obytného celku. Východne nad Sitníkom sa našla keramika z doby bronzovej.
Architekt Marko Vateha sa domnieva, že názov tejto mestskej časti je odvodený od vysokej trávy čeľade šarina (v dialekte šitník), ktorá rastie pri močiaroch.
Politika
Súčasným primátorom mesta je JUDr. Ondrej Brendza (nezávislý). Mestské zastupiteľstvo má 18 členov, ktorí sa schádzajú pravidelne na zastupiteľstvách v reprezentačnej sále historického kaštieľa.
Richtári
1. Jakub (1466)
2. Michal (1520)
3. Juraj Bandas (1541)
4. Andrej Nosnák (1548)
5. Pavol Mohnach (1554)
6. Jakub Černenský (1569)
7. Joannes Potras (1601)
8. Tomáš Bodnár (1604)
Martin Los
9. Fedor Lizaičik (1637)
10. Ján Pálio (1690)
11. Ján Kiseľ (1702)
12. Ondrej Turanský (1720)
13. Juraj Cyprián (1767)
14. Štefan Kiseľ (1767)
15. František Geci (1772)
16. Andrej Kasarda (1778)
17. František Geci (1779)
18. Michal Cichý (1781)
19. Andrej Kiseľ (1782)
20. Michal Čižmár (1784)
21. Anton Čobej (1785)
22. František Geci (1791)
23. Ján Žila (1794)
24. Jozef Staško (1816)
25. Michal Gombár (1828)
26. Michal Gombár (1848)
27. Štefan Melioris (1864)
28. Anton Križanovský (1879)
29. Jozef Žanony (1879 – 1911)
30. Anton Hefter (1911 – 1912)
31. Jozef Žanony ml. (1912 – 1916)
32. Michal Staško (1919 – 1919)
33. Juraj Sooš (1919 – 1923)
34. Daniel Hlavaj (1924 – 1928)
Správni a vládni komisári
35. Štefan Vankovič (1928 – 1928)
36. Samuel Amsel (1929 – 1938)
37. Ján Ciulis (1938 – 1939)
38. Štefan Ducko (1940 – 1943)
39. Jozef Burák (1943 – 1944)
Predsedovia
40. Michal Vidiščák (I.1945 – II.1945)
41. Jozef Lehocký (1945 – 1950)
42. Ján Široký (1950 – 1951)
43. Imrich Jecuško (1952 – 1957)
44. Štefan Žanony (1957 – 1958)
45. Jozef Kuruc (1959 – 1960; 1961 – 1968)
46. Michal Rusnák (1960 – 1961)
47. Ladislav Paňko (1968 – 1970)
48. Pavol Korady (VII.1970 – IX.1970)
49. František Marcinčin (1970 – 1971)
50. Jozef Kohút (1972 – 1981)
51. Ján Obšajsník (II.1981 – X.1981)
52. Andrej Prusák (XI.1981 – VI.1982)
53. Juraj Červeňák (1982 – 1986)
54. Ján Horváth (1986 – 1990)
Primátori
55. Ing. Michal Polák (1991 – 1998)
56.Ing. Ladislav Paňko (1999 – 2002)
57. Ing. Imrich Hamarčák (2003 – 2006)
58. MUDr. Peter Obrimčák (2007 – 2014)
59. JUDr. Ondrej Brendza (2014 – 2018)
60. JUDr. Ondrej Brendza (2018 – 2022)
61. JUDr. Ondrej Brendza (od 2022)
Obyvateľstvo[10]10">upraviť | upraviť zdroj
- 10 874 obyvateľov (2001)
- 10 905 obyvateľov (2011); muži 5482, ženy 5423
- 10 866 obyvateľov (2012); muži 5449, ženy 5417
- 10 837 obyvateľov (2013); muži 5445, ženy 5392