Stromboli
vulkanický ostrov
Prezývka: Maják stredomoria
Štát	Taliansko
Región	Sicília
Provincia	Messina
Súostrovie	Liparské ostrovy
Súradnice	38°47′22″S 15°12′47″V / 38,78944°S 15,21306°V / 38.78944; 15.21306
Najvyšší bod
- výška	926 m n. m.
Obyvateľstvo	361 (1991)
Perióda	pleistocén, holocén
Prvá erupcia	~ 200 000 pred Kr.
Posledná erupcia	august 2019
Poloha ostrova na mape Talianska
Poloha ostrova na mape Sicílie
Wikimedia Commons: Stromboli
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Stromboli je ostrov sopečného pôvodu, patriaci do súostrovia Liparské ostrovy. Pomenovanie pochádza zo skomoleniny gréckeho slova strongylae – okrúhly. Je obývaný už od staroveku, v súčasnosti sa na ňom nachádzajú dve osady: Stromboli na severovýchode a Ginostra na juhozápade. V roku 1991 tu žilo 361 obyvateľov. Zdrojom obživy bol rybolov a pestovanie vína, v súčasnosti najmä turistický ruch. Pri erupcii v rokoch 2002 – 2003 boli obidve osady poškodené.

Sopka je známa už od staroveku, býva označovaná aj ako Maják stredomoria pre jej neustálu aktivitu (záznamy o erupciách sopky sú staré viac ako 2 500 rokov), posledná erupcia prebieha prakticky nepretržite od roku 1934. Dala aj meno jednej z typov erupcií strombolskej. Erupcie bývajú explozívne, väčšinou ide o vyvrhovnie rôznych sopečných bômb a úlomkov na krátke vzdialenosti (do 150 m), lávové prúdy, ak sa vôbec vyskytujú, sú krátke. Výnimku tvoria roky 1975, 1985 – 86 a 2002 – 2003, keď došlo k nárastu aktivity a tým aj väčším objemom vyliatej lávy. Naposledy sopka zvýšila svoju aktivitu 28. augusta 2019, kedy došlo k erupcii a chŕleniu lávy.

Geologický vývoj

Vývoj ostrova začal približne pred 200 000 rokmi vulkanizmom dnes už neaktívneho ostrovčeka Strombolicchio, nachádzajúceho sa severovýchodne od hlavného ostrova. Po 40 000 rokoch Strombolichino svoju činnosť ukončil a vulkanizmus sa posunul južnejšie, čím sa samotný ostrov Stromboli (presnejšie jeho najjužnejšia časť) začal vynárať nad morskú hladinu.

Vulkanizmus ostrova sa postupne posúval na sever, početné objemy pyroklastík a láv postupne rozširovali základňu ostrova, až približne pred 15 000 rokmi bol dosiahnutý súčasný tvar. 25 000 rokov pred našim letopočtom nastal kolaps vtedajšieho kráteru (alebo kaldery), produkty tohto kolapsu sú známe ako komplex Vancori. Ide o vrstvy šošonitických bazaltov.

V rokoch 13 800 (± 1 900) až 5 600 (± 3 300) pred našim letopočtom vzniklo na ostrove niekoľko menších sekundárnych erupčných centier (na západnej a severovýchodnej strane ostrova). Približne pred 7 000 rokmi opäť nastal masívny zosun (fragmenty tohto zosunu sa nachádzajú pod morskou hladinou v hĺbke asi 2 000 m), a na severozápadnom svahu sa vytvorila depresia podkovovitého tvaru. Táto depresia je v súčasnosti vyplnená pyroklastikami najmladšej fázy.

Kultúrne zaujímavosti

• Podľa niektorých interpretácií bola sopka predlohou Orodruiny (Hory Osudu) v Tolkienovom diele Pán prsteňov.
• Hrdinovia Vernovho románu Cesta do stredu Zeme ukončia svoju púť výstupom z krátera sopky.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stromboli.

Externé odkazy

• www.swissedic.ch – Stromboli online (po anglicky)
• www.volcano.si.edu – Stromboli na Global Volcanism Program (po anglicky)