A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Stredoveká filozofia je etapa vývinu filozofie, ktorá nasledovala po starovekej filozofii a na ktorú nadväzovala novoveká filozofia; filozofické názory autorov, ktorí v stredoveku uvažovali o mieste človeka vo svete; dôležitá súčasť stredovekej kultúry; filozofia, ktorá sa vyvíjala približne od 5. stor. po Kr. (uvádza sa rok zániku Západorímskej ríše (rok 476)) do 14. stor.- 15. stor. (v stredoveku).
V Európe bolo náboženským pozadím tejto filozofie kresťanstvo (rímsky katolicizmus a byzantské pravoslávie), v Prednej Ázii a v arabských krajinách islam.
Stredné obdobie rozpracováva (ale aj rozmeľňuje) problémy a motivy, ktoré priniesla staroveká filozofia, často so zreteľnou tendenciou k dogmatizácii až končí pokusmi o veľkú syntézu (v Európe vrcholná scholastika, v Indii védánta, v Číne novokonfuciánstvo).
Za významné súčasti stredovekej filozofie sa pokladá patristika, scholastika, mystika, byzantská filozofia, arabská filozofia, židovská filozofia.
Filozofia plnila v tomto kontexte služobnú funkciu voči teológii.
Z vnútornej, duchovnej stránky naznačuje povahu stredovkej filozofie Augustínov výrok: Veď, aby si veril, a ver, aby si mohol vedieť (Intellige ut credas, crede ut intelligas). Jednota viery a vedenie je najpríznačnejšou črtou stredovekej filozofie. Nikdy v inej epoche západných duchovných dejín nevládla taká istota o existencii Boha, jeho múdrosti, moci a dobrote, o stvorenosti sveta, o jeho zmysluplnom usporiadaní a riadení.
Jednota a poriadok sú znameniami doby, tvrdí Hirschberger.
Významnou udalosťou pre rozvoj stredovekej filozofie bolo založenie falckej školy Karolom Veľkým.
Začiatok a koniec
Názory na to, kedy začína stredoveká filozofia, sú rôzne: podľa jedného názoru, začiatok stredovekej filozofie spadá do začiatkov vznikania stredovekého feudálneho štátu, keď prvýkrát v 8. stor. vznikol konflikt medzi záujmami cirkevného a svetského panstva, konflikt medzi znalosťami potrebnými cirkvi a znalosťami nevyhnutnými pre svetskú administratívu, spor medzi teologickým myslením a myslením človeka, ktorý organizuje svoje spoločenské a kultúrne bytie. Podľa iných názorov začína koncom Západorímskej ríše, čiže v 5. stor. (r. 476). Počiatky stredovekej filozofie sa obyčajne hľadajú vo fuldskej škole.
Koniec stredovekej filozofie datujú do 15. stor. (rok 1453 – dobytie Konštantinopolu) alebo do 16. stor. (rok 1517 – začiatok reformácie).
Vývin filozofie
V 5. storočí bol na Západe spor nestoriánsky (428 – 435) a spor semipelagiánsky (429 – 529); 415 vraždia kresťania novoplatónsku filozofku Hypatiu, 430 zomiera sv. Augustín, najväčší kresťanský mysliteľ staroveku.
V 6. storočí cisár Justinián I. dal roku 529 zatvoriť filozofické školy v Aténach. Podľa niektorých autorov sa už do tohto storočia lokalizujú počiatky scholastiky.
V 7. storočí na Západe začiatkom 7. storočia vydáva Isidorus zo Sevilly 20 kníh Etymologiae, ktoré sú akousi encyklopédiou: okrem siedmich slobodných umení sa venuje aj lekárstvu, prirodovede, zemepisu a pod. Práca sa stala dôležitým prameňom všetkých podobných súborných diel až do konca stredoveku.
V 8. storočí Alcuin zakladá školu pri dvore Karola Veľkého a podieľa sa na založení školy vo Fulde.
V 9. storočí sa na Západe začína obdobie ranej scholastiky. Výraznejšie sa začína presadzovať islamská filozofia.
V 11. storočí sa filozofia na Západe sústreďuje na riešenie problému vedy a filozofie v protiklade k teológii; až na druhom mieste bola otázka nominalizmu a realizmu. Pretrváva obdobie ranej scholastiky.
V 12. storočí sa na Západe završuje raná scholastika; strediskom, ktoré má pre históriu filozofie 12. storočia výnimočný význam je škola v Chartres. V 12. st. zaznamenáva rozkvet islamská filozofia.
V 13. storočí je na Západe obdobie vrcholnej scholastiky: akási renesancia pred renesanciou, fundamentálny medzník spojený s objavom antickej filozofie a s novou organizáciou vedeckej práce vo forme univerzít. Preklady z arabčiny a dokonca z gréčtiny sa začali robiť už od polovice 12. stor., ale pravá prekladateľská explózia nastala v prvej polovici 13. stor. Najprv sa v Španielsku (najmä v Tolede) a na Sicílii prekladalo z arabčiny, neskôr sa antické diela prekladali priamo z gréčtiny. Na začiatku 13. stor. dochádza k niekoľkým ostrým zákazom zo strany cirkvi, ktoré obmedzovali čítanie, rozširovanie a komentovanie Aristotelových spisov. Zákazy sa datujú od roku 1209 (synoda v Paríži, kde okrem kliatby na Amalricha z Bene a príkazu spáliť diela Dávida z Dinantu odsúdili aj Aristotelovu fyziku a Aristotelovu metafyziku) a pokračujú v rokoch 1231, 1245, 1263. Týkali sa najmä Parížskej univerzity, ktorá vznikla okolo roku 1200, kde sa Aristotelove diela najskôr verejne čítali a komentovali.
V 14. storočí v Európe nastupuje neskorá scholastika.
V 15. storočí v Európe doznieva neskorá scholastika a dominuje renesančná filozofia. Významnou udalosťou v dejinách filozofie tohto storočia bolo založenie (1459) a činnosť novej Platónskej akadémie vo Florencii.
Smery, školy, učenia
- albertinizmus
- averroizmus
- stredoveká mystika
- stredoveký nominalizmus
- stredoveký realizmus
- scholastika
- škola v Auxerre
- škola v Chartres
- škola v Salerne
- škola vo Fulde
- tomizmus
- via moderna
Literatúra
- Aaron, R. I.: The Theory of Universals, 1952
- Arquilliere, H. X.: L'augustinisme politique. Essai sur la formation des théories politiques du moyen age, 1934
- Antológia z diel filozofov. 3. zv. Patristika a scholastika, 1975
- Hirschberger, J.: Geschichte der Philosophie. Bd. I. Altertum und Mittelalter, 1991
- Legowicz, J.: Prehľad dejín filozofie, 1972
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Aristotelizmus
Averroizmus
Axióma
Byzantská filozofia
Dôkaz (matematika)
Dejiny filozofie
Dekonštrukcia (filozofia)
Deontológia
Dialektický materializmus
Dualizmus (filozofia)
Egoizmus
Epikureizmus
Epistemológia
Estetika
Etika
Existencializmus
Feminizmus (hnutie)
Fenomenológia
Filozofia
Filozofia dejín
Filozofia hudby
Filozofia jazyka
Filozofia kultúry
Filozofia matematiky
Filozofia mysle
Filozofia náboženstva
Filozofia práva
Filozofia výchovy
Filozofia vedy
Filozofická antropológia
Filozofický štrukturalizmus
Filozofický postmodernizmus
Genitívna filozofia
Hedonizmus
Hegelianizmus
Hermeneutika
Humanizmus (ľudomilnosť)
Idealizmus
Intuicionizmus
Kritický racionalizmus
Kulturológia
Kynizmus
Liberalizmus
Libertarianizmus
Lingvistická filozofia
Logicizmus (filozofia)
Logický pozitivizmus
Logika
Marxizmus
Matematika
Materializmus
Metafilozofia
Metafyzika
Metamatematika
Monizmus (filozofia)
Naturalizmus (filozofia)
Neomarxizmus
Neoracionalizmus
Nihilizmus
Novoveká filozofia
Numerické riešenie
Objektívny idealizmus
Ontológia
Peripatetici
Platonizmus
Politická filozofia
Postštrukturalizmus
Postmarxizmus
Postpozitivizmus
Pragmatizmus
Problém spiacej krásavice
Realizmus
Relativizmus
Súčasná filozofia
Scholastika (filozofia)
Skepticizmus (filozofia)
Solipsizmus
Stanislav Felber
Staroveká filozofia
Stoicizmus
Stredoveká filozofia
Subjektívny idealizmus
Teória konania
Tomizmus
Utilitarizmus
Východná filozofia
Západná filozofia
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk