Stefan Lazar I. Hrebeljanović (okolo 1329, Prilepac, Kosovo – 28. jún 1389, Kosovo pole) alebo knieža Lazar (po srbsky Кнез Лазар / Knez Lazar - knieža Lazar) alebo cár Lazar bol srbský despota, knieža (1371–1389) a cár (1389). V Srbsku sa stal legendárnou postavou a pravoslávna cirkev ho uznáva ako svätca.

Meno

Bližšie informácie v hlavnom článku: Stefan

Stefan je meno s významom ovenčený, ktorý používali vládcovia Srbska ako čestný titul. Priezvisko Hrebeljanović pochádza z neskoršieho podania, podľa ktorého predkom rodiny bol Hrebalj, respektíve rodina pochádzala z Grbalja v Kotorskom zálive.

Život

Socha Lazara Hrebeljanovića v meste Kruševac.

Princov otec menom Pribac bol nižší šľachtic na dvore cára Stefana Uroša IV. Dušana a Lazar vyrastal na dvore v Prizrene. V roku 1362 sa spomína ako dvoran Dušanovho následníka Stefana Uroša V., ktorý ho okolo roku 1371 povýšil na knieža.

Neskôr Lazar opustil Prizren a konsolidoval svoju moc na severe Srbska. Aj keď bol vazalom cára Stefana Uroša V., odmietol sa zúčastniť bitky pri rieke Marica, v ktorej osmanské sily porazili väčšiu časť srbskej armády a ovládali oblasti južne a východne od Kosova. Čoskoro na to cár Stefan Uroš zomrel ako posledný mužský potomok dynastie Nemanjićovcov. Lazar sa vďaka diplomacii, vojenským víťazstvám a v neposlednom rade vďaka dynastickému manželstvu s Milicou Nemanjićovou stal najsilnejším srbským šľachticom. Prisvojil si cisárske tituly Stefan a autokrat a povýšil sa aj nad svojho spojenca, bosnianskeho bána Tvrtka Kotromanića, ktorý používal titul Stefan kráľ Srbov a Bosny a bol po otcovej matke potomok Nemanjićovcov, takže jeho dynastické nároky boli každopádne legitímnejšie.

Lazar si vybojoval silnú pozíciu na Balkáne a ovládal dnešné centrálne Srbsko a časť Kosova. Hlavným mestom jeho kniežatstva bolo mesto Kruševac. Kládol silný odpor postupujúcej Osmanskej ríši, napríklad vo víťaznej bitke pri Pločniku v roku 1387. Lazarovo kniežatstvo sa stalo útočiskom mnohých mníchov, spisovateľov, architektov a umelcov z Bulharska, Grécka a južného Srbska, ktoré boli pod kontrolou Turkov. Aj keď jeho rozloha bola asi štvrtinová v porovnaní s Dušanovým cisárstvom, zjednotil centrálne Srbsko so severnými provinciami Mačva, Kučevo a Braničevo. Jeho územie chránili vazalskí vládcovia, ktorých si zaviazal manželstvom so svojimi dcérami. Patrili k nim Mikuláš Gorjanský v Mačve, Đurađ II. Balšić v Zete (Čierna Hora), Vuk Branković v Raške (Kosovo).

V predvečer bitky pri Kosovom poli ho korunovali za cára, ale v bitke ho Turci zajali a po bitke popravili.

Ortodoxná cirkev ho vyhlásila za svätého mučeníka.

Rodina

• otec Pribac, dvoran cára Stefana Uroša IV.
• manželka Milica, dcéra princa Vratka z rodu Nemanjićovcov (od 1353)
  • dcéra Mara
    • neskôr manželka Vuka Brankovića
  • syn Stefan Lazarević, Lazarov následník, srbské knieža a despota
  • syn Vuk (popravený 6. júla 1410)
  • dcéra Mara alebo Dragana
    • neskôr manželka bulharského cára Ivana Šišmana
  • dcéra Teodora
    • neskôr manželka Mikuláša II. Gorjanského (iné pramene udávajú, že jeho manželkou bola jej mladšia sestra Jelena)
  • dcéra Jela alebo Jelena,
    • neskôr manželka čiernohorského kniežaťa Đurađa Stracimirovića z rodu Balšićovcov (Đurađ II. Balšić)
    • neskôr manželka Sandalja Hranića, synovca Vlatka Vukovića
  • dcéra Olivera Despina
    • neskôr „manželka“ (t. j. zaradená do háremu) tureckého sultána Bajazida I.

Externé odkazy

• Prologue to Kosovo: The Era of Prince Lazar (en)
• Sveta loza kneza Lazara (sr)