Chlapec dostane na narodeniny sadu 25 cínových vojačikov, sú odliati z jednej starej lyžice. Chlapec ich rozloží ich na stôl. Jeden vojačik stojí na jednej nohe, pretože bol odliaty ako posledný a nezvýšilo dosť kovu na to, aby bol celý. Neďaleko vojak zbadá inú hračku, krásnu papierovú baletku s malou ozdôbkou - plieškom na šerpe. Aj ona stojí na jednej nohe v tanečnej pozícii a vojačik sa do nej zamiluje. V tú noc hračka zlý škriatok vyskakujúci z krabice, ktorý tiež miluje baletku, nahnevane upozorní vojačika, aby ju nechal na pokoji, ale vojačik ho ignoruje.

Na druhý škriatok nečakane vyskočí z krabice vo chvíli, keď vojačik stojí na parapete a on vypade von otvoreným oknom. Pristane na ulici, kde ho dvaja chlapci nájdu, umiestnia ho do papierovej loďky a pustia ho plávať do kanála. Čln aj s pasažierom odpláva do dažďovej kanalizácie. Tu vojačik stretáva potkana, ktorý od neho žiada mýto.

Loďka sa plaví ďalej a vpláva do kanála. Tam však cínového vojačika zhltne ryba a on sa ocitne v temnote. Rybu ulovia ľudia a rozrežú ju, s počudovaním v jej vnútornostiach objavia hračku. Cínový vojačik sa šťastnou náhodou opäť ocitá v dome, kde jeho púť začala. Slúžka ho zanechá na doske stola pred baletkou.

Chlapec sa vracia k hre a z roztopaše hodí cínového vojačika do ohňa. Prievan v izbe do ohňa strhne aj papierovú baletku.

Ráno slúžka čistí ohnisko. V popole nachádza roztopený cín v tvare srdiečka a v jeho strede malú plechovú ozdôbku.