Stará Ľubovňa
mesto
Ľubovniansky hrad od skanzenu
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Stará Ľubovňa
Región	Zamagurie
Vodné toky	Poprad, Jakubianka
Nadmorská výška	545 m n. m.
Súradnice	49°18′06″S 20°41′19″V / 49,301667°S 20,688611°V / 49.301667; 20.688611
Najvyšší bod	Široký vrch
- výška	885 m n. m.
Rozloha	30,79 km² (3 079 ha) [1]
Obyvateľstvo	15 707 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	510,13 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1292
Primátor	Ľuboš Tomko[3] (nezávislý)
PSČ	064 01
ŠÚJ	526665
EČV (do r. 2022)	SL
Tel. predvoľba	+421-52
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Obchodná 1 064 01 Stará Ľubovňa
E-mailová adresa	mesto@staralubovna.sk
Telefón	052 / 43 15 111
Fax	052 / 432 30 33
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Stará Ľubovňa
Webová stránka: staralubovna.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Stará Ľubovňa je mesto ležiace v severovýchodnej časti Slovenska, v Prešovskom kraji, v západnej časti Ľubovnianskej kotliny. Mesto sa skladá z dvoch mestských častí – Podsadek a Stará Ľubovňa.

Polohopis

Mesto sa nachádza na severnom Slovensku, v regióne Zamagurie v blízkosti hraníc s Poľskom. Rozprestiera sa v Ľubovnianskej kotline, pod juhozápadnými výbežkami Ľubovnianskej vrchoviny, na sútoku Popradu s Jakubiankou. Mestom prechádza cesta I/68 (Prešov – Nowy Sącz) a I/77 (Poprad – Bardejov), ako aj železničná trať Poprad – Plaveč.

Najbližšou obcou je susedná Nová Ľubovňa, ktorá leží v tesnej blízkosti mesta, najbližším mestom je Podolínec (15 km). Poprad je vzdialený 49 km juhozápadne, Prešov 62 km juhovýchodne a Nowy Sącz v Poľsku 50 km severne.

Časti mesta

Stará Ľubovňa, Podsadok (Podsadek)

Ulice

Na území mesta Stará Ľubovňa je v súčasnosti 33 ulíc a dve námestia:

Bernolákova, Budovateľská, Duklianskych hrdinov, Farbiarska, Garbiarska, Hviezdoslavova, Janka Kráľa, Jarmočná, Komenského, Letná, Levočská, Lipová, Mierová, Mýtna, Námestie generála Štefánika, Námestie svätého Mikuláša, Obchodná, Obrancov mieru, Okružná, Popradská, Prešovská, Sládkovičova, SNP, Štúrova, Tatranská, Tehelná, Továrenská, Vansovej, Vsetínska, Za vodou, Zámocká, Zamoyského, Zimná, 1. mája, 17. novembra.

Vodné toky

Cez mesto preteká rieka Poprad, do ktorej sa vlieva potok Jakubianka.

Názov

Vývin názvu obce

• 1311 – castrum Liblou
• 1312 – castrum de Lyblio, de Lublow
• 1314 – castrum Lyblyó
• 1322 – arx Lublow

Obyvateľstvo

Etnické zloženie obyvateľstva
Slováci – 89,15 %
Rómovia – 5,97 %
Rusíni – 1,48 %
Ukrajinci – 1,01 %
Česi – 0,64 %
Poliaci – 0,14 %
Maďari – 0,13 %

Náboženské zloženie obyvateľstva
rímskokatolíci – 67,65 %
gréckokatolíci – 22,20 %
bez vyznania – 5,01 %
pravoslávni – 1,61 %
evanjelici a. v. – 0,81 %
a iní

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

Jadro bývalého slobodného kráľovského mesta Stará Ľubovňa tvorí obdĺžnikové námestie s historickou meštianskou architektúrou a centrálne umiestneným farským kostolom sv. Mikuláša a priľahlé ulice severovýchodne od námestia. Zachovaný celok bol v roku 1991 pre svoje pamiatkové hodnoty vyhlásený za pamiatkovú zónu.^[4]

• Ľubovniansky hrad, komplex stredovekého hradu v čiastočne torzálnom stave, vznikajúceho od druhej polovice 13. storočia. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1311. Prvými šľachtickými vlastníkmi hradu boli v prvej polovici 14. storočia Drugetovci. K najstarším častiam hradu patrí kruhová veža a priľahlý gotický palác. Od roku 1412 patrí hrad Ľubovňa do poľského zálohu. V roku 1553 hrad vyhorel a v nasledujúcich rokoch bol renesančne upravený. Od roku 1591 tu pôsobili Lubomirskí, ako starostovia poľského zálohu Spiša. V rokoch 1620-1647 prešiel barokovou prestavbou, vznikol tak barokový západne orientovaný palác a samostatne stojaca kaplnka. V roku 1664 vznikla hradná brána na treťom nádvorí. V rokoch 1746-1760 prešiel rozsiahlou obnovou. V roku 1772 bol zrušený poľský záloh a hrad sa vrátil do uhorských rúk. V tomto období slúžil ako kasáreň. Od roku 1825 boli vlastníkmi hradu Raiszovci. Poslednými súkromnými vlastníkmi hradu boli poľskí šľachtici Zamoyskí, ktorí hrad vlastnili od roku 1883. Už Zamoyskí v hrade zriadili malé múzeum. Po vojne v roku 1945 prešiel hrad do majetku štátu. Prvou komplexnou obnovou prešiel v rokoch 1956-1966. Po jej ukončení tu bolo zriadené do dnes fungujúce múzeum. V 70. rokoch bola realizovaná rozsiahla obnova dolného hradu.^[5]

• 

  Letecký pohľad na hrad

• 
• 

  Kaplnka hradu

• 
• 

  Vstupná brána

• Rímskokatolícky Kostol sv. Mikuláša, trojloďová pôvodne ranogotická stavba so zaobleným ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obodobia okolo roku 1280. Z tohto obdobia sa dochovala len časť hmoty kostola, napr. víťazný oblúk. Stojí na mieste staršej stavby. Pôvodne mal pravouhle ukončené presbytérium a bol bez veže. Od 70. rokov 16. storočia bol kostol evanjelický, priebehu 17. storočia viackrát zmenil vlastníka. V prvej polovici 17. storočia pristavali Kaplnku sv. Anny a okolo polovice 17. storočia doplnili ďalšiu kaplnku. V 80. rokoch 17. storočia boli kaplnky rozšírené, opät v roku 1738, vznikli tak bočné lode. V tomto období bola dostavaná aj veža. Súčasné presbytérium vzniklo v druhej polovici 18. storočia. Úpravami fasády prešiel v duchu klasicizmu na konci 18. storočia a historizmu v 19. storočí. V interiéri boli objavené a od roku 2016 reštaurované hodnotné stredoveké nástenné maľby zobrazujúce výjavy zo života Krista pochádzajúce z konca 14. storočia. Maľby sa nachádzajú v troch pásoch nad sebou na severnej stene presbytéria a na víťaznom oblúku.^[6] V interiéri sa nachádza hodnotné zariadenie. Hlavný oltár sv. Mikuláša je barokový z druhej polovice 18. storočia. Bočný oltár sv. Kríža je neskororenesančný zo začiatku 17. storočia. Ostatné bočné oltáre sú barokové: oltár sv. Anny Metercie zo začiatku 18. storočia, oltár Sedembolestnej Panny Márie - Piety z doby okolo roku 1720, oltár sv. Antona z obdobia okolo roku 1730, oltár sv. Rodiny z prvej polovice 18. storočia a oltár Panny Márie Karmelskej z druhej polovice 18. storočia. Na víťaznom oblúku je umiestnená neskorogotická socha Kristus na kríži z druhej polovice 16. storočia. Kamenná krstiteľnica je neskorogotická zo začiatku 16. storočia. Kazateľnica je rokoková, z druhej polovice 18. storočia.^[7] Súčasťou interiéru kostola je súbor neskorogotických epitafov z pieskovca a červeného mramoru. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými osteniami. Veža je členená kordónovou rímsou, v hornej časti s priebežnou ochodzou, ukončená je ihlancovou helmicou.

• 

  Kostol sv. Mikuláša pred obnovou

• 
• 

  Interiér kostola

• 

  Hlavný oltár

• 

  Detail freskovej výmaľby

• Súbor meštianskych domov, ide o dvojpodlažné najčastejšie troj či štvorosové objekty s polkruhovo či segmentovo ukončenou bránou. Domy majú sedlové strechy s hrebeňmi rovnobežnými s uličnou čiarou. V jadre ide často o renesančné objekty s mladšími barokovými a klasicistickými fasádami. Dom č. 2 je neskororenesančná mestská radnica z druhej polovice 17. storočia. Dom č. 12, bývalé sídlo gubernátora zálohovaných spišských miest, neskororenesančná arkádová budova z obdobia po roku 1639.

• Židovský cintorín

• 

  Súbor meštianskych domov na námestí

• 
• 
• 

  Bývalé sídlo gubernátora spišských miest

• 

  Židovský cintorín

Múzeá

• Ľubovniansky hrad
• Ľubovniansky skanzen
• Galéria Provinčný dom
• Dom ľubovnianskeho mešťana
• Stredoveký vojenský tábor

Pomníky

V meste sa nachádzajú pomníky väčšinou venované padlým z vojen. Pomník venovaný padlým z druhej svetovej vojny sa nachádza na Námestí generála Štefánika pri Dome kultúry. Každoročne sa tu 8. mája konajú pietne akty venované pamiatke hrdinov. Pomníky na území mesta sú aj na rôznych kopcoch, ale sú to pomníky, venované ľuďom známym. Na Námestí sv. Mikuláša sú tiež menšie pomníky, ktoré sú na česť padlým vo vojne.

Parky

V Starej Ľubovni je park na Námestí sv. Mikuláša v centre mesta okolo fontány, je to obľúbené oddychové miesto. A takisto aj pešia zóna na Obchodnej ulici. Na oboch miestach sú lavičky a oddychová zóny pre obyvateľov mesta aj návštevníkov. Krásne prostredie, ktorého stred tvorí fontána je skvelým miestom na oddych.

Dom kultúry

V Dome kultúry sídli množstvo organizácií, jazykové školy, klubovňa ako aj Ľubovnianske osvetové stredisko, ktoré vzniklo v roku 1969. Je príspevkovou organizáciou Prešovského samosprávneho kraja. Hlavným poslaním strediska je vytvárať podmienky pre rozvoj miestnej kultúry, záujmovo-umeleckej činnosti, zachovávať kultúrne bohatstvo regiónu a organizovať kultúrne a vzdelávacie aktivity pre občanov.

Pravidelné podujatia

Ľubovniansky jarmok

Vyhľadávaná akcia v meste Stará Ľubovňa – jarmok sa teší veľkej popularite už veľa rokov. Každoročne sa tu stretávajú tisíce ľudí z celého regiónu. Predajné stánky sú na Námestí sv. Mikuláša, na ulici 1. mája, Popradskej a Levočskej ulici. každoročne sú na jarmoku aj rôzne atrakcie pre deti kolotoče, detské stánky a pod. Pri Dome služieb (komunál) je každý rok aj tribúna, kde je stále bohatý kultúrny program s množstvom účinkujúcich. Ľubovniansky jarmok sa vždy koná posledný septembrový víkend.

Kľúč od pevnosti

Medzinárodná súťaž v štýle Pevnosti Boyard. Každoročne sa koná na Ľubovnianskom hrade za účasti stredoškolskej mládeže z celého Slovenska ale aj Poľska a Česka. Náročné disciplíny a fyzická záťaž sú súčasťou tohto podujatia.

Salašnícka noc

Podujatie, ktoré už každoročne organizuje Salaš u Franka- známy motorest v Starej Ľubovni. Tisíce ľudí tlačiacich sa na parkovisku pred podnikom sú svedkami skvelej zábavy a pestrého kultúrneho programu.

Cirkvi

V Starej Ľubovni pôsobia 4 hlavné cirkvi.

Rímskokatolícka cirkev

Rímskokatolícka cirkev je najväčšou v meste. Tvorí ju približne 12 200 veriacich. Spolu s gréckokatolíckou cirkvou sa stará o duchovnú správu nemocnice a domova dôchodcov v Starej Ľubovni. Vo farnosti Stará Ľubovňa pôsobia 4 kňazi. Rímskokatolícka cirkev má v správe 3 kostoly na území mesta.

• Kostol sv. Mikuláša v centre mesta.
• Kostol sv. Petra a Pavla – Sídlisko Západ z roku 1999. O jeho výstavbe sa rozhodlo v 90. rokoch 20. storočia, kedy pôvodný kostol sv. Mikuláša v centre mesta už kapacitne nepostačoval rastúcej rímskokatolíckej komunite.^[8] Aj preto je ešte stále nazývaný ako "nový kostol", aj keď má už takmer 20 rokov. Kostol bol postavený predovšetkým pre obyvateľov miestneho sídliska Západ. Je moderne zariadený a stavaný v takomto štýle. Oltár tvorí veľký kríž, ktorý bol menený za nový iba nedávno. V marci tohto roku bola v kostole nainštalovaná krížová cesta. Kostol má kapacitu približne 240 miest na sedenie a 350 na státie, čo je dosť málo, nakoľko sídlisko Západ je najväčšie sídlisko v meste. Kostol bol vysvätený 22.11.1999 otcom biskupom Františkom Tondrom za prítomnosti predstaviteľov mesta a veľkého množstva kňazov.^[8]
• Kostol sv. Jozefa v časti Podsadok z roku 1943, zvonica bola postavená o čosi neskôr. V tejto časti mesta je vyše 700 veriacich. O duchovnú správu Podsadku sa starajú kňazi rímskokatolíckej farnosti Stará Ľubovňa.

Gréckokatolícka cirkev

Gréckokatolícka cirkev je druhá najpočetnejšia v meste. Tvorí ju približne 3 700 veriacich. O duchovnú správu v meste sa starajú kňazi – redemptoristi. Starajú sa o duchovnú správu miestnej nemocnice a domova dôchodcov. Areál chrámu na Sídlisku Západ tvorí aj kláštor redemptoristov a zvonica. Táto farnosť má v správe 1 chrám.

• Chrám Matky ustavičnej pomoci, základný kameň posvätil pápež Ján Pavol II. pri návšteve v Bratislave dňa 22. apríla 1990. Posviacku čiastočne ukončeného chrámu vykonal 7. novembra 1993 vtedajší pomocný biskup prešovskej eparchie vladyka Milan Chautur, CSsR. V roku 1998 sa správcom farnosti stal o. Kamil Dráb, ktorý pokračoval vo výstavbe. Taktiež je autorom ikon, ktoré sa nachádzajú na stenách chrámu a na ikonostase. Pod cerkvou sa nachádza pastoračné centrum, kde sa konajú aj rôzne hostiny, či svadby, taktiež slúži mladým na stretávanie. Tento chrám sa nachádza na sídlisku Západ, na Mierovej ulici. Je v správe gréckokatolíckej farnosti mesta Stará Ľubovňa.
• Drevený chrám sv. Michala archajela z druhej polovice 18. storočia. Pôvodne stál v obci Matysová, dnes stojí v skanzene.

Pravoslávna cirkev

Tretia najpočetnejšia cirkev v meste, ktorú tvorí niečo vyše 200 veriacich. Bohoslužby sa slúžia v pravoslávnom chráme.

• Pravoslávny Chrám Nanebovstúpenia Isusa Christa bol dokončený po desaťročnej výstavbe v roku 2009 za pôsobenia kňaza Jána Kuzana.^[9] Nachádza na Prešovskej ulici v blízkosti JM šport, v blízkosti sídliska Východ. V regióne Stará Ľubovňa je vyše 1 000 pravoslávnych veriacich, chrám slúži ako farnosť aj pre obce Čirč, Hniezdne, Hromoš, Jakubany, Kamienka, Nová Ľubovňa, Plaveč, Podolínec, Ruská Voľa nad Popradom, Veľký Lipník a Vyšné Ružbachy.^[10]

Evanjelická cirkev augsburského vyznania

Evanjelická cirkev nemá v meste vlastný chrám. Služby Božie sa slúžia v nedele na ZŠ Komenského. O duchovnú správu v meste sa stará cirkevný zbor v Podolínci. Túto cirkev tvorí približne 50 veriacich na území mesta.

Školstvo

Základné školy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

---