Srbsko - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Srbsko
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Srbsko pozri Srbsko (rozlišovacia stránka).
Srbská republika
Vlajka Srbska Znak Srbska
Vlajka Znak
Národné motto:
Само слога Србина спасава (Samo sloga Srbina spasava)
Iba jednota zachráni Srbov
Štátna hymna:
Боже правде (Bože pravde)
Spravodlivý Bože
Location of Serbia (map).svg
Miestny názov  
 • dlhý Република Србија
 • krátky Србија
Hlavné mesto Belehrad
44°48′ S.š. 20°28′ v.d.
Najväčšie mesto Belehrad
Úradné jazyky srbčina
Regionálne jazyky maďarčina, slovenčina, rumunčina, rusínčina
Demonym Srb, Srbka[1]
Štátne zriadenie
prezident
predseda vlády
predseda národného
zhromaždenia
parlamentná republika
Aleksandar Vučić
Ana Brnabićová
Vladimir Orlić
Vznik 5. júna 2006
Susedia Maďarsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Albánsko, Severné Macedónsko, Bulharsko, Rumunsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
88,499 km² (111.)  
 km² (0,13 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2017)
 • sčítanie (2013)

 • hustota (2017)
 
7 001 444 (104.)
7 243 007

91,1/km² (121.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2019
50,139 mld. $ (86.)
17 076 $ (83.)
Index ľudského rozvoja (2017) 0,787 (67.) – vysoký
Mena Srbský dinár (RSD)
Časové pásmo
 • Letný čas
SEČ (UTC+1)
SELČ (UTC+2)
Medzinárodný kód SRB
Internetová doména .rs
Smerové telefónne číslo +381

Súradnice: 43°57′00″S 20°56′00″V / 43,95°S 20,933333333333°V / 43.95; 20.933333333333

Srbsko (srb. Србија / Srbija), dlhý tvar Srbská republika (srb. Република Србија / Republika Srbija) je parlamentná republika, ktorá sa nachádza v strede Balkánskeho polostrova. Hlavným mestom je Belehrad, ktorý obýva okolo 1,75 milióna obyvateľov, významný dopravný uzol ležiaci na sútoku Sávy a Dunaja.

Vzniku samostatného Srbska predchádzal v roku 1991 rozpad Juhoslávie a odčlenenie Čiernej Hory 3. júna 2006. Srbsko neuznáva nezávislosť Kosova a územie považuje za provinciu Srbska. V súčasnosti je Srbsko kandidátskou krajinou Európskej únie.

Dejiny

Bitka u Mišaru v roku 1806 počas srbského povstania proti Turkom

Na území dnešného Srbska sa Slovania (Srbi) usadili počas 6. storočia. V tej dobe bolo územie pod silným vplyvom Východorímskej ríše, a tak sa tu uchytilo pravoslávie. V polovici 10. storočia vzniklo prvé kráľovstvo v Raške, ktorému vládol Časlav Klonimirović. Za vlády cára Štefana Dušana (13311355) bola väčšina Balkánu ovládaná Srbskom.

Po bitke na Kosovom poli v roku 1389 sa Srbsko postupne spolu s inými balkánskymi štátmi dostalo pod nadvládu Osmanskej ríše. Po početných povstaniach Srbsko v roku 1878 získalo samostatnosť (mesto Belehrad a okolie už v roku 1867). V roku 1912 sa Srbsko zúčastnilo prvej balkánskej vojny spolu s Čiernou Horou, Bulharskom a Gréckom proti Osmanskej ríši. Srbská 1. armáda pod vedením princa Alexandra zvíťazila nad tureckou armádou v bitke pri Kumanove a Srbsko dosiahlo rozšírenie svojho územia o väčšinu Kosova a časť Macedónie.

V roku 1914 v Sarajeve srbskí mladí vlastenci uskutočnili atentát na Františka Ferdinanda d'Este a po vypršaní ultimáta 28. júla Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo Srbsku vojnu. Počas vojny bolo územie obsadené a srbská časť Macedónie bola pripojená k Bulharsku. Po skončení prvej svetovej vojny sa Srbsko stalo súčasťou Kráľovstva SHS. Počas 2. svetovej vojny bola v krátkom ťažení Osi Juhoslávia na jar 1941 porazená a Srbsko bolo okupované, časti územia boli pripojené k talianskemu protektorátu v Čiernej Hore, Albánsku, časť územia pripadla Maďarsku a Bulharsku, ktoré sa podieľali na útoku na Juhosláviu, časť územia bola súčasťou bábkového Chorvátska. Zvyšok územia bol pod nemeckou okupáciou. Na okupovanom území vznikol odboj, ktorý viedol Draža Mihailović (neskôr minister obrany exilovej vlády v Londýne). Ďalším centrom odboja sa stal komunistický odboj, ktorého vodcom bol Josip Broz Tito.

Od roku 1945 bolo Srbsko súčasťou Juhoslávie na čele s prezidentom Josip Broz-Titom. SFR Juhoslávia bola vedúcim štátom tzv. Hnutia nezúčastnených krajín (popri Indii). Po smrti maršala Tita nik nedokázal udržať množstvo protichodných záujmov národov a národností. Tlakom zjednoteného Nemecka sa aktivizovali prví Slovinci, potom Chorváti a vznikol politický problém (po prijatí novej Ústavy) čo robiť s 250 ročným srbským osídlením Krajiny, bývalej Vojenskej hranice. Nastúpila vzájomná nenávisť za krivdy počas 2. sv. vojny a povojnové zločiny. Všetko podrobne popísané v knihe Raifa Dizdareviča Od smrti Tita do smrti Juhoslávie. V roku 1992 utvorilo Srbsko spolu s Čiernou Horou federáciu – Juhoslovanskú zväzovú republiku. Neskôr krajina dostala nové meno – Srbsko a Čierna Hora. V roku 2006 vyhlásila Čierna Hora po tesnom referende nezávislosť (3. júna) a 5. júna Srbská republika prevzala nástupníctvo po Srbsku a Čiernej Hore.

Geografia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Geografia Srbska

Susedmi Srbska sú na východe Rumunsko a Bulharsko, na juhu Severné Macedónsko a Albánsko (resp. medzinárodne sporné Kosovo), na juhozápade Čierna Hora, na západe Bosna a Hercegovina a Chorvátsko a na severe Maďarsko.

Severnú a centrálnu časť krajiny pokrývajú roviny Panónskej panvy, do východných regiónov zasahujú pohoria Karpaty a Stará planina, južnú a západnú časť Srbska pretínajú Dináre.

Zo severu na juhovýchod preteká štátom Dunaj, ktorý tu postupne priberá prítoky Tisa, Sáva (jej prítok Drina) a Velika Morava, vytvárajúce rozsiahle nížiny.

Administratívne členenie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Srbska
Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam miest v Srbsku

Srbsko sa na najvyššej úrovni delí na dva autonómne kraje (autonómne pokrajiny; po srbsky autonomna pokrajina) – Vojvodina a Kosovo a Metohija (ktoré sa 17. februára 2008 vyhlásilo za zvrchovanú Kosovskú republiku) – a zvyšné územie, pričom však toto zvyšné územie, tzv. Centrálne Srbsko, netvorí špeciálnu administratívnu jednotku. Na nižšej úrovni sa Srbsko delí na obvody (okresy; po srbsky okrug) a tie sa zas delia na obce (po srbsky opština).

Obyvateľstvo

Etnické zloženie obyvateľstva[2]2">upraviť | upraviť zdroj

Srbi v tradičnom kroji

Náboženské zloženie obyvateľstvaupraviť | upraviť zdroj

Obyvateľstvo Srbska tvoria z náboženského hľadiska[3]:

Jazykyupraviť | upraviť zdroj

Úradným jazykom je srbčina, vo Vojvodine aj maďarčina, slovenčina, rumunčina, chorvátčina a rusínčina.

Kultúraupraviť | upraviť zdroj

V minulosti bolo Srbsko hraničnou krajinou dôležitých ríš. Cez terajšie územie Srbska prechádzala hranica medzi Západorímskou ríšou a Východorímskou ríšou pozdĺž Dunaja, rovnako prechádzala hranica medzi Osmanskou ríšou a Rakúskom-Uhorskom. Všetko to zanechalo svoje stopy. Zatiaľ čo sever Srbska je orientovaný viac stredoeurópsky, na juhu je cítiť viac orient.

Najväčší vplyv na srbskú kultúru mala Byzantská ríša. Dá sa to odpozorovať v náboženstve Srbov. Veľkú úlohu majú v srbskej kultúre srbské kláštory, z ktorých prevažná väčšina bola vybudovaná už v stredoveku.

Referencieupraviť | upraviť zdroj

  1. Slovenské slovníky
  2. http://webrzs.stat.gov.rs/axd/Zip/VJN3.pdf - strana 20
  3. Štatistický úrad Srbskej republiky. Štatistika náboženského zloženia, materinského jazyka a národnostného zloženia obyvateľstva online. webrzs.stat.gov.rs, máj 2003, cit. 2011-08-30. Dostupné online. (po srbsky)

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Srbsko


Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Srbsko

23. marec
23. november
23. september
24. apríl
24. február
24. júl
24. január
25. február
25. júl
25. január
25. október
26. február
26. jún
26. január
27. apríl
27. august
27. február
27. január
27. marec
28. december
28. február
28. január
28. november
28. september
3. august
3. júl
3. jún
3. január
3. máj
30. apríl
30. september
31. december
31. marec
4. júl
4. máj
4. november
5. február
5. máj
5. október
6. apríl
6. júl
6. január
6. máj
7. február
7. september
8. február
8. január
80. roky 20. storočia
9. apríl
9. august
9. december
9. február
9. júl
9. jún
9. marec
90. roky 20. storočia
Adam Hicks
Albánsko
Albertville
Alexander Dubček
Alexandra Bezeková
Alex Haley
Anthony Perkins
Anton Ťažký ml.
Anton Botek
Arvo Henrik Ylppö
Barcelona
Bernard Tomic
Bridgit Mendler
Cara Delevingnová
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Chorvátsko
Christina McHalová
Demi Lovatová
Derek Walcott
Desaťročie
Dionatan do Nascimento Teixeira
Doc Shaw
Dominik Šimčák
Dominik Riečický
Elena Čepčeková
Európa
Európska únia
Európske spoločenstvá
Eva Minarčíková
Ezra Miller
Filip Krajinović
Francúzsko
František Adamča
František Longauer
František Semeši
Friedrich August von Hayek
Gabriel Landeskog
Gary Becker
Georges Charpak
Gerard Kitchen O’Neill
Hutch Dano
Isaac Asimov
Ivana Kováčová
Ivana Reitmayerová
Iveta Mičiníková
Jakub Paur
Jerry Nolan
Joel Campbell
Jorge Salinas
Jorgos Zambetas
José Ferrer
Jozef Cincík (maliar)
Jozef Kovalík (tenista)
Judita Ďurdiaková
Judith Andersonová
Juhoslávia
Karolína Plíšková
Kevin Magnussen
Kim Petras
Kirsten Moorová-Towersová
Kornélia Kropiláková
Kristína Kupkovičová
Kristen Frenchová
Kultúra (spoločenské vedy)
Letné olympijské hry
Lukáš Cingeľ
Maastricht
Marc-André ter Stegen
Marc Muniesa
Marek Frimmel
Marek Krajčovič
Mario Götze
Marlene Dietrich
Marlene Dietrichová
Martin Hinteregger
Martin Marinčin
Matúš Chovan
Menachem Begin
Mexiko
Michael Kolář
Mikael Granlund
Milan Lalkovič
Miley Cyrusová
Miroslav Macejko
Neymar
Nick Jonas
Nicol Čupková
Nikolaj Nikolajevič Bogoľubov
Nikola Radosová
Norbert Gyömbér
Oľga Králová-Mistríková
Olivier Messiaen
Paulína Fialková
Pavol Suržin
Peter Dennis Mitchell
Peter Trška
Porter Robinson
Rádio FM
Richard Lásik
Rigoberta Menchú
Rudolph Arthur Marcus
Samuel Spišák
Selena Gomezová
Skalnaté pleso
Skye McColová Bartusiaková
Slovensko
Slovinsko
Srbsko
Storočie
Sylvain Julien Victor Arend
Taylor Lautner
Tomáš Jurčo (1992)
Tori Kellyová
Václav Medek
Väinö Linna
Vojtech Illenčík
Vojtech Milošovič
Wanda Rutkiewiczová
Wayde van Niekerk
Willy Brandt
Zimné olympijské hry
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk