A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Srbská republika | |||||
| |||||
Národné motto: Само слога Србина спасава (Samo sloga Srbina spasava) Iba jednota zachráni Srbov | |||||
Štátna hymna: Боже правде (Bože pravde) Spravodlivý Bože | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | Република Србија | ||||
• krátky | Србија | ||||
Hlavné mesto | Belehrad 44°48′ S.š. 20°28′ v.d. | ||||
Najväčšie mesto | Belehrad | ||||
Úradné jazyky | srbčina | ||||
Regionálne jazyky | maďarčina, slovenčina, rumunčina, rusínčina | ||||
Demonym | Srb, Srbka[1] | ||||
Štátne zriadenie prezident predseda vlády predseda národného zhromaždenia |
parlamentná republika Aleksandar Vučić Ana Brnabićová Vladimir Orlić | ||||
Vznik | 5. júna 2006 | ||||
Susedia | Maďarsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Albánsko, Severné Macedónsko, Bulharsko, Rumunsko | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
88,499 km² (111.) km² (0,13 %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (2017) • sčítanie (2013) • hustota (2017) |
7 001 444 (104.) 7 243 007 91,1/km² (121.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2019 50,139 mld. $ (86.) 17 076 $ (83.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2017) | 0,787 (67.) – vysoký | ||||
Mena | Srbský dinár (RSD) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
SEČ (UTC+1) SELČ (UTC+2) | ||||
Medzinárodný kód | SRB | ||||
Internetová doména | .rs | ||||
Smerové telefónne číslo | +381 |
Súradnice: 43°57′00″S 20°56′00″V / 43,95°S 20,933333333333°V
Srbsko (srb. Србија / Srbija), dlhý tvar Srbská republika (srb. Република Србија / Republika Srbija) je parlamentná republika, ktorá sa nachádza v strede Balkánskeho polostrova. Hlavným mestom je Belehrad, ktorý obýva okolo 1,75 milióna obyvateľov, významný dopravný uzol ležiaci na sútoku Sávy a Dunaja.
Vzniku samostatného Srbska predchádzal v roku 1991 rozpad Juhoslávie a odčlenenie Čiernej Hory 3. júna 2006. Srbsko neuznáva nezávislosť Kosova a územie považuje za provinciu Srbska. V súčasnosti je Srbsko kandidátskou krajinou Európskej únie.
Dejiny
Na území dnešného Srbska sa Slovania (Srbi) usadili počas 6. storočia. V tej dobe bolo územie pod silným vplyvom Východorímskej ríše, a tak sa tu uchytilo pravoslávie. V polovici 10. storočia vzniklo prvé kráľovstvo v Raške, ktorému vládol Časlav Klonimirović. Za vlády cára Štefana Dušana (1331 – 1355) bola väčšina Balkánu ovládaná Srbskom.
Po bitke na Kosovom poli v roku 1389 sa Srbsko postupne spolu s inými balkánskymi štátmi dostalo pod nadvládu Osmanskej ríše. Po početných povstaniach Srbsko v roku 1878 získalo samostatnosť (mesto Belehrad a okolie už v roku 1867). V roku 1912 sa Srbsko zúčastnilo prvej balkánskej vojny spolu s Čiernou Horou, Bulharskom a Gréckom proti Osmanskej ríši. Srbská 1. armáda pod vedením princa Alexandra zvíťazila nad tureckou armádou v bitke pri Kumanove a Srbsko dosiahlo rozšírenie svojho územia o väčšinu Kosova a časť Macedónie.
V roku 1914 v Sarajeve srbskí mladí vlastenci uskutočnili atentát na Františka Ferdinanda d'Este a po vypršaní ultimáta 28. júla Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo Srbsku vojnu. Počas vojny bolo územie obsadené a srbská časť Macedónie bola pripojená k Bulharsku. Po skončení prvej svetovej vojny sa Srbsko stalo súčasťou Kráľovstva SHS. Počas 2. svetovej vojny bola v krátkom ťažení Osi Juhoslávia na jar 1941 porazená a Srbsko bolo okupované, časti územia boli pripojené k talianskemu protektorátu v Čiernej Hore, Albánsku, časť územia pripadla Maďarsku a Bulharsku, ktoré sa podieľali na útoku na Juhosláviu, časť územia bola súčasťou bábkového Chorvátska. Zvyšok územia bol pod nemeckou okupáciou. Na okupovanom území vznikol odboj, ktorý viedol Draža Mihailović (neskôr minister obrany exilovej vlády v Londýne). Ďalším centrom odboja sa stal komunistický odboj, ktorého vodcom bol Josip Broz Tito.
Od roku 1945 bolo Srbsko súčasťou Juhoslávie na čele s prezidentom Josip Broz-Titom. SFR Juhoslávia bola vedúcim štátom tzv. Hnutia nezúčastnených krajín (popri Indii). Po smrti maršala Tita nik nedokázal udržať množstvo protichodných záujmov národov a národností. Tlakom zjednoteného Nemecka sa aktivizovali prví Slovinci, potom Chorváti a vznikol politický problém (po prijatí novej Ústavy) čo robiť s 250 ročným srbským osídlením Krajiny, bývalej Vojenskej hranice. Nastúpila vzájomná nenávisť za krivdy počas 2. sv. vojny a povojnové zločiny. Všetko podrobne popísané v knihe Raifa Dizdareviča Od smrti Tita do smrti Juhoslávie. V roku 1992 utvorilo Srbsko spolu s Čiernou Horou federáciu – Juhoslovanskú zväzovú republiku. Neskôr krajina dostala nové meno – Srbsko a Čierna Hora. V roku 2006 vyhlásila Čierna Hora po tesnom referende nezávislosť (3. júna) a 5. júna Srbská republika prevzala nástupníctvo po Srbsku a Čiernej Hore.
Geografia
Susedmi Srbska sú na východe Rumunsko a Bulharsko, na juhu Severné Macedónsko a Albánsko (resp. medzinárodne sporné Kosovo), na juhozápade Čierna Hora, na západe Bosna a Hercegovina a Chorvátsko a na severe Maďarsko.
Severnú a centrálnu časť krajiny pokrývajú roviny Panónskej panvy, do východných regiónov zasahujú pohoria Karpaty a Stará planina, južnú a západnú časť Srbska pretínajú Dináre.
Zo severu na juhovýchod preteká štátom Dunaj, ktorý tu postupne priberá prítoky Tisa, Sáva (jej prítok Drina) a Velika Morava, vytvárajúce rozsiahle nížiny.
Administratívne členenie
Srbsko sa na najvyššej úrovni delí na dva autonómne kraje (autonómne pokrajiny; po srbsky autonomna pokrajina) – Vojvodina a Kosovo a Metohija (ktoré sa 17. februára 2008 vyhlásilo za zvrchovanú Kosovskú republiku) – a zvyšné územie, pričom však toto zvyšné územie, tzv. Centrálne Srbsko, netvorí špeciálnu administratívnu jednotku. Na nižšej úrovni sa Srbsko delí na obvody (okresy; po srbsky okrug) a tie sa zas delia na obce (po srbsky opština).
Obyvateľstvo
Etnické zloženie obyvateľstva[2]2">upraviť | upraviť zdroj
- Srbi 82,86 %
- Maďari 3,53 %
- Bosniaci (Slovania moslimského náboženstva) 1,82 %
- Rómovia 1,44 %
- Juhoslovania 1,08 %
- Chorváti 0,94 %
- Čiernohorci 0,92 %
- Slováci (hlavne vo Vojvodine) 0,89 %
- Bulhari 0,27 %
- Rusíni (hlavne vo Vojvodine) 0,21 %
Náboženské zloženie obyvateľstvaupraviť | upraviť zdroj
Obyvateľstvo Srbska tvoria z náboženského hľadiska[3]:
- pravoslávni 84,1 %
- rímskokatolíci (hlavne vo Vojvodine) 6,26 %
- moslimovia (hlavne v Sandžaku) 3,42 %
- protestanti (hlavne vo Vojvodine) 1,44 %
- a iní 4,78 %
Jazykyupraviť | upraviť zdroj
Úradným jazykom je srbčina, vo Vojvodine aj maďarčina, slovenčina, rumunčina, chorvátčina a rusínčina.
Kultúraupraviť | upraviť zdroj
V minulosti bolo Srbsko hraničnou krajinou dôležitých ríš. Cez terajšie územie Srbska prechádzala hranica medzi Západorímskou ríšou a Východorímskou ríšou pozdĺž Dunaja, rovnako prechádzala hranica medzi Osmanskou ríšou a Rakúskom-Uhorskom. Všetko to zanechalo svoje stopy. Zatiaľ čo sever Srbska je orientovaný viac stredoeurópsky, na juhu je cítiť viac orient.
Najväčší vplyv na srbskú kultúru mala Byzantská ríša. Dá sa to odpozorovať v náboženstve Srbov. Veľkú úlohu majú v srbskej kultúre srbské kláštory, z ktorých prevažná väčšina bola vybudovaná už v stredoveku.
Referencieupraviť | upraviť zdroj
- ↑ Slovenské slovníky
- ↑ http://webrzs.stat.gov.rs/axd/Zip/VJN3.pdf - strana 20
- ↑ Štatistický úrad Srbskej republiky. Štatistika náboženského zloženia, materinského jazyka a národnostného zloženia obyvateľstva online. webrzs.stat.gov.rs, máj 2003, cit. 2011-08-30. Dostupné online. (po srbsky)
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Srbsko
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čierna Hora
Španielsko
Štefan Atila Brezány
Štefan Mikulčík
.al
0. roky 21. storočia
1. júl
1. jún
1. január
10. apríl
10. február
10. jún
10. máj
10. marec
10. november
11. február
11. január
11. máj
12. august
13. august
13. február
14. december
14. február
14. január
15. február
15. júl
15. január
16. september
18. apríl
18. august
18. december
18. február
1887
1897
1899
19. apríl
19. december
19. január
19. storočie
1901
1902
1908
1909
1911
1912
1913
1914
1920
1921
1922
1923
1925
1926
1927
1934
1936
1939
1946
1948
1976
1987
1988
1989
1990
1991
1992
1993
1993 na Slovensku
1994
1994 na Slovensku
1995
1995 na Slovensku
1996
1996 na Slovensku
1997
1997 na Slovensku
2. október
20. august
20. január
20. storočie
2014
2017
21. apríl
21. december
21. máj
21. marec
21. október
21. storočie
22. apríl
22. júl
23. február
23. november
23. september
24. apríl
24. február
24. júl
24. január
25. február
25. júl
25. január
25. október
26. február
26. jún
26. január
27. apríl
27. august
27. február
27. január
27. marec
28. december
28. február
28. január
28. november
28. september
3. august
3. júl
3. jún
3. január
3. máj
30. apríl
30. september
31. december
31. marec
4. júl
4. máj
4. november
5. február
5. máj
5. október
6. apríl
6. júl
6. január
6. máj
7. február
7. september
8. február
8. január
80. roky 20. storočia
9. apríl
9. august
9. december
9. február
9. júl
9. jún
9. marec
90. roky 20. storočia
Adam Hicks
Albánsko
Albertville
Alexander Dubček
Alexandra Bezeková
Alex Haley
Anthony Perkins
Anton Ťažký ml.
Anton Botek
Arvo Henrik Ylppö
Barcelona
Bernard Tomic
Bridgit Mendler
Cara Delevingnová
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Chorvátsko
Christina McHalová
Demi Lovatová
Derek Walcott
Desaťročie
Dionatan do Nascimento Teixeira
Doc Shaw
Dominik Šimčák
Dominik Riečický
Elena Čepčeková
Európa
Európska únia
Európske spoločenstvá
Eva Minarčíková
Ezra Miller
Filip Krajinović
Francúzsko
František Adamča
František Longauer
František Semeši
Gabriel Landeskog
Gary Becker
Georges Charpak
Gerard Kitchen O’Neill
Hutch Dano
Isaac Asimov
Ivana Kováčová
Ivana Reitmayerová
Iveta Mičiníková
Jakub Paur
Jerry Nolan
Joel Campbell
Jorge Salinas
Jorgos Zambetas
José Ferrer
Jozef Cincík (maliar)
Jozef Kovalík (tenista)
Judita Ďurdiaková
Judith Andersonová
Juhoslávia
Karolína Plíšková
Kevin Magnussen
Kim Petras
Kirsten Moorová-Towersová
Kornélia Kropiláková
Kristína Kupkovičová
Kristen Frenchová
Kultúra (spoločenské vedy)
Letné olympijské hry
Lukáš Cingeľ
Maastricht
Marc-André ter Stegen
Marc Muniesa
Marek Frimmel
Marek Krajčovič
Mario Götze
Marlene Dietrich
Marlene Dietrichová
Martin Hinteregger
Martin Marinčin
Matúš Chovan
Menachem Begin
Mexiko
Michael Kolář
Mikael Granlund
Milan Lalkovič
Miley Cyrusová
Miroslav Macejko
Neymar
Nick Jonas
Nicol Čupková
Nikolaj Nikolajevič Bogoľubov
Nikola Radosová
Norbert Gyömbér
Oľga Králová-Mistríková
Olivier Messiaen
Paulína Fialková
Pavol Suržin
Peter Dennis Mitchell
Peter Trška
Porter Robinson
Rádio FM
Richard Lásik
Rigoberta Menchú
Rudolph Arthur Marcus
Samuel Spišák
Selena Gomezová
Skalnaté pleso
Skye McColová Bartusiaková
Slovensko
Slovinsko
Srbsko
Storočie
Sylvain Julien Victor Arend
Taylor Lautner
Tomáš Jurčo (1992)
Tori Kellyová
Václav Medek
Väinö Linna
Vojtech Illenčík
Vojtech Milošovič
Wanda Rutkiewiczová
Wayde van Niekerk
Willy Brandt
Zimné olympijské hry
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk