A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Srbská republika | |||||
| |||||
Národné motto: Само слога Србина спасава (Samo sloga Srbina spasava) Iba jednota zachráni Srbov | |||||
Štátna hymna: Боже правде (Bože pravde) Spravodlivý Bože | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | Република Србија | ||||
• krátky | Србија | ||||
Hlavné mesto | Belehrad 44°48′ S.š. 20°28′ v.d. | ||||
Najväčšie mesto | Belehrad | ||||
Úradné jazyky | srbčina | ||||
Regionálne jazyky | maďarčina, slovenčina, rumunčina, rusínčina | ||||
Demonym | Srb, Srbka[1] | ||||
Štátne zriadenie prezident predseda vlády predseda národného zhromaždenia |
parlamentná republika Aleksandar Vučić Ana Brnabićová Vladimir Orlić | ||||
Vznik | 5. júna 2006 | ||||
Susedia | Maďarsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Albánsko, Severné Macedónsko, Bulharsko, Rumunsko | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
88,499 km² (111.) km² (0,13 %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (2017) • sčítanie (2013) • hustota (2017) |
7 001 444 (104.) 7 243 007 91,1/km² (121.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2019 50,139 mld. $ (86.) 17 076 $ (83.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2017) | 0,787 (67.) – vysoký | ||||
Mena | Srbský dinár (RSD) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
SEČ (UTC+1) SELČ (UTC+2) | ||||
Medzinárodný kód | SRB | ||||
Internetová doména | .rs | ||||
Smerové telefónne číslo | +381 |
Súradnice: 43°57′00″S 20°56′00″V / 43,95°S 20,933333333333°V
Srbsko (srb. Србија / Srbija), dlhý tvar Srbská republika (srb. Република Србија / Republika Srbija) je parlamentná republika, ktorá sa nachádza v strede Balkánskeho polostrova. Hlavným mestom je Belehrad, ktorý obýva okolo 1,75 milióna obyvateľov, významný dopravný uzol ležiaci na sútoku Sávy a Dunaja.
Vzniku samostatného Srbska predchádzal v roku 1991 rozpad Juhoslávie a odčlenenie Čiernej Hory 3. júna 2006. Srbsko neuznáva nezávislosť Kosova a územie považuje za provinciu Srbska. V súčasnosti je Srbsko kandidátskou krajinou Európskej únie.
Dejiny
Na území dnešného Srbska sa Slovania (Srbi) usadili počas 6. storočia. V tej dobe bolo územie pod silným vplyvom Východorímskej ríše, a tak sa tu uchytilo pravoslávie. V polovici 10. storočia vzniklo prvé kráľovstvo v Raške, ktorému vládol Časlav Klonimirović. Za vlády cára Štefana Dušana (1331 – 1355) bola väčšina Balkánu ovládaná Srbskom.
Po bitke na Kosovom poli v roku 1389 sa Srbsko postupne spolu s inými balkánskymi štátmi dostalo pod nadvládu Osmanskej ríše. Po početných povstaniach Srbsko v roku 1878 získalo samostatnosť (mesto Belehrad a okolie už v roku 1867). V roku 1912 sa Srbsko zúčastnilo prvej balkánskej vojny spolu s Čiernou Horou, Bulharskom a Gréckom proti Osmanskej ríši. Srbská 1. armáda pod vedením princa Alexandra zvíťazila nad tureckou armádou v bitke pri Kumanove a Srbsko dosiahlo rozšírenie svojho územia o väčšinu Kosova a časť Macedónie.
V roku 1914 v Sarajeve srbskí mladí vlastenci uskutočnili atentát na Františka Ferdinanda d'Este a po vypršaní ultimáta 28. júla Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo Srbsku vojnu. Počas vojny bolo územie obsadené a srbská časť Macedónie bola pripojená k Bulharsku. Po skončení prvej svetovej vojny sa Srbsko stalo súčasťou Kráľovstva SHS. Počas 2. svetovej vojny bola v krátkom ťažení Osi Juhoslávia na jar 1941 porazená a Srbsko bolo okupované, časti územia boli pripojené k talianskemu protektorátu v Čiernej Hore, Albánsku, časť územia pripadla Maďarsku a Bulharsku, ktoré sa podieľali na útoku na Juhosláviu, časť územia bola súčasťou bábkového Chorvátska. Zvyšok územia bol pod nemeckou okupáciou. Na okupovanom území vznikol odboj, ktorý viedol Draža Mihailović (neskôr minister obrany exilovej vlády v Londýne). Ďalším centrom odboja sa stal komunistický odboj, ktorého vodcom bol Josip Broz Tito.
Od roku 1945 bolo Srbsko súčasťou Juhoslávie na čele s prezidentom Josip Broz-Titom. SFR Juhoslávia bola vedúcim štátom tzv. Hnutia nezúčastnených krajín (popri Indii). Po smrti maršala Tita nik nedokázal udržať množstvo protichodných záujmov národov a národností. Tlakom zjednoteného Nemecka sa aktivizovali prví Slovinci, potom Chorváti a vznikol politický problém (po prijatí novej Ústavy) čo robiť s 250 ročným srbským osídlením Krajiny, bývalej Vojenskej hranice. Nastúpila vzájomná nenávisť za krivdy počas 2. sv. vojny a povojnové zločiny. Všetko podrobne popísané v knihe Raifa Dizdareviča Od smrti Tita do smrti Juhoslávie. V roku 1992 utvorilo Srbsko spolu s Čiernou Horou federáciu – Juhoslovanskú zväzovú republiku. Neskôr krajina dostala nové meno – Srbsko a Čierna Hora. V roku 2006 vyhlásila Čierna Hora po tesnom referende nezávislosť (3. júna) a 5. júna Srbská republika prevzala nástupníctvo po Srbsku a Čiernej Hore.
Geografia
Susedmi Srbska sú na východe Rumunsko a Bulharsko, na juhu Severné Macedónsko a Albánsko (resp. medzinárodne sporné Kosovo), na juhozápade Čierna Hora, na západe Bosna a Hercegovina a Chorvátsko a na severe Maďarsko.
Severnú a centrálnu časť krajiny pokrývajú roviny Panónskej panvy, do východných regiónov zasahujú pohoria Karpaty a Stará planina, južnú a západnú časť Srbska pretínajú Dináre.
Zo severu na juhovýchod preteká štátom Dunaj, ktorý tu postupne priberá prítoky Tisa, Sáva (jej prítok Drina) a Velika Morava, vytvárajúce rozsiahle nížiny.
Administratívne členenie
Srbsko sa na najvyššej úrovni delí na dva autonómne kraje (autonómne pokrajiny; po srbsky autonomna pokrajina) – Vojvodina a Kosovo a Metohija (ktoré sa 17. februára 2008 vyhlásilo za zvrchovanú Kosovskú republiku) – a zvyšné územie, pričom však toto zvyšné územie, tzv. Centrálne Srbsko, netvorí špeciálnu administratívnu jednotku. Na nižšej úrovni sa Srbsko delí na obvody (okresy; po srbsky okrug) a tie sa zas delia na obce (po srbsky opština).
Obyvateľstvo
Etnické zloženie obyvateľstva[2]2">upraviť | upraviť zdroj
- Srbi 82,86 %
- Maďari 3,53 %
- Bosniaci (Slovania moslimského náboženstva) 1,82 %
- Rómovia 1,44 %
- Juhoslovania 1,08 %
- Chorváti 0,94 %
- Čiernohorci 0,92 %
- Slováci (hlavne vo Vojvodine) 0,89 %
- Bulhari 0,27 %
- Rusíni (hlavne vo Vojvodine) 0,21 %
Náboženské zloženie obyvateľstvaupraviť | upraviť zdroj
Obyvateľstvo Srbska tvoria z náboženského hľadiska[3]:
- pravoslávni 84,1 %
- rímskokatolíci (hlavne vo Vojvodine) 6,26 %
- moslimovia (hlavne v Sandžaku) 3,42 %
- protestanti (hlavne vo Vojvodine) 1,44 %
- a iní 4,78 %
Jazykyupraviť | upraviť zdroj
Úradným jazykom je srbčina, vo Vojvodine aj maďarčina, slovenčina, rumunčina, chorvátčina a rusínčina.
Kultúraupraviť | upraviť zdroj
V minulosti bolo Srbsko hraničnou krajinou dôležitých ríš. Cez terajšie územie Srbska prechádzala hranica medzi Západorímskou ríšou a Východorímskou ríšou pozdĺž Dunaja, rovnako prechádzala hranica medzi Osmanskou ríšou a Rakúskom-Uhorskom. Všetko to zanechalo svoje stopy. Zatiaľ čo sever Srbska je orientovaný viac stredoeurópsky, na juhu je cítiť viac orient.
Najväčší vplyv na srbskú kultúru mala Byzantská ríša. Dá sa to odpozorovať v náboženstve Srbov. Veľkú úlohu majú v srbskej kultúre srbské kláštory, z ktorých prevažná väčšina bola vybudovaná už v stredoveku.
Referencieupraviť | upraviť zdroj
- ↑ Slovenské slovníky
- ↑ http://webrzs.stat.gov.rs/axd/Zip/VJN3.pdf - strana 20
- ↑ Štatistický úrad Srbskej republiky. Štatistika náboženského zloženia, materinského jazyka a národnostného zloženia obyvateľstva online. webrzs.stat.gov.rs, máj 2003, cit. 2011-08-30. Dostupné online. (po srbsky)
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Srbsko
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Česko
Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko
Šúdži Nakamura
Škótsko
Španielsko
0. roky 21. storočia
1. júl
1. január
10. august
10. jún
10. január
10. október
10. roky 21. storočia
11. január
11. máj
11. október
12. jún
12. marec
12. november
13. február
13. júl
13. september
15. júl
15. jún
15. marec
15. november
16. marec
16. november
17. apríl
17. júl
17. január
17P/Holmes
18. jún
18. január
18. marec
18. september
19. august
19. jún
19. október
1928
1980
2. jún
2. marec
2. november
2. september
20. roky 21. storočia
20. storočie
2009
2009 na Slovensku
2010
2010 na Slovensku
2011
2011 na Slovensku
2012
2012 na Slovensku
2013
2013 na Slovensku
2014
2014 na Slovensku
2015
2015 na Slovensku
2016
2016 na Slovensku
2017
2017 na Slovensku
2018
2018 na Slovensku
2019
2019 na Slovensku
21. jún
21. storočie
22. február
22. máj
22. storočie
23. február
24. august
24. máj
25. máj
27. apríl
27. február
27. marec
28. august
28. júl
28. jún
29. apríl
29. marec
30. august
31. december
4. jún
5. jún
6. apríl
6. január
6. marec
6. september
7. február
7. jún
7. marec
8. apríl
8. jún
8. marec
9. máj
Abd al-Fattáh as-Sísí
Academy Awards
Afganistan
Akadémia filmových umení a vied
Amsterdam
Andrej Kiska
ANO 2011
Baškovce (okres Sobrance)
Belgicko
Beluj
Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov
Boeing 777
Bohuslav Sobotka
Brazília
Brisbane
Brusel
Bukovec (okres Košice-okolie)
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Dalia Grybauskasová
Desaťročie
Donald Tusk
Donecká oblasť
Doprava
Eduard Ševardnadze
Egypt
Eric Betzig
Európska komisia
Euromajdan
Eurozóna
Eutanázia
Fidesz – Maďarský občiansky zväz
Filip VI. (Španielsko)
František (pápež)
František Kele
G20
G8
Gabriel García Márquez
Grécko
Gregoriánsky kalendár
Harakovce
Herman Pieter de Boer
Hiroši Amano
Hollywood
Hucín
Isamu Akasaki
Ivan Gašparovič
Iveta Bartošová
Izrael
Ján Pavol II.
Ján XXIII. (pápež)
Jean-Claude Juncker
Jean Tirole
Joe Cocker
Juan Carlos I.
Kajláš Satjárthí
Kalendárny rok
Kalifornia
Kanonizácia (cirkev)
Kardinál
Kométa
Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová
Kryštalografia
Krym (polostrov)
Krym (republika)
Kuala Lumpur
Kultúra (spoločenské vedy)
Kyjev
Lackov
Let Malaysia Airlines 17
Let Malaysia Airlines 370
Lipník (okres Prievidza)
Litva
Lotyšsko
Maďarsko
Majstrovstvá sveta vo futbale 2014
Malála Júsufzajová
Malé Dvorníky
Malajzia
May-Britt Moserová
Microsoft Office
Močiar (okres Banská Štiavnica)
Moskva
Neptún
New Horizons
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za literatúru
Nobelova cena za mier
Ondavka (okres Bardejov)
Opátka (okres Košice-okolie)
Organizácia Spojených národov
Pápež
Palestínske autonómne územia
Patrick Modiano
Pavľany
Pavol VI.
Perihélium
Petro Olexijovyč Porošenko
Petr Hapka
Poniky
Poproč (okres Rimavská Sobota)
Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky
Pražské metro
Praha
Prezident Slovenskej republiky
Rím
Rímska číslica
Rašice
Rada Európskej únie
Ramadán
Recep Tayyip Erdoğan
Reuven Rivlin
Richard Attenborough
Robert Fico
Robin Williams
Rosetta (sonda)
Rozvojová krajina
Rumunsko
Ruská federácia
Rusko
Shirley Jane Templová
Simferopol
Slovensko
SMER – sociálna demokracia
Soči
Spojené štáty
Spojené kráľovstvo
Srbsko
Starosta
Stefan Hell
Storočie
Suchodol
Taliansko
Turecko
Ukrajina
Věra Chytilová
Veľká Lúka (okres Zvolen)
Viktor Fedorovyč Janukovyč
Vladimir Putin
Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014
Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014#Kandidáti
Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014
Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2014
William Moerner
Windows XP
Wojciech Jaruzelski
Zatmenie Slnka
Zem
Zimné olympijské hry 2014
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam predstaviteľov štátov v roku 2014
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk