Spytihněv II. vo svätovítskej apokalypse

Spytihněv II. (* 1031, Olomouc – † 28. január 1061, Hradec nad Moravicí) bolo české knieža (od r. 1055), najstarší syn kniežaťa Břetislava I. a Judity zo Schweinfurtu.

Od mladosti bol správcom olomouckého údelu a po smrti svojho otca v r. 1055 sa stal českým kniežaťom. Jeho údajne prvým štátnickým činom (podľa Kosmasa) bolo vyhnanie Nemcov z Čiech. Tvrdenie je však pravdivé iba čiastočne, pretože sám povolal nemeckých mníchov do Sázavského kláštora, keď predtým odtiaľ vyhnal slovanských rehoľníkov.

Jeho pomer k matke a mladším súrodencom bol nepriateľský. V r. 1056 tiahol do Olomouca, kde sídlil jeho mladší brat Vratislav so svojou matkou. Tí pred ním utiekli do Uhorska a Spytihněv obsadil celú Moravu.

Spytihněv nadviazal dobré vzťahy s pápežskou kúriou a pápež Mikuláš II. mu údajne za ročný poplatok 100 hrivien striebra dovolil, aby pri slávnostných príležitostiach mohol nosiť biskupskú mitru.

V r. 1057 založil Spytihněv kolegiálny chrám v Litoměřiciach a v r. 1060 začal z rozsiahlou prestavbou chrámu sv. Víta na Pražskom hrade, kde bol po svojej smrti pochovaný.

Rodinné pomery

Spytihněv II. bol otcom jedného syna Svatobora (*?, † 23. február 1086) a neznámej dcéry, ktoré mal so svojou manželkou Idou Wettinskou. Svatobor sa r. 1085 stal aquilejským patriarchom.

Genealógia

Panovnícke pomery