Spravodajská služba je zvláštny štátny orgán, ktorý utajeným spôsobom získava také informácie pre najvyššie štátne orgány, či napríklad políciu, ktoré nemožno získať iným spôsobom. Často tiež informácie analyzuje, rozširuje a venuje sa špionáži a kontrašpionáži. Patrí medzi tajné služby.

Stupeň utajenia jednotlivých spravodajských služieb je rôzny. Spravidla sa utajujú pracovné metódy, používaná technika, pracovníci, u niektorých služieb aj rozpočet, sídlo a podobne. Niekedy sa utajuje aj fakt, že daná služba vôbec existuje – napr. v Spojenom kráľovstve legálne rozviedka neexistuje, hoci je jej existencia všeobecne známa.

Spravodajské služby na Slovensku

• Slovenská informačná služba (SIS) – civilná rozviedka a kontrarozviedka
• Vojenské spravodajstvo (VS) – vojenská rozviedka a kontrarozviedka

V januári 2013 sa Vojenská spravodajská služba (VSS) a Vojenské obranné spravodajstvo (VOS) zlúčili so spojenej služby pod názvom Vojenské spravodajstvo.^[1]

Koordinácia

Na Slovensku činnosť jednotlivých spravodajských služieb koordinuje Výbor Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky pre koordináciu spravodajských služieb (Bezpečnostná rada SR bola zriadená roku 2002). Činnosť SIS kontroluje Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti SIS. Je stálym pracovným orgánom bezpečnostnej rady pre koordináciu plánovania opatrení zameraných na zabezpečenie činnosti štátnych orgánov a špeciálnych služieb, ktoré plnia úlohy podľa osobitných predpisov. Predsedom výboru je predseda bezpečnostnej rady. Podpredsedom výboru je podpredseda Bezpečnostnej rady. Členovia výboru sú: minister zahraničných vecí Slovenskej republiky, minister obrany Slovenskej republiky, minister vnútra Slovenskej republiky, riaditeľ Slovenskej informačnej služby, riaditeľ Vojenského obranného spravodajstva, riaditeľ Vojenskej spravodajskej služby, prezident Policajného zboru a riaditeľ Národného bezpečnostného úradu.

Spravodajské služby iných štátov

Česko

• Bezpečnostná informačná služba (BIS) – civilná kontrarozviedka
• Úrad pre zahraničné styky a informácie (ÚZSI) – civilná rozviedka
• Vojenské spravodajstvo (VZ) – vojenská kontrarozviedka a rozviedka

Bývalé Česko-Slovensko

• Štátna bezpečnosť (ŠtB) do roku 1990, potom Federálna bezpečnostná a informačná služba (FBIS)
• iné^[kto?

Francúzsko

• DGSE – rozviedka
• DST – kontrarozviedka
• iné

Nemecko

• Bundesnachrichtendienst (BND) – civilná rozviedka
• BfV – kontrarozviedka
• MAD
• iné

Rusko

• Federálna bezpečnostná služba
• Služba zahraničnej rozviedky Ruskej federácie
• iné

USA

• CIA – výzvedná služba
• DIA – vojenská rozviedka
• FBI – kontrarozviedka a zvláštna federálna kriminálna polícia
• NSA – rádiorozviedka a kontrola komunikácií
• iné

Izrael

• Mosad – výzvedná služba a rozviedka
• Šinbet – kontrarozviedka
• Aman – vojenské spravodajstvo

Rozviedka a kontrarozviedka

Termíny rozviedka a kontrarozviedka sa už dnes na Slovensku oficiálne nepoužívajú a ide len o neformálne označenia:

• Rozviedka, teda zahraničné spravodajstvo, je činnosť služby a získavanie informácií na územi mimo domovského štátu
• Kontrarozviedka, teda vnútorné spravodajstvo, získava informácie o nelegálnej činnosti na území domovského štátu

Referencie

Ďalšia literatúra

• DVORNÍK, František. Počátky zpravodajských služeb : starověký Blízký východ, Persie, Řecko, Řím, byzantská říše, arabsko-muslimské říše, mongolská říše, Čína, Moskevské knížectví. Preklad Petra Kůsová. V českém jazyce vyd. 1. Praha : Prostor, 2001. 404 s. (Obzor; zv. 37.) ISBN 80-7260-056-7.