Spoločenská veda je súbor vedných disciplín o spoločnosti v jej historickom i synchrónnom priereze.

Dejiny

18. storočie – 1. polovica 19. storočia

V klasickom období pri vytváraní sociálnych koncepcií výrazne dominovala filozofia. Konkrétnejšie koncepcie jednotlivých sfér skutočnosti (ekonomické, politické, umelecké koncepcie atď.) možno chápať ako konkretizácie určitých filozofických princípov. Hoci aj v klasickom období malo konkrétnejšie skúmanie spoločenského života (napríklad politická ekonómia) svoju vlastnú logiku vývoja, predsa len základný pohyb ideí smeroval od abstraktného ku konkrétnemu a od všeobecného k jednotlivému.

19. storočie

Filozofia už (sc. po Hegelovi) nie je monopolným generátorom ideí. Vytvárajú sa relatívne samostatné roviny sociálneho myslenia. Vývin sociálneho myslenia v rovine vedy už (sc. ako v spoločenskej vede v 18. stor. – 1. pol. 19. stor.) nie je jednoznačne korelovaný s vývinom filozofického myslenia. Stretávame sa s prípadmi, keď idea vzniká a rozvíja sa v rámci konkrétnejšej formy sociálneho myslenia a až dodatočne hľadá filozofické či vedecké zdôvodnenie. Napríklad buržoázny historizmus vo svojich prvých podobách rozvíja sa vo sfére politických, estetických, historiografických úvah a až dodatočne – v plnej miere u W. Diltheya – sa prenáša do filozofie.

Apriórne konštrukcie prestávajú usmerňovať skúmanie sociálnej skutočnosti, veda si vyhradzuje právo samostatného, filozofickými predsudkami neovplyvneného skúmania faktov a faktických súvislostí. (I keď toto skúmanie, oslobodzujúce sa od filozofických predsudkov, aj naďalej často usmerňujú nefilozofické predsudky.) Rastúca špecializácia urýchľuje získavanie nových poznatkov. Výrazne sa začína prejavovať problém syntézy spoločenskovedného poznania. Čoraz zreteľnejšie sa ukazuje, že encyklopédie nenahradia teoretické, filozofické a svetonázorové syntézy empirického materiálu." "…Metodológia mala byť sférou zabezpečujúcou jednotu sociálneho poznania, ktorá by umožnila novú, nešpekulatívnu syntézu empirických poznatkov o dejinách, spoločnosti a kultúre.

Konkrétne vedy orientované na skúmanie rozmanitých aspektov spoločenského života vznikajú až v polovici 19. stor. Ich novosť okrem iného dokumentuje aj to, že dosiaľ neexistuje jednotne akceptované označenie týchto vied (spoločenské vedy, sociálne vedy, kultúrne vedy, idiografické vedy, humanistika, morálne vedy atď.). Až v polovici 19. stor. sa utvára jasné vedomie odlišnosti týchto skúmaní od filozofického uvažovania, ako aj od prírodovedných skúmaní. Takisto v tomto období sa vytvára vedomie príbuznosti, spolupatričnosti týchto vied."

Názory na spoločenskú vedu

Podľa hermeneutiky „je nám skutočnosť daná zásadne odlišnými spôsobmi: vonkajšou a vnútornou skúsenosťou. Vonkajšia skúsenosť, z ktorej vychádzajú prírodné vedy, je predovšetkým zmyslová skúsenosť, jej základom je koexistencia a následnosť zmyslových vnemov. Súvislosť medzi zmyslovými vnemami nie je nikdy daná priamo, vždy je hypoteticky konštruovaná a správnosť konštrukcie sa dodatočne experimentálne overuje, potvrdzuje alebo vyvracia. Duchovné vedy (takto hermeneutický prúd nazýva vedy o spoločenskom živote) vychádzajú z vnútornej skúsenosti, zo zážitku. Zážitok však nie je niečo amorfné, ale vnútorne, imanentne sa rozčleňujúci celok. Preto sú súvislosti, ktoré skúmajú duchovné vedy, čímsi pôvodne daným, priamo prežívaným. Práve vnútorná skúsenosť je základom, z ktorého vyrastá chápanie iných ľudí. Len transpozíciou mojej vnútornej skúsenosti mimo seba nadobúdam schopnosť vidieť konanie iných nie ako fyzikálny pohyb, ale ako súvislosť činov usmerňovaných určitými hodnotami a cieľmi. Pochopenie určitého spoločenského procesu sa nikdy nedá úplne vyjadriť v pojmoch. Pochopenie je totiž vždy viac než len intelektuálny proces. Tvorba pojmov a teórií v duchovných vedách je vždy usmerňovaná vciťovaním sa, schopnosťou zážitkovo rekonštruovať skúmanú dejinnú akciu. Základný rozdiel medzi prírodnými a duchovnými vedami hermeneutika vidí v tom, že sa v nich odlišne realizujú vzťahy subjektu a objektu. Objekt a subjekt v prírodných vedách sú si niečím navzájom cudzím, vonkajším. Vo sfére sociálneho poznania sa nachádzame v zásadne inej situácii. Tu sme my sami súčasťou skúmanej skutočnosti, tu sme zároveň subjektom i objektom. Predmet skúmania je daný „zvnútra“, a nie „zvonku“ ako v prírodných vedách. Prírodné procesy môžeme vysvetľovať iba pojmovo. Konanie iných ľudí chápeme, i keď niekedy nie sme schopní toto pochopenie úplne vyjadriť v pojmoch.“^[1]

Pozitivizmus: Metodologicky najčistejšími verziami naturalizmu sú pozitivistické koncepcie. Pozitivizmus sa vyznačuje redukovaným zmyslom pre špecifickosť spoločenských vied a žiada aplikovať postupy a metódy, ktoré sa osvedčili pri skúmaní prírodného diania, na skúmanie spoločenského diania. Požaduje kontinuálny prechod od metód prírodných vied k metódam sociálnych vied. Špecifickosť sociálnych vied pozitivizmus vidí len v zložitosti, komplexnosti a závislosti javov, ktoré sú predmetom ich skúmania. No pozitivistické metodologické programy vždy vyústili do návrhov, ako redukovať túto komplexnosť, ako ju zachytiť.

Zoznam spoločenských vied

Medzi spoločenské vedy sa podľa Ministerstva školstva SR radia nasledovné podskupiny odborov a samotné odbory:^[2]

• Psychologické vedy
  • Forenzná psychológia
  • Klinická psychológia
  • Pedagogická poradenská a školská psychológia
  • Psychológia osobnosti
  • Psychológia práce
  • Sociálna psychológia
  • Všeobecná psychológia
  • Vývinová psychológia
  • Ostatné príbuzné odbory psychologických vied
• Ekonomické vedy a obchod
  • Dejiny národného hospodárstva
  • Ekonometria a operačný výskum
  • Ekonomická teória
  • Ekonomika a manažment obranných zdrojov
  • Ekonomika a manažment podniku
  • Ekonomika a riadenie podnikov
  • Financie
  • Finančný manažment
  • Medzinárodné ekonomické vzťahy
  • Medzinárodné podnikanie
  • Obchod a marketing
  • Odvetvové a prierezové ekonomiky
  • Odvetvové ekonomiky a manažment
  • Podnikový manažment
  • Poisťovníctvo
  • Svetová ekonomika
  • Účtovníctvo
  • Verejná ekonomika a služby
  • Verejná správa a regionálny rozvoj
  • Vojenská logistika
  • Cestovný ruch
  • Manažment
  • Manažment vojenských systémov
  • Medzinárodné vzťahy
  • Bojové použitie a výcvik ozbrojených síl
  • Operačný výskum vo vojenstve
  • Národná a medzinárodná bezpečnosť
  • Ostatné príbuzné odbory ekonomických vied a manažmentu
• Pedagogické vedy
  • Andragogika
  • Liečebná pedagogika
  • Logopédia
  • Odborová didaktika
  • Pedagogika
  • Predškolská a elementárna pedagogika
  • Sociálna pedagogika a vychovávateľstvo
  • Špeciálna pedagogika
  • Športová edukológia
  • Športová humanistika
  • Športová kinantropológia
  • Ostatné príbuzné odbory pedagogických vied, učiteľstva a vychovávateľstva
• Sociálne vedy
  • Sociológia
  • Teória a metodológia sociológie
  • Odvetvové sociológie
  • Sociálna antropológia (aj pre historické vedy)
  • Sociálna práca
  • Kulturológia
  • Etnológia
  • Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
  • Záchranné služby
  • Ostatné príbuzné odbory sociálnych vied
• Právne vedy
  • Teória dejín štátu a práva
  • Ústavné právo
  • Správne právo
  • Hospodárske a finančné právo
  • Pracovné právo
  • Trestné právo
  • Európske právo
  • Rímske právo
  • Obchodné a finančné právo
  • Občianske právo
  • Ochrana osôb a majetku
  • Bezpečnostné verejno-správne služby
  • Teória policajných vied
  • Kriminológia a kriminalistika
  • Aplikované policajné vedy
  • Ostatné príbuzné odbory právnych vied
• Politické vedy
  • Teória politiky
  • Porovnávacia politológia
  • Prognostika
  • Verejná správa
  • Teória organizácie a riadenia
  • Ostatné príbuzné odbory politických vied
• Sociálna a ekonomická geografia
  • Sociálne aspekty environmentálnych vied
  • Kultúrna a ekonomická geografia
  • Mestské štúdie
  • Plánovanie dopravy a jeho sociálne aspekty
  • Humánna geografia
  • Regionálna geografia
  • Politická geografia
  • Demogeografia a demografia
  • Ostatné príbuzné odbory sociálnej a ekonomickej geografie
• Masmediálna komunikácia
  • Teória žurnalistiky
  • Dejiny žurnalistiky
  • Masmediálna veda
  • Knižničná a informačná veda (sociálne aspekty)
  • Ostatné príbuzné odbory masmediálnej komunikácie
  • Ostatné odbory spoločenských vied

Tento článok je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Referencie

1. ↑ Encyklopédia Filit - veda spoločenská
2. ↑ Smernica č. 27/2006-R Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 21. decembra 2006 o sústave odborov vedy a techniky a číselníku odborov vedy a techniky

Zdroj

• FILIT Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok