Spišské Vlachy
mesto
Námestie Slovenského Národného Povstania
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Spišská Nová Ves
Región	Spiš
Vodné toky	Hornád, Branisko
Nadmorská výška	389 m n. m.
Súradnice	48°56′59″S 20°47′50″V / 48,949722°S 20,797222°V / 48.949722; 20.797222
Rozloha	42,21 km² (4 221 ha) [1]
Obyvateľstvo	3 326 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	78,8 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1243
Primátor	Vladimír Baloga[3] (nezávislý)
PSČ	053 61
ŠÚJ	543594
EČV (do r. 2022)	SN
Tel. predvoľba	+421-53
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Spišské Vlachy SNP 34 053 61 Spišské Vlachy
E-mailová adresa	msuspv@spisskevlachy.sk
Telefón	053 417 42 12
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Spišské Vlachy
Webová stránka: www.spisskevlachy.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Spišské Vlachy (nem. Wallendorf) sú mesto ležiace v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.

Polohopis

Mesto leží na sútoku Hornádu s riečkou Branisko, na hranici Volovských vrchov a Braniska. Spišská Nová Ves leží 20 km západne, Krompachy 7 km juhovýchodne a Spišské Podhradie 8 km severne. Mestom prechádza cesta II/547 a II/536, južným okrajom vedie železničná trať Žilina – Košice a západným okrajom lokálna trať Spišské Vlachy – Spišské Podhradie.

Susedné obce

Bystrany, Kaľava, Kolinovce, Krompachy, Olcnava, Oľšavka, Slatvina, Slovinky, Spišské Podhradie, Vojkovce, Žehra

Miestne časti

Dobrá Voľa a Spišské Vlachy.

Ulice

Železničná, Komenského, Včelná, Záhradná, Spišská, Hornádska, 9. mája, Vajanského, Sládkovičova, Fabiniho, Mlynská, Slovenská, Kostolná, Jarná, Okolie, Štúrova, Slnečná, 1. mája, Cintorínska, Partizánska, Slobody, SNP, Požiarnicka, Kukučínova, Hviezdoslavova; Tajovského a Lipová.

Vodné toky

Mestom pretekajú rieky Hornád a Žehrica, z menších tokov to sú Mlynárka, Svätojánsky potok, Kĺčovský potok, Studenec, Oľšavský potok, Gacinek, atď.

Vodné plochy

Sústava rybníkov v rekreačnej oblasti Zahurou

Symboly obce

• Erb mesta:

Obyvateľstvo

Panoráma mesta

Radnica

Vývoj obyvateľstva od roku 1880

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001)

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001)

Kultúra a zaujímavosti

Hlavná ulica

Pamiatky

• Rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa, trojloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku 1434.^[4] Stojí na mieste staršej románskej stavby, ktorá vznikla po mongolskom vpáde, a z ktorej sa dochoval víťazný oblúk a priľahlé prípory klenieb presbytéria. V 17. storočí bol kostol evanjelický. V 18. storočí bol upravený interiér kostola v duchu baroka. V roku 1832 bol doplnený o vežu. Obnovou prešiel v roku 1875, keď vznikli súčasné okná s kružbami. Interiér kostola je zaklenutý gotickými sieťovými rebrovými klenbami. Nachádza sa tu rokokový hlavný oltár s mladším obrazom sv. Jána Krstiteľa od Ľ. Taryho z roku 1927. Rokoková je aj kazateľnica. Bočné oltáre sv. Kríža a Panny Márie sú neskorobarokové z polovice 18. storočia, podobne oltár sv. Kataríny. Bočný oltár sv. Michala je rokokový z rovnakého obdobia. Oltár sv. Jozefa je klasicistický z polovice 19. storočia. Nachádza sa tu ďalej bronzová neskorogotická krstiteľnica z roku 1497 a neskorogotické stallá, barokovo upravené. Súčasťou zariadenia je aj neskorogotický polychrómovaný krucifix z obdobia okolo roku 1520.^[5] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami s kružbami a lomeným oblúkom. Veža je členená kordónovou rímsou a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou s laternou.

• 

  Kostol sv. Jána Krstiteľa

• 

  Detail veže

• 

  Detail presbytéria

• 

  Interiér kostola

• 

  Gotická krstiteľnica

• Radnica a tzv. Malý kostol, dvojpodlažná pôvodne gotická stavba na pôdoryse štvorca s vežou, pôvodne z 15. storočia. V stredoveku vznikla súčasná západná časť objektu a veža. V 17. storočí bola rozšírená do súčasných rozmerov, čím objekt získal štvorcový pôdorys.^[6] Reštaurovaním prešiel v roku 1886. Nachádza sa tu Kaplnka nanebovstúpenia Panny Márie s neskorogotickým oltárom z obdobia okolo roku 1500, z ktorého sa dochovala oltárna skriňa a pohyblivé krídla. Doplnený bol v roku 1900.^[7] Fasády objektu majú nárožnú bosáž. Stredoveká časť má okná s lomeným oblúkom, renesančná má ostenia. Každá časť má vlastnú vysokú valbovú strechu. Veža je členená kordónovou rímsou, na nárožiach má bosáže. V hornej časti je slepá arkáda s hodinami, priebežná ochodza a ukončená je barokovou helmicou s laternou.

• 

  Zdroj:
  Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

  ---