A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Spišská Nová Ves | |
mesto | |
1. Kostol Nanebovzatia Panny Márie, 2. Provičný dom, 3. Radnica, 4. Mariánsky stĺp, 5. Miesto prianí, 6. Socha kpt. Jána Nálepku, 7. Galéria umelcov Spiša, 8. Reduta.
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Spišská Nová Ves |
Región | Spiš |
Časti | Novoveská Huta, Pod Tepličkou |
Vodné toky | Hornád, Brusník, Holubnica |
Nadmorská výška | 430 m n. m. |
Súradnice | 48°56′39″S 20°33′39″V / 48,944167°S 20,560833°V |
Rozloha | 66,67 km² (6 667 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 34 855 (31. 12. 2022) [2] |
Hustota | 522,8 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1268 |
Primátor | Pavol Bečarik[3] (SNS, HLAS-SD, SMER-SD, SME RODINA) |
PSČ | 052 01 |
ŠÚJ | 526355 |
EČV (do r. 2022) | SN |
Tel. predvoľba | +421-53 |
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Radničné nám. 70 52 01 Spišská Nová Ves |
E-mailová adresa | radnica@mestosnv.sk |
Telefón | 053 / 417 6610 |
Fax | 053 / 442 69 80 |
Poloha mesta na Slovensku
| |
Interaktívna mapa mesta
| |
Wikimedia Commons: Spišská Nová Ves | |
Webová stránka: spisskanovaves.eu | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Spišská Nová Ves ( slovenská výslovnosť, lat. Villa Nova/Noua Civitas, nem. Zipser Neudorf/Neudorf, maď. Szepesújhely alebo Igló, iné názvy pozri kapitolu Názov) je spišské mesto a okresné mesto ležiace v Košickom kraji. Mesto je označované za vstupnú bránu do Národného parku Slovenský raj. Počtom obyvateľov je druhým najväčším mestom Spiša, tretím najväčším mestom Košického kraja (po Košiciach a Michalovciach) a šestnástym najväčším mestom na Slovensku. Archeologické nálezy po Slovanoch z územia mesta a okolia pochádzajú už z 8. storočia. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1268 ako osada Villa Nova. Osada bola založená nemeckými kolonistami pri starej slovanskej osade Iglov. V stredoveku pomohlo rozvoju mesta právo využívať náleziská medi, železa a striebra. V meste pôsobila aj známa zvonolejárska dielňa. Od roku 1412 patrila Spišská Nová Ves patrila medzi mestá zálohované Poľsku. Po skončení Poľského zálohu sa stala sídlom Provincii XVI spišských miest vrátených Uhorsku. Spišská Nová Ves čoraz viac predstavovala vážnejšieho konkurenta Levoče. Vybudovaním Košicko – bohumínskej železnici v roku 1871. Spišská Nová Ves sa stala postupne priemyselným a dopravným centrom Spišského regiónu.[4][5]
Geografia
Mesto leží vo východnej časti Slovenska v Košickom kraji, na rieke Hornád v južnej časti Hornádskej kotline, na východnom okraji Slovenského raja, v mieste stretu s Volovskými a Levočskými vrchmi. Kým stred mesta leží v nadmorskej výške 430 m.n.m a zalesnený kataster mesta v južnej časti dosahuje nadmorskú výšku 1266 m.n.m (Veľká Knola).[4]
Geológia
Nachádzajú sa tu rozsiahle rudné ložiská v centrálnej časti Volovských vrchov. Z rúd železa sa ťažil siderit a limonit, z medených rúd chalkopyrit a tetraedrit a zo strieborných rúd tetraedrit s prímesou ortuti. Mesto je priamou bránou do Národneho parku Slovenský raj. V katastri mesta sa začína mnoho turistických ciest do celého Slovenského raja.[6]
Vodné toky
Katastrom mesta pretekajú vodné toky:
Vodné plochy a jazerá
Vodné pomery mesta neboli priaznivé pre vytvorenie prírodných vodných plôch. V meste sa nachádza jazero v areáli ZOO a bagrovisko nad bývalou tehelňou. V mestskej časti Novoveská Huta sa nachádzajú menšie rybníky. Neďaleko mesta sa nachádza vodná nádrž Klauzy v katastri obce Smižany a juhozápadne sa nachádza vodná nádrž Palcmanská Maša.
Politika
Časti mesta
- mestské časti: Novoveská Huta, Pod Tepličkou
- miestne časti: Staré mesto, Ferčekovce, Telep, Mier, Tarča, Východ, Za Hornádom, Západ, Blaumont, Červený Jarok
- osady: Hájik, Pod skalou, Potok, Virčulňa, Predná Huta
Symboly mesta
Erb mesta tvorí modrý štít zo stredu vrchu zeleného trojvršia vyrastajú tri zlaté, červenostredé a zelené kališné ruže na zelených listnatých stopkách, na bočných vŕškoch strieborné banícke kladivká (rozpájacie a bicie), ktoré symbolizujú poľnohospodársko-banícky ráz mesta. Takzvaný nosič štítu je Korunovaná Panna Mária s gloriolou je, patrónka farského kostola a patrónkou mesta, odetá do červeného rúcha a modrého plášťa so zlatým žezlom v ľavici. Erb mesta nie je presne datovaný ale vo svojej pečati používa symbol troch ruží a baníckych kladiviek nie je darované. Prvá darovaná pečať s týmito znakmi je z roku 1663.[7]
Pečať mesta bola symbolom výkonu verejnej správy a súdnictva. Na mestskom pečatidle z konca 16. storočia sa nachádza latinský kruhopis: SIGGILLUM LIBERAE REGIAEGY MONTANAE CIVITATIS IGLO – Pečať slobodného a kráľovského banského mesta Iglo. Na pečatidle sa prvýkrát objavujú ruže vo váze. Cisár Ferdinand II. udelil 29. marca 1632 vo Viedni právo pečatiť svoje písomnosti červeným voskom. Predtým ich smelo pečatiť len zeleným alebo čiernym voskom. Toto právo spišským zálohovaným mestám potvrdil v roku 1655 Ferdinand III. aj Leopold I. v roku 1688.[7]
Pri príležitosti 725. výročia prvej písomnej zmienky o meste bola vyhotovená nová pečať mesta podľa predlohy PhDr. Jozefa Kuruca akademickým sochárom Imrichom Svitanom. Pečať je okrúhla, s kruhopisom v latinčine SIGILLUM CIVITATIS VILLA NOVA – Pečať mesta Spišská Nová Ves a uprostred pečate sa nachádza erb mesta Spišská Nová Ves.[7]
Insígnie alebo tiež nazývané, ako primátorská reťaz, sú ďalším symbolom mesta, pozostávajú z medaily, na ktorej je erb mesta a ohniviek tvoriacich reťaz na ktorých sú symboly reprezentatívnych cechov (baníkov, kamenárov, zvonolejárov, čižmárov, stolárov, kovolejárov a garbiarov), ktoré pôsobili v Spišskej Novej Vsi v minulých storočiach. Pôvodne insígnie mesta a symboly sa nezachovali. Pri príležitosti 725. výročia prvej písomnej zmienky o meste boli vytvorené nové mestské insígnie (primátorská reťaz). Primátorskú reťaz navrhol PhDr. Jozef Kuruc a vyhotovil rodák zo Spišskej Novej Vsi a akad. sochár Imrich Svitana.[7]
Vlajka mesta používa mestské farby. Vlajka mesta má pomer strán 2 : 3 a je ukončená zostrihom siahajúcim do jednej tretiny listu vlajky, pozostáva zo štyroch pozdĺžnych rovnako širokých pruhov mestských farieb.[7]
Farby mesta je žltá (farba hlavnej erbovej figúry ruže, ako náhrada za zlatú), zelená (farba trojvršia a stopiek ruží), biela (farba baníckych kladív, ako náhrada za striebornú) a modrá (farba štítového poľa).[7]
Primátori mesta
po roku 1989:
- 1989 – 1990 – Ing. Ján Borovský
- 1990 – 1994 – Ing. Rastislav Jacák
- 1994 – 2002 – Ing. Karol Mitrík
- 2002 – 2006 – Mgr. Anna Fedorová
- 2006 – 2018 – PhDr. Ján Voľný, PhD.
- 2018 – súčasnosť – Ing. Pavol Bečarik
Dejiny
Archeologické nálezy potvrdzujú, že územie stredného Spiša, na ktorom leží Spišská Nová Ves, bolo už v dobe veľkomoravskej ríše osídlené slovanským obyvateľstvom. V priebehu 10. storočia sa štruktúra slovenského osídlenia stabilizovala a ustálili sa aj komunikačné ťahy, ktoré neskôr tvorili základ cestnej siete na Spiši. Od zániku Veľkomoravskej ríše až do začiatku 13. storočia, kedy sa objavujú prvé písomné správy, nie sú o osudoch Spiša žiadne správy. Túto medzeru dopĺňa jedine komplexný archeologický výskum.
Mongolský vpád do Uhorska, ktorý sa týmto krajom v polovici 13. storočia prehnal, ponechal nažive málo ľudí. Preto sem panovník pozýval hostí – kolonistov, ktorých obdarúval mimoriadnymi výsadami a slobodami. Návrat obyvateľstva Spiša do svojich pôvodných sídiel a chotárov po uplynutí tatárskeho nebezpečia a usadzovanie nových kolonistov nebolo celkom bez problémov. Z toho dôvodu sem panovník vyslal svojich vyslancov, aby na celom Spiši vymedzili hranice medzi chotármi jednotlivých obcí.
O nemeckých osídlencoch na Spiši je známe, že sa usadzovali v blízkosti starých slovanských osád, do ich chotárnych celkov, kam prenikli za pomoci kráľovských donácii. Je taktiež známe, že lokality spišských Sasov mali už v 50. rokoch 13. storočia rôzne privilégiá, obsahujúce mestotvorné prvky.
Posledné archeologické výskumy ukázali, že starí Slovania žili na území terajšej Spišskej Novej Vsi aj v období Veľkomoravskej ríše. Ich osada sa rozprestierala na území od hospodárskeho dvora Spišstavu až do úrovne parku na námestí. Po páde Veľkej Moravy sa život na tejto lokalite neprerušoval. Obyvatelia sa presídlili na územia medzi Mlynskou ulicou a Redutou. Archeológovia usudzujú, že to bol pravdepodobne historicky známy slovanský Iglov. Osídlenie na tomto území bolo prerušené v polovici 13. storočia pravdepodobne tatárskym vpádom. Po ňom sa sem znovu vrátili pôvodní obyvatelia a obnovili svoje zničené obydlia na starom sídlisku. V druhej polovici 13. storočia sa k nim usadzujú saskí kolonisti a budujú si svoju novú obec, ktorá sa postupne rozrastá do podoby terajšej Spišskej Novej Vsi. O tomto novom územnom celku – novej obci, hovorí listina ostrihomského arcibiskupa Filipa z 29. novembra 1268, v ktorej sa spomína "plebanus de Villa Nova". Je to prvá písomná zmienka o Spišskej Novej Vsi.
Názov
Názov mesta Spišská Nová Ves je odvodený pravdepodobne z latinského a nemeckého názvu. Mesto vzniklo spojením slovanskej osady Iglov (maď. Igló) a mladšej nemeckej osady ako Villa Nova, Neudorf a Nová Ves. Pomenovanie Iglov podľa F. Javorského pochádza od slovanského slova igla, ihla, igilica alebo ihlica. Názov bol odvodený pravdepodobne od geografickej polohy slovanskej osady v tvare ihly ležiacej na sútoku riek Hornád a Brusník. Podľa Marsinu a Halagu je slovanský pôvod názvu mesta nespochybniteľný, ale zároveň tvrdia, že názov je prevzatý od vtedajšieho miestneho potoka. Ako nepravdepodobné sa ukazujú tvrdenia o pôvode názvu od ihličnatého lesa alebo nemeckého tvaru mena Egídius (nem. GIlg alebo Ilg) alebo hľadania spojenia medzi historickým názvom Jihlavy a Spišskej Novej Vsi. Podľa jazykovedca Š. Ondruša odmieta odvodenie od slovanského slova igla. Pôvod názvu mesta podobne ako v prípade Jihlavy predpokladá základ v praslovanskom jazyku jug teda juh vo význame svetla, svetlej južnej strany, odvodzuje ho teda od výrubanje lesnej plochy (Juglava – Iglava – Iglov).[6]
Ostatné tvary názvu mesta sú:[6]
- latinský názov: Villa Nova/Noua Civitas
- nemecký názov: Zipser Neuendorf, Zipser Neudorf, Neuendorf, Neudorf, Newendorph, Newndorff, Newstat
- maďarský názov: Igló, Igolouzaza, Iglosasa, Iglawya
- 1268: Villa Nova
- 1295: Igolouzaza
- 1297: Igluzaza
- 1312: Iglo
- 1312: Taruna vill pidza
- 1317: Noua villa
- 1369: Iglosasa
- 1380: Iglo alio nomine Novavilla
- 1399: Newendorph
- 1409: Noua Civitas
- 1410: Iglow alias Nova Villa
- 1411: Iglauia nomine Nowavilla
- 1412: Newdorf
- 1416: Nowa Civitas alias Iglo
- 1467: Newndorff Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čierna nad Tisou
Šaľa
Šaštín-Stráže
Šahy
Šamorín
Štúrovo
Šurany
Žarnovica
Želiezovce
Žiar nad Hronom
Žilina
Bánovce nad Bebravou
Banská Štiavnica
Banská Bystrica
Bardejov
Bojnice
Bratislava
Brezno
Brezová pod Bradlom
Bytča
Detva
Dobšiná
Dolný Kubín
Dubnica nad Váhom
Dudince
Dunajská Streda
Erby slovenských miest
Fiľakovo
Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)
Galanta
Gbely
Gelnica
Giraltovce
Handlová
Hanušovce nad Topľou
Hlohovec
Hnúšťa
Holíč
Hriňová
Humenné
Hurbanovo
Ilava
Jelšava (mesto)
Kategórie podľa miest na Slovensku
Kežmarok
Košice
Kolárovo
Komárno
Komunálna politika na Slovensku
Kráľovský Chlmec
Krásno nad Kysucou
Krompachy
Krupina
Kysucké Nové Mesto
Leopoldov
Levice
Levoča
Lipany (okres Sabinov)
Liptovský Hrádok
Liptovský Mikuláš
Lučenec
Malacky
Martin (mesto na Slovensku)
Medzev
Medzilaborce
Mestá na Slovensku podľa kraja
Mestské časti na Slovensku
Mestské opevnenia na Slovensku
Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku
Michalovce
Miestne časti na Slovensku
Modrý Kameň
Modra
Moldava nad Bodvou
Myjava (mesto)
Námestovo
Nemšová
Nesvady
Nitra
Nováky
Nová Baňa
Nová Dubnica
Nové Mesto nad Váhom
Nové Zámky
Púchov
Partizánske
Pezinok
Piešťany
Podolínec
Poltár
Pomenovania podľa miest na Slovensku
Poprad
Považská Bystrica
Prešov
Prievidza
Rajec
Rajecké Teplice
Revúca (mesto)
Rimavská Sobota
Rožňava
Ružomberok
Sečovce
Senec
Senica
Sereď
Skalica (mesto)
Sládkovičovo
Sliač
Snina
Sobrance
Spišská Belá
Spišská Nová Ves
Spišská Stará Ves
Spišské Podhradie
Spišské Vlachy
Stará Ľubovňa
Stará Turá
Strážske
Stropkov
Stupava
Svätý Jur
Svidník
Svit (mesto)
Tisovec (okres Rimavská Sobota)
Tlmače
Topoľčany
Tornaľa
Trebišov
Trenčín
Trenčianske Teplice
Trnava
Trstená
Turčianske Teplice
Turany
Turzovka
Tvrdošín
Univerzitné mestá na Slovensku
Veľké Kapušany
Veľký Šariš
Veľký Krtíš
Veľký Meder
Vráble
Vrútky
Vranov nad Topľou
Vrbové
Vysoké Tatry (mesto)
Zaniknuté mestá na Slovensku
Zlaté Moravce
Zoznamy ulíc miest na Slovensku
Zvolen
Čierna nad Tisou
Šaľa
Šaštín-Stráže
Šahy
Šamorín
Štúrovo
Šurany
Žarnovica
Želiezovce
Žiar nad Hronom
Žilina
Bánovce nad Bebravou
Banská Štiavnica
Banská Bystrica
Bardejov
Bojnice
Bratislava
Brezno
Brezová pod Bradlom
Bytča
Detva
Dobšiná
Dolný Kubín
Dubnica nad Váhom
Dudince
Dunajská Streda
Fiľakovo
Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)
Galanta
Gbely
Gelnica
Giraltovce
Handlová
Hanušovce nad Topľou
Hlohovec
Hnúšťa
Holíč
Hriňová
Humenné
Hurbanovo
Ilava
Jelšava (mesto)
Kežmarok
Košice
Kolárovo
Komárno
Kráľovský Chlmec
Krásno nad Kysucou
Krompachy
Krupina
Kysucké Nové Mesto
Leopoldov
Levice (Slovensko)
Levoča
Lipany
Liptovský Hrádok
Liptovský Mikuláš
Lučenec
Malacky
Martin (mesto na Slovensku)
Medzev
Medzilaborce
Mesto (Slovensko)
Michalovce
Modrý Kameň
Modra
Moldava nad Bodvou
Myjava (mesto)
Námestovo
Nemšová
Nemecké mestské právo
Nesvady
Nitra
Nováky
Nová Baňa
Nová Dubnica
Nové Mesto nad Váhom
Nové Zámky
Púchov
Partizánske
Pezinok
Piešťany
Podolínec
Poltár
Poprad
Považská Bystrica
Prešov
Prievidza
Rajec
Rajecké Teplice
Revúca (mesto)
Rimavská Sobota
Rožňava
Ružomberok
Sabinov
Senec
Senica
Sereď
Skalica (mesto)
Sládkovičovo
Sliač
Snina
Sobrance
Spišská Belá
Spišská Nová Ves
Spišská Stará Ves
Spišské Podhradie
Spišské Vlachy
Stará Ľubovňa
Stará Turá
Strážske
Stropkov
Stupava
Svätý Jur
Svidník
Svit (mesto)
Tisovec (okres Rimavská Sobota)
Tlmače
Topoľčany
Tornaľa
Trebišov
Trenčín
Trenčianske Teplice
Trnava
Trstená
Turčianske Teplice
Turany
Turzovka
Tvrdošín
Veľké Kapušany
Veľký Šariš
Veľký Krtíš
Veľký Meder
Vráble
Vrútky
Vranov nad Topľou
Vrbové
Vysoké Tatry (mesto)
Zlaté Moravce
Zoznam miest na Slovensku
Zvolen
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk