Sonáta (z tal. s(u)onare – hrať) je dielo z oblasti klasickej hudby určené pre sólový nástroj (predovšetkým klavír), duo sólového nástroja (najmä sláčikového) a klavíru, ale tiež pre duo alebo trio iných nástrojov.

Sonáta pozostáva zvyčajne zo štyroch častí, ktoré formálne reprezentujú sonátový cyklus. Veľmi časté sú aj trojčasťové sonáty, v ktorých je zvyčajne vynechaná tretia, tanečná časť.

Sonáta sa uplatnila najmä v nemeckej hudbe, ale tiež vo francúzskej a v 20. storočí aj ruskej hudbe. Najvýznamnejšími skladateľmi sonát boli Ludwig van Beethoven, Joseph Haydn, Wolfgang Amadeus Mozart, Fryderyk Chopin, Johannes Brahms, Alexandr Nikolajevič Skriabin, Sergej Sergejevič Prokofiev a ďalší.

Typy sonát

Najvýznamnejšie typy sonát podľa nástrojového obsadenia sú:

• klavírna sonáta – pre sólový klavír;
• husľová sonáta – pre husle a klavír;
• violončelová sonáta – pre violončelo a klavír.

Ďalej sa sonáty delia na druhy:

Sonatina

drobnejšia a interpretačne jednoduchšia sonáta. Existujú aj typy, ktoré v názve majú slovo sonáta, ale jej charakteristikám nezodpovedajú.

Sonata da camera

skladba najčastejšie tanečného charakteru, je podobná suite, pre sólový nástroj sprevádzaný generálbasom.

Sonata da chiesa

suita pre dva sólové nástroje a generálbas.

tzv. triová sonáta

hudobná forma obľúbená hlavne v baroku pre tri hlasy – dva vyššie sólové nástroje a generálbasový sprievod. V skutočnosti ju však hrajú štyri nástroje, bas je podporený aj nejakým hlbším nástrojom (violončelo, kontrabas...). Táto forma tiež nemá nič spoločné s klasickou sonátovou formou.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sonáta na českej Wikipédii.