Solivar
mestská časť Prešova
Sklad soli na Námestí Osloboditeľov
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Prešov
Vodný tok	Soľný potok
Nadmorská výška	295 m n. m.
Súradnice	48°58′44″S 21°16′11″V / 48,979°S 21,2696°V / 48.979; 21.2696
Obyvateľstvo	10 799 (2019)
PSČ	080 05
EČV (do r. 2022)	PO
Poloha mestskej časti na Slovensku
Interaktívna mapa mestskej časti
Wikimedia Commons: Solivar
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Solivar je mestská časť krajského mesta Prešov (mestská časť číslo 5). Nachádza sa v jeho juhovýchodnej časti.

Pôvodne išlo o tri nezávislé obce (ktoré ale už na zač. 20. stor. boli fyzicky zrastené):

• Solivar (-oficiálny názov od roku 1928; historicky aj: Soľnohrad, Slaná, Sľaná, Šovár, Šóvár; 1918-1928 oficiálne: Soľnohrad alebo Slaná alebo Soľný hrad; maď. pôvodne S(o)óvár, od r. 1873 Tótsóvár; po nemecky Salzburg)
• Soľná Baňa (súčasný pravopis: Soľná baňa; iné názvy: Baňa, Solivar, maď. Sóbánya) a
• Šváby (iné názvy: Nemecký Soľnohrad, Šovár, Šóvár, maď. Németsó(o)vár).

V roku 1960 boli obce Soľná Baňa a Šváby pričlenené k obci Solivar, niekedy sa uvádza, že takto rozšírený Solivar sa dočasne volal Veľký Solivar. Uznesením rady ONV z 29. júla 1971 č.102 bola takto rozšírená obec Solivar pripojená k mestu Prešov.

Solivar má vlastnú históriu spojenú s ťažbou soli v tomto regióne, z čoho vychádza aj jeho pomenovanie Solivar.

Výbor mestskej časti 5 Solivar-Soľná Baňa-Šváby je samostatným volebným obvodom (mesto ich má sedem) a v mestskom zastupiteľstve Mesta Prešov ho zastupujú štyria poslanci (MsZ má v Prešove celkovo 31 poslancov). Na volebné obdobie 2018-2022 boli v tomto volebnom obvode zvolení poslanci: Peter Krajňák (predseda), Ľudovít Malaga, Vladimír Feľbaba, Miroslav Benko.

• 1223 kráľ Belo IV. daroval potok (Soľný potok) spolu so Soľným hradom Bohumilovi a Heribanovi Chypkácim
• 1262 donačná listina kráľa Bélu IV.
• 1332 Solivar ako samostatná farnosť
• Sókut z dôb panovania rodu Soósovcov
• od 15. storočia Soovar
• 1570 od tohoto roku sa začína objavovať názov Soľná baňa
• 1571 začiatok hĺbenia Cisárskej šachty (155 m), ktorú riadil správca kráľovskej koruny, spišský gróf Salm. Šachta je neskôr volaná Leopold
• 1572 začiatok hlbinnej ťažby
• 1674 stavba jednopodlažnej barokovej budovy skladu a budovy gápľa, ktorý bol postavený nad šachtou Cisárska
• 1728 zriadenie samostatného referátu pre soľ v Uhorsku, vedením boli poverení Nemci
• 1752 zmena technológie dobývania po zatopení baní
• 1757 farským kostolom sa stáva kostol Najsvätejšej trojice
• 1780 pristavanie poschodia na budove skladu a zakrytie drevenou krytinou, začiatkom 18. storočia prebudovanie priečelia a klasicistickej veže s vežovými hodinami
• 1799 cisár František I. schválil listinu ktorou zriadil osadu tvorenú pracovníkmi Soľnobane žijúcich v jej okolí s vlastným štatútom, policajným poriadkom. V obci platila v rovnoprávnosť pred zákonom. Obec bola vyňatá spod zemepanských súdov, mala vlastné súdnictvo pre nižšie previnenia a bola oslobodená od vojenských povinnosti
• 1800 výstavba varne František
• 1806 výstavba druhej varne Ferdinand
• 1918 začiatok tretieho obdobia ťažby soli – varenie soli
• 1819 veľký požiar, pri ktorom zhorela varňa František
• 1924 ukončenie práce v starých solivaroch
• 7. marca 1925 uvedenie do prevádzky nového vákuového solivaru Prezident Masaryk
• 1931 zbúranie varne Ferdinand
• 1944 obec Soľná Baňa (od roku 1970 pričlenená k Solivaru) bola za pomoc partizánom vypálená nacistami

• 19. januára 1945 oslobodenie Solivaru jednotkami Červenej armády, ktorým velil generál Petrov
• 1946 prechod na novú technológiu lúhovania vrtov z povrchu
• 1960 (?1970) pričlenenie obcí Soľná Baňa a Šváby k obci Solivar
• 1970 vyhlásenie starých objektov solivaru za národnú kultúrnu pamiatku
• 29. júla 1971 bola obec Solivar pričlenená ako mestská časť k Prešovu
• 1984 objekty nového solivaru z roku 1925 registrované v ÚZPF pod č. 4239¹²
• 18. mája 1986 požiar budovy skladu pri ktorom zhorela nenapodobniteľná svorníková drevená konštrukcia krovu.¹³
• 2008 ťažba soli dosahovala 100 tisíc ton soli
• 2009 v júni je vyhlásený konkurz na firmu SOLIVARY akciová spoločnosť Prešov, po 439 rokoch je ukončená ťažba na ložisku Soľná baňa
• 2010 riešia sa problémy s výtokmi soľanky v priestore Soľná baňa
• 2016 rekonštrukcia solivaru
• 2017 Solivar začína byť populárnou pamiatkou v strednej Európe.

• Kostol sv. Štefana na Hrádku – najstarší solivarský kostol o čom svedčí epitaf Juraja Soósa z roku 1261, slúžil ako farský kostol do roku 1757
• Farský kostol Najsvätejšej Trojice na Solivare – prvý kostol postavený Šimonom Soósom roku 1413, prestavaný počas 18. storočia, od roku 1757 je farským kostolom¹⁴
• Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa na Soľnej bani – začiatok výstavby banského kostola roku 1719, 1778 zemetrasenie, konsekrácia nového kostola bola 29. augusta 1825¹⁵
• Kaplnka sv. Róchusa na Soľnej bani
• Komunitno-pastoračné centrum Jána Pavla II. na Sídlisku Šváby – požehnanie kaplnky a celého objektu KPC sa uskutočnilo 24. mája 2009¹⁶
• pamiatková zóna Soľná baňa – do ktorej patria gápeľ stojaci nad Cisárskou (Leopold) šachtou, klopačka, rezervoáre na soľanku, huta, varňa, sklad soli a kováčske dielne.
• Soľný hrad¹⁷ (Castrum Salis, Soowar) podľa kostola na Hrádku stál prvý asi drevený hrad v priestoroch kostola sv. Štefana, zrúcanina druhého stojí nad Ruskou Novou Vsou a je nazývaný Zbojnícky hrad¹⁸
• Soľnobanská čipka – paličkovaná čipka tradujúca sa zo 16. storočia, od 1. júna 2002¹⁹ zachovávaná Soľnobanským čipkárskym cechom. Je zapísaná v Zozname zapísaných a chránených označení pôvodu a zemepisných označení do registra Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky²⁰

Cez Solivar prechádzajú štátne cesty tretej triedy v smere na Zlatú Baňu č. 0682 a Ruskú Novú Ves č. 0683.²¹

Mestská časť nemá železničnú dopravu.

Dopravný podnik mesta Prešov zabezpečuje dopravu linkami

• Trolejbus č. 1 – Šebastová – Solivar
• Autobus č. 11 – Na Rúrkach – Solivar
• Autobus č. 19 – Nemocnica – Solivar
• Autobus č. 44 – Solivar – Kpt. Nálepku
• Autobus č. 46 – Veľká pošta – Ruská Nová Ves
• Nočný spoj N1 – Sídlisko III – Solivar

Portál vied o Zemi

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Solivar (Prešov)