Tento článok sa zaoberá aktuálnym vesmírnym letom. Údaje sa počas letu môžu zmeniť.

Solar Orbiter
Vizualizácia sondy
COSPAR	2020-00.A
Katalógové číslo	...
Štart	10. február 2020 04:03 UTC
Kozmodróm	Cape Canaveral SLC-41
Nosná raketa	Atlas V 411
Koniec misie	2027 (plánovaný) / 10 rokov predĺžená
Operátor	ESA / NASA
Výroba	Airbus Defence and Space Ltd
Rozmery	2,5 m × 3 m
Hmotnosť	1 800 kg / prístroje 190 kg
Príkon	1100 W
Parametre obežnej dráhy
Perihélium	0,28 au (60 R☉)
Afélium	0,8 – 0,9 AU
Sklon	0 – 25° (34°)
Doba obehu	150 dní
Prístroje
Teleskop	Ritchey–Chrétien reflektor
Priemer	160 mm
Ohnisko	2 500 mm
SWA	Solar Wind Analyser
EPD	Energetic Particle Detector
MAG	Magnetometer
RPW	Radio and Plasma Wave analyser
PHI	Polarimetric and Helioseismic Imager
EUI	EUV full-Sun and high-resolution Imager
SPICE	EUV spectral Imager
STIX	Spectrometer Telescope for Imaging X-rays
Metis	Koronograf
SoloHI	Heliospheric Imager
Stránky ESA Solar Orbiter

Solar Orbiter^[1] je aktívna sonda na prieskum Slnka, ktorú vyvinula Európska vesmírna agentúra (ESA). Solar Orbiter je určený na vykonávanie podrobných meraní vnútornej heliosféry, slnečného vetra a na vykonávanie dôkladných pozorovaní polárnych oblastí Slnka.

Solar Orbiter bude pozorovať Slnko z excentrickej obežnej dráhy s perihéliom ~ 60 slnečných polomerov (R_S), alebo 0,284 au.^[2] Počas plánovanej 7-ročnej misie sa orbitálny sklon zvýši asi na 25°.^[3]

Vedecké ciele

Sonda sa každých päť mesiacov priblíži k Slnku tak, aby sa umožnilo opakované štúdium tej istej oblasti slnečnej atmosféry. Solar Orbiter bude pozorovať hromadenie magnetickej aktivity v atmosfére, ktorá môže viesť k silným slnečným erupciám.

Vedci budú mať tiež možnosť koordinovať pozorovania s misiou Parker Solar Probe (2018 – 2025) agentúry NASA, ktorá vykonáva merania koróny Slnka.

Cieľom misie je vykonať detailné štúdie Slnka a jeho vnútornej heliosféry s vysokým rozlíšením, ktoré pomôžu nájsť odpovede na tieto otázky:

• ako a kde v koróne vzniká slnečný vietor a magnetické pole?
• ako solárne prechody poháňajú variabilitu heliosféry?
• ako solárne erupcie produkujú energetické častice žiarenia vypĺňajúce heliosféru?
• ako funguje solárne dynamo a riadi vzťah medzi Slnkom a heliosférou?

Vedecký náklad

Užitočné zaťaženie na vedecké účely sa skladá z:^[4]

Heliosférické nástroje

• Solar Wind Analyzer (SWA): Na meranie vlastností a zloženia slnečného vetra.^[5] Má tri senzory. Doska senzora PAS vznikla v spolupráci Českej akademie vied s Karlovou Univerzitou.^[6]
• Detektor energetických častíc (EPD): Na meranie supratermálnych iónov, elektrónov, neutrálnych atómov, ako aj energetických častíc v energetickom rozsahu od 0,002 MeV až 20 MeV pre elektróny, 0,003 MeV až 100 MeV pre protóny, 0,008 MeV/n až 200 MeV/n pre ťažké ióny.^[7]
• Magnetometer (MAG): poskytne podrobné merania magnetického poľa^[8]
• Analyzátor rádiových a plazmových vĺn (RPW): Na meranie magnetických a elektrických polí vo vysokom časovom rozlíšení.^[9] Jeho súčasťou je aj český prístroj Time Domain Sampler (TDS). TDS vykoná digitalizáciu kriviek elektrického a magnetického poľa vo frekvenčnom rozsahu od 100 Hz do 250 kHz. Tieto budú predbežne spracované a výber potenciálne zaujímavých udalostí sa uloží do vnútornej pamäte a neskôr sa prenesie na zem.^[9][6]

Solárne prístroje na diaľkové snímanie

• Polarimetrické a helioseizmické zobrazovače (PHI): Poskytujúce merania fotosférického magnetického poľa celého disku vo vysokom rozlíšení^[10]
• Zobrazovač EUV celého Slnka a s vysokým rozlíšením (EUI): Na zobrazenie rôznych vrstiev slnečnej atmosféry^[11]
• EUV spektrálny zobrazovač (SPICE): Poskytujúci spektrálne zobrazovanie slnečnej fotosféry a koróny charakterizujúce plazmové vlastnosti na Slnku^{[12] [13]}
• Spektrometrický ďalekohľad pre zobrazovanie röntgenových lúčov (STIX): Poskytujúci zobrazovaciu spektroskopiu tepelnej a netepelnej slnečnej röntgenovej emisie od 4 do 150 keV
• Koronograf (Metis): navrhnutý pre súčasné zobrazovanie viditeľnej a ultrafialovej emisie slnečnej koróny, umožní diagnostikovať štruktúry a dynamiku celej koróny^[14]
• Heliospheric Imager (SoloHI): Na zobrazenie kvázi stálych a prechodných tokov slnečného vetra (poskytnuté USA)^[15]

Časová os

• apríl 2012: zadanie zákazky na výstavbu vo výške 300 miliónov EUR spoločnosti Astrium UK.^[16]
• jún 2014: dokončenie 2-týždňového testu ohrevu slnečného štítu.^[17]
• september 2018: Solar Orbiter je dodaný do IABG v Nemecku, kde začali environmentálne testy.^[18]
• február 2020: Solar Orbiter bol vynesený na svoju trajektóriu pomocou rakety Atlas V 411.^[19]

Oneskorenie štartu

V apríli 2015 bol plán štartu od júla 2017 do októbra 2018.^[20] V auguste 2017 bol plán štartu február 2019.^[21] Štart bol naplánovaný na 10. februára 2020 04:03 UTC na rakete Atlas V 411^[22] a v tomto termíne aj prebehol.

Trajektória orbitera

Od štartu bude Solar Orbiteru trvať približne 3,5 roka, pri použití opakovanej gravitačnej asistencie Zeme a Venuše, aby dosiahol svoju operačnú dráhu, eliptickú obežnú dráhu s perihéliom 0,28 au a s aphéliom 0,9 au. Počas očakávaných 7 rokov trvania misie použije ďalšiu gravitačnú pomoc Venuše, aby zvýšil svoj sklon k rovníku Slnka z 0° na 25°^[23], čo mu umožní lepší pohľad na póly Slnka. Ak bude schválená predĺžená misia, sklon by sa mohol ďalej zväčšiť na 34°.^{[24] [25]} Sklon rotačnej osi Slnka k eklitike je 7,25°.

9. augusta 2021 urobila sonda Solar Orbiter jeden zo svojich manévrov pri Venuši. Len o 33 hodín neskôr preletela okolo Venuše aj sonda BepiColombo. Takýto ojedinelý krátko po sebe nasledujúci prelet dvoch sond poskytol jedinečný pohľad na túto planétu. Sondy boli od seba aj v dobe maximálneho priblíženia vzdialené vyše pol milióna km.^[26]

Referencie

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

Astronomický portál Hviezdny portál Portál slnečná sústava Kozmonautický portál

• Domovská stránka Solar Orbiter
• Solar Orbiter na portáli eoPortal
• NASA Solar Orbiter