Sojuz (kozmická loď) - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Sojuz (kozmická loď)
Sojuz

Kozmická loď Sojuz MS-20 sa blíži k Medzinárodnej vesmírnej stanici
Základné údaje
VýrobcaRKK Energija, Koroľov, Moskovská oblasť
Krajina pôvoduSovietsky zväz Sovietsky zväz
Rusko Rusko
PrevádzkovateľRoskosmos
Použitiepilotované kozmické lety na Medzinárodnú vesmírnu stanicu
Technické údaje
Typkozmická loď na dopravu posádky
Nosná raketaSojuz-2.1a
Životnosť3 dni (pri samostatnom lete)
200 dní (pripojený ku kozmickej stanici)
Kapacita posádky3 kozmonauti
Kapacita nákladu200 kg (variant MS s trojčlennou posádkou)
Dĺžka6,98 m
Priemer2,72 m
Objem7 m³
Energiasolárne panely
Motory1 × hlavný manévrovací (N2O4/UDMH)
1 × záložný manévrovací (N2O4/UDMH)
24 × orientačné RCS trysky (H2O2)
Oblasť pôsobenianízka obežná dráha Zeme
Výrobné špecifikácie a súvisiace zariadenia
Stavv službe
Prvý štart28. novembra 1966 (Kozmos 133)
DerivátyProgress, Šen-čou

Sojuz (po rusky Союз čiže zväz) je označenie radu sovietskych resp. ruských pilotovaných transportných kozmických lodí rôznych variánt. Vyvinulo, vyrábalo a prevádzkovalo ich Centralnoje konstruktorskoje bjuro eksperimentalnogo mašinostrojenija (CKBEM) (Центральное конструкторское бюро экспериментального машиностроения /ЦКБЕМ/), teraz RKK „Energija“ im. S. P. Koroljova (РКК „Энергия“ имени С. П. Королёва), Koroljov (predtým Kaliningrad), Moskovská oblasť, RSFSR (ZSSR).

Tieto lode s celkovou dĺžkou 6,98 m a maximálnym priemerom 2,72 m sa skladajú z troch častí: z návratového modulu SA (spuskajemyj apparat, спускаемый аппарат), z obytnej sekcie BO (bytovoj otsek, бытовой отсек) a prístrojovej sekcie PAO (priborno-aggregatnyj otsek, приборно-аггрегатный отсек). Keď slúžia ako transportné lode, majú v prednej časti obytnej sekcie umiestnené aktívne stykové zariadenie, slúžiace na pripojenie lode ku kozmickej stanici alebo inému kozmickému objektu. V zadnej časti prístrojovej sekcie je umiestnený zdvojený korekčný motor, ktorý slúži jednak na manévrovanie na obežnej dráhe, jednak pre brzdiaci manéver pri zostupe z obežnej dráhy na Zem. Niektoré verzie boli vybavené výklopnými panelmi fotovoltaických (solárnych) batérií. Jednotlivé varianty sa od seba líšia podľa účelu, na ktorý boli určené. Ich podrobný popis je uvedený v samostatných heslách (pozri ďalej). Vzletová hmotnosť lodí sa pohybovala podľa typu od 6 560 kg do 7 250 kg.

Celá kozmická loď je pokrytá izolačnou obšívkou zelenej farby. Počas štartu je umiestnená pod aerodynamickým krytom, ktorého súčasťou je aj motor záchranného systému SAS (sistema avarijnogo spasenija, система аварийного спасения) na tuhé pohonné látky s ťahom 785 kN.

Na obežnú dráhu sú tieto kozmické lode vynášané rôznymi variantmi nosných rakiet typu Sojuz.

Z kozmických lodí typu Sojuz bola odvodená aj automatická nákladná kozmická loď typu Progress.

Zdá sa, že konštrukciou Sojuzov boli inšpirovaní aj čínski konštruktéri pri návrhu kozmických lodí Šen-čou.

Verzie kozmických lodí Sojuz

Kozmická loď Sojuz bola postupne zdokonaľovaná a stavaná v rôznych sériách, ktoré boli označované ako:

V súčasnosti sa používa verzia MS ako transportný a záchranný prostriedok pre Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS).

História

Program Sojuz začal v roku 1962, keď sa uvažovalo o stavbe kozmickej lode na oblet Mesiaca (pozri Sovietsky mesačný program). Mesačná kozmická loď sa mala skladať z troch samostatne vynesených dielov, a to vlastnej kozmickej lode s projektovým označením 7K a motorových blokov 9K a 11K. Neskôr bol tento projekt prerušený a obmedzený na jednoduchý balistický oblet Mesiaca modifikovanou loďou 7K-L1 (pozri Zond). Rozpracovaný projekt 7K bol zmenený a na jeho základe sa začala konštruovať viacúčelová kozmická loď 7K-OK (orbitalnyj korabl, орбитальный корабль), určená pre nácvik manévrovania na dráhe okolo Zeme, spájanie kozmických objektov vo vesmíre a na vykonávanie rôznych vedeckých experimentov. Tieto lode boli stavané v niekoľkých modifikáciách, líšiacich sa najmä v tom, či boli vybavené aktívnym alebo pasívnym stykovacím uzlom. Stykovacie zariadenie použitého typu však neumožňovalo prestup z jedného kozmického objektu na druhý.

Letové skúšky boli začaté v roku 1966, ale všetky tri bezpilotné lety, uskutočnené tajne v rámci programu Kozmos, boli neúspešné. Pod politickým tlakom sa v roku 1967 uskutočnil prvý pilotovaný let, ktorý sa skončil katastrofou a pri pristátí sa zabil jediný člen posádky, kozmonaut Vladimir Komarov. Nasledovali preto ďalšie bezpilotné letové skúšky, v rámci ktorých sa v roku 1968 uskutočnilo prvé plne automatické spojenie dvoch kozmických telies (Kozmos 212 a Kozmos 213). Pilotované lety boli obnovené v tom istom roku.

V súvislosti so začatím programu dlhodobých pilotovaných kozmických staníc v roku 1969, bola rozpracovaná nová verzia kozmických lodí radu Sojuz s projektovým označením 7K-T (transportnyj, транспортный). Od predchádzajúcich variánt sa odlišoval najmä tým, že stykový uzol bol vybavený prielezom, umožňujúcim prechod na palubu kozmickej stanice.

Tieto lode slúžili najmä pre dopravu posádok na kozmické stanice Saľut 1, Saľut 3, Saľut 4, Saľut 5 a Saľut 6.

V prvej variante boli v návratovom module umiestnené tri kreslá pre posádku, ktorá však nemohla mať z priestorových dôvodov skafandre. To sa vypomstilo pri lete Sojuzu 11, pri ktorom došlo počas zostupu z obežnej dráhy k dehermetizácii kabíny a celá posádka, ktorú tvorili kozmonauti Georgij Dobrovoľskij, Vladislav Volkov a Viktor Pacajev, zahynula. Preto v ďalších lodiach tohto typu boli umiestnené iba dve kreslá, aby kozmonauti mohli byť pri štarte a pristátí oblečení v skafandroch.

Kozmická loď Sojuz 19 (verzia 7K-TM) počas misie Sojuz-Apollo, 1975

Dve z týchto lodí označované ako 7K-TM (transportnyj modificirovannyj, транспортный модифицтрованный), boli vybavené špeciálnym androgynným stykovacím zariadením a boli využité v rámci spoločného sovietsko-amerického kozmického letu v rámci projektu Sojuz-Apollo.

Na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia začali projekčné práce na vojenskej verzii kozmickej lode pod projektovým označením 7K-S. Tieto lode mali byť vybavované najmä modernizovaným elektronickým vybavením vrátane palubného riadiaceho počítača, nového systému riadenia letu a zdokonaleného pohonného systému. Ministerstvo obrany ZSSR však čoskoro od zámeru využívať tieto lode upustilo a konštrukčná kancelária ho prerobila na typ 7K-ST, verejne známy pod označením Sojuz T. Vylepšenia interiéru návratového modulu umožnilo opäť let troch kozmonautov oblečených v skafandroch. Tento variant bol používaný pre obsluhu kozmických staníc Saľut 6 a Saľut 7.

Kozmická loď Sojuz 7K-STM po odpojení od vesmírnej stanice Mir vyfotografovaná z amerického raketoplánu Atlantis počas misie STS-71, 1995

Ďalším zdokonalením, najmä použitím nového hlavného manévrovacieho motora, zdokonaleného padákového pristávacieho systému a nového rádiotechnického systému stretávania a spájania na obežnej dráhe vznikla ďalšia verzia kozmickej lode, Sojuz 7K-STM (transportnyj modificirovannyj, транспортный модифицтрованный). Ten slúžil od roku 1986 na zaisťovanie výmeny posádok kozmickej stanice Mir a v období rokov 20002002 tiež na obsluhu Medzinárodnej vesmírnej stanice.

Vzhľadom na to, že niektorí americkí astronauti vyššieho vzrastu by nemohli loď Sojuz 7K-STM využívať ako záchranný čln, bola vytvorená ďalšia verzia, označovaná Sojuz TMA (transportnyj modificirovannyj antropometričeskij, транспортный модифицтрованный антропометрический) s upravenými kreslami; okrem toho bola zdokonalená elektronika, výpočtová technika a motory mäkkého pristátia. Používala sa v rokoch 2002 až 2012. Paralelne s ňou používala aj modernejšia verzia Sojuz TMA-M (niekedy nie celkom korektne označovaná aj ako „digitálny Sojuz“), ktorá vďaka viacerým vylepšeniam hlavne v oblasti palubnej elektroniky dokázala vynášať popri astronautoch aj o 70 kg viac nákladu oproti verzii TMA. Používala sa v rokoch 2010 až 2016, pričom postupne verziu TMA plne nahradila.

Poslednou verziou lode Sojuz je Sojuz MS, ktorý je operatívne používaný od roku 2016. Pri type MS ide o finálne štádium postupne modernizovanej lode Sojuz TMA-M, u ktorej sú postupne zmodernizované nasledujúce systémy:

  • nové a účinnejšie solárne panely
  • zväčšenie kapacity palubných akumulátorov z 325 na 425 Ah
  • modifikácia orientačných a manévrovacích raketových trysiek pre zvýšenie spoľahlivosti kritických manévrov
  • nový systém pre automatické spojenie KURS – NA s polovičnou hmotnosťou a tretinovou spotrebou energie oproti predchádzajúcemu typu
  • náhrada pôvodného optického navigačného periskopu VSK-4 video systémom
  • doplnenie navigácie GLONASS/GPS pre lepšiu lokalizáciu lode po pristátí
  • modernizácia spojovacieho vybavenia pre zabezpečenie permanentnej komunikácie lodi so zemou
  • modernizácia osvetlenia lode pomocou LED technológie
  • zosilnená protimeteorická ochrana lode

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Sojuz (kozmická loď)

Útoky z 11. septembra 2001
Český lev
Česko-Slovenská filmová databáza
Špeciálne:KnižnéZdroje/80-85495-53-8
Špeciálne:KnižnéZdroje/80-902221-3-7
Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-968475-6-3
Špeciálne:KnižnéZdroje/9788096983018
Život a neobyčejná dobrodružství vojáka Ivana Čonkina
0. roky 21. storočia
1. august
1. júl
1. jún
1. január
10. jún
10. január
10. marec
10. roky 21. storočia
11. jún
11. január
11. máj
11. september
12. február
12. máj
12. marec
13. február
13. november
14. apríl
14. jún
15. apríl
15. január
16. apríl
16. august
16. jún
17. august
17. január
17. máj
17. marec
18. december
18. február
18. január
19. február
19. január
19. máj
1900
1901
1902
1908
1910
1911
1912
1913
1914
1915
1916
1917
1919
1920
1921
1922
1923
1925
1927
1928
1929
1930
1931
1932
1936
1939
1943
1944
1945
1950
1951
1952
1953
1956
1962
1965
1968
1978
1979
1989
1996
1996 na Slovensku
1997
1997 na Slovensku
1998
1998 na Slovensku
1999
1999 na Slovensku
19P/Borrelly
2. september
20. august
20. január
20. marec
20. storočie
2000
2000 na Slovensku
2001
2001 na Slovensku
2002
2002 na Slovensku
2003
2003 na Slovensku
2004
2004 na Slovensku
2005
2005 na Slovensku
2006
2006 na Slovensku
2007
2008
2009
2018
21. jún
21. marec
21. september
21. storočie
22. marec
22. storočie
23. apríl
23. december
23. marec
24. február
25. august
25. január
25. máj
25. október
27. jún
28. apríl
28. august
28. júl
28. jún
28. október
29. apríl
3. jún
3. september
30. január
31. december
31. máj
31. marec
4. apríl
4. február
433 Eros
5. apríl
5. január
5. marec
6. august
6. september
7. apríl
8. február
8. máj
9. február
9. jún
9. september
90. roky 20. storočia
Ahmad Šáh Masúd
Aleš Votava
Alexander Bárta
Alexandra Adlerová
Alexej Petrovič Maresiev
Anthony Quinn
Archiv výtvarného umění
Argentína
Arno Puškáš
Autorita (knihovníctvo)
Babu Čhiri
Bajkonur
Billie Eilish
Borinka
Carl Wieman
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Christiaan Barnard
Claude Elwood Shannon
Clifford Shull
Dávajte si pozor!
David Mathieson Walker
David Strelec
Deep Space 1
Demokrati (film)
Dennis Tito
Desaťročie
Divadelná fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave
Divadelné ocenenia sezóny – DOSKY
Divadlo Nová scéna
Doprava
Douglas Adams
Emil Jozef Horváth
Eric Allin Cornell
Falošný princ
Fidži
Filipíny
Fontána pre Zuzanu 3
František Andraščík
František Hanovec
Fred Hoyle
Gabriela Dzuríková
Gemeinsame Normdatei
George Akerlof
George Harrison
George W. Bush
Gertrude Elizabeth Margaret Anscombová
Gilbert Bécaud
Gloria Macapagalová-Arroyová
Gregoriánsky kalendár
Gregory Corso
Herbert Simon
Herec
Hlavne, že sa máme radi...
Hontianske Nemce
Hospodárske noviny
Iannis Xenakis
Ilie Verdeţ
Imrich Vanek
International Standard Name Identifier
Internet Movie Database
ISSN
Ivan Mesík
Ivan Trojan
Ivo Gogál
Ján Hučko
Jack Lemmon
Jacques-Louis Lions
Jerguš Ferko
Jiří Bartoška
Jiří Kodet
Jiří Lábus
Jiří Mádl
Jiří Macháček
Jiří Wimmer
Joey Ramone
Jorge Amado
Josef Polišenský
Joseph Stiglitz
Jozef Alberty
Jozef Kuzmík
Jozef M. Kirschbaum
Kým sa skončí táto noc
K. Barry Sharpless
Kaapo Kakko
Kaia Gerberová
Kalendárny rok
Karel Pichlík
Karol Rosenbaum
Kofi Annan
Krajinka (film)
Kryštof Hádek
Kultúra (spoločenské vedy)
Ladislav Ďurič
Ladislav Chudík
Laurent-Désiré Kabila
Library of Congress Control Number
Liisi Oterma
Maďarsko
Madeleine Harrisová
Magister umenia
Marián Gallo
Marián Geišberg
Marián Labuda
Marián Labuda ml.
Martin Šulík
Martin Huba
Michael Spence
Michel Marcel Navratil
Milan Hlavsa
Mir
Miroslav Donutil
Monika Hilmerová
Mortimer Adler
Národné autority Českej republiky
Na krásnom modrom Dunaji
NEAR Shoemaker
Nelly Řehořová
New York (mesto)
Nikolaj Gennadijevič Basov
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za literatúru
Nobelova cena za mier
Nupedia
Oľga Belešová
Oľga Záblacká
Oldřich Kaiser
Ondřej Vetchý
Orbis Pictus (film)
Ordinácia v ružovej záhrade
Organizácia Spojených národov
O sláve a tráve
Pán si neželal nič
Pacho, hybský zbojník
Paul Nurse
Pensylvánia
Pentagón (USA)
Perry Como
Peter Bičkoš
Petra Polnišová
Pribinov kríž
Rímska číslica
Raymond Polin
Richard Labuda
Rjódži Nojori
Robert Ludlum
Robert Roth
Sladké starosti
Slovenská národná knižnica
Slovenská republika (1939 – 1945)
Slovenské národné divadlo
Slovensko
Sojuz (kozmická loď)
Sony Ericsson
Spojené štáty
Stanley Kramer
Stano Dančiak
Storočie
Svetozár Sprušanský
Tajomstvo alchymistu Storitza
Taliban
The Plastic People of the Universe
Tibor Andrašovan
Tichý oceán
Timothy McVeigh
Tove Janssonová
Van Rensselaer Potter
Vasilij Ivanovič Abajev
Vesničko má středisková
Vidiadhar Surajprasad Naipaul
Vincent Šikula
Virtual International Authority File
Vladimír Dlouhý (herec)
Vladimír Tatarka
Vysoká škola múzických umení v Bratislave
Wiki
Wikipédia
Wikipédia:Príručka/Upravovanie
Wikipédia:Váš prvý článok
William Hanna
William S. Knowles
Wolfgang Ketterle
WorldCat
World Trade Center (1973 – 2001)
Záhrada (film)
Zatmenie Mesiaca
Zdeněk Borovec
Zem
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zuzana Chalupová
Zuzana Kraváriková




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk