Sociológia práva je sociologická alebo pomocná právovedná disciplína, ktorá skúma rôzne oblasti práva, jeho tvorby, realizácie a spoločenského pôsobenia. Sociológia práva stojí na rozhraní dvoch vedných disciplín - sociológie a právnej vedy.

Na základe historicky sa vytvorivších spojení zaraďujú sociológiu práva buď do rámca právnej vedy ako jej pomocnú disciplínu, alebo ju považujú za osobitnú disciplínu v rámci sociológie. Sociológia práva sa pritom rozvíjala buď v prevažne teoretickej rovine (európska právna kultúra) alebo ako empirická, aplikovaná disciplína (USA).

Za zakladateľa sociológie práva sa pokladá Eugen Ehrlich, ktorý berie do úvahy v prvom rade spoločenský kontext právnych noriem, ich spoločenskú podmienenosť, praktické používanie, reálnu spoločenskú situáciu, z ktorej právo pramení, a na ktorú spätne vplýva.

Sociológia práva považuje právo za súčasť sociálnej skutočnosti. Pre sociológa práva sú dôležité tie oblasti sociálneho života, ktoré sú, alebo môžu byť, určitým spôsobom právne „organizované“ - regulované.

Predmetom sociológie práva je vzťah práva a sociálneho života ľudí (spoločenskej reality). Sociológia práva skúma vzájomnú súvislosť a ovplyvniteľnosť, čiže vzájomnú funkcionálnu závislosť, ktorá existuje medzi oboma fenoménmi. Sociológia práva tak právo skúma na jednej strane ako funkciu sociálneho života konkrétnej spoločnosti, skúma sociálnu determinovanosť práva. Na druhej strane skúma právo ako prostriedok regulácie sociálneho života. Právo môže totiž účinne pôsobiť takým smerom, ako to v konkrétnej spoločnosti vyhovuje cieľom tých, ktorí majú moc.

Sociológia práva sa pri svojom výskume sústreďuje na tieto tri základné oblasti:

• vzájomná závislosť práva a spoločenskej reality;
• systém (mechanizmus) pôsobenia práva v spoločnosti;
• podmienky spoločenskej efektivnosti práva a otázky prestiže práva vspoločnosti.

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.