Sociológia je vo všeobecnosti veda o spoločnosti. Lepšie povedané je to veda, ktorá sa zaoberá skúmaním spoločenských subjektov, spoločenských procesov a vzťahov medzi nimi.

Podľa E. Durkheima je sociológia veda o spoločenských faktoch.^[1]

Podľa A. Comteho je sociológia veda o spoločnosti a delí sa na sociálnu statiku a sociálnu dynamiku.^[2]

Podľa J. Kellera je sociológia od začiatku pomerne konzervatívna disciplína; predurčuje ju k tomu jej teoretické zameranie: v prvom rade sa totiž zaujíma o to, ako je vôbec možné, že spoločnosť dokáže zachovať pevný poriadok, ku ktorého rešpektovaniu sú s väčším alebo menším úspechom vedení všetci jej členovia. Rozpad poriadku, chaos a anómia predstavujú pre sociológiu najväčšiu katastrofu. Sociológia je veda o spoločnosti a rozpad poriadku znamená, že spoločnosť prestáva existovať. Základná otázka sociológie podľa neho znie: Ako je vôbec možný poriadok v spoločnosti? Pri hľadaní odpovedí na túto otázku sa vykryštalizovali tri vetvy sociologického myslenia: teória konsensuálna, teória konfliktu a interpretativna sociológia.

Ako pri iných vedách tak aj pri sociológii sa dá povedať, že má dlhé dejiny, ale krátku históriu. Predsociologické myslenie je tu tak dlho ako ľudstvo samo. Od dávnych vekov chceli ľudia poznať, čo je príčinou správania sa ľudí v komunite a spoločnosti. Za zakladateľa modernej sociológie sa považuje Auguste Comte. Ako ďalších klasikov sociológie by bolo dobré spomenúť aspoň takých sociológov ako boli: Karl Marx, Emile Durkheim, Vilfredo Pareto, Ferdinand Tönnies, George Simmel či Max Weber

Sociológia je vedou teoreticko-empirickou. Má vlastné nástroje na sociologický výskum. Existujú dva základné druhy výskumu, kvalitatívny výskum a kvantitatívny výskum.

V sociológii sú pre poznanie veľmi dôležité teórie sociológie a sociologické paradigmy. Zaoberajú sa fungovaním a štruktúrou ľudskej spoločnosti. Zaujíma ich konanie a myslenie ľudí ako v skupinách tak aj v celej spoločnosti.

Sociológia je zaujímavá tým, že nemá iba jedinú teóriu o spoločnosti, ponúka ich hneď niekoľko. Preto sú známe viaceré sociologické smery a mnohí predstavitelia sociológie.

Pozoruhodné sú aj dejiny sociológie a sociologické disciplíny.

Úzko spolupracuje s inými vedami, aj keď sa niekedy prekrývajú oblasti ich záujmu. Spomenieme niektoré vedy: ekonómia, psychológia, kultúrna antropológia a politológia.

Na Slovensku zatiaľ pôsobia štyri katedry sociológie, na ktorých sa vyučuje jednoodborová sociológia. Najstaršia sídli v Bratislave na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Nebola zrušená ani počas komunistického režimu, čo sa nedá povedať o ostatných katedrách v bývalom Česko-Slovensku, pričom sociológia bola v tom čase vládnou mocou považovaná za buržoáznu pavedu. Druhá katedra sociológie je na Filozofickej fakulte Trnavskej Univerzity. Tretia katedra sociológie má sídlo na Fakulte sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Štvrtá sídli na Vysokej škole svätej Alžbety v Bratislave.

Za povšimnutie určite stoja aj niektoré základné sociologické pojmy.

Predmet sociológie tvoria dva typy problémov:

Sociálny problém - je ním to, čo určitá spoločnosť za problém považuje. Podľa súčasného amerického sociológa P.L. Bergera obyčajne hovoríme o sociálnych problémoch vtedy, keď niečo v spoločnosti nefunguje tak, ako by malo. Sociálne znamená, že sa problém netýka len jedného alebo niekoľkých ľudí, ale že postihuje celú spoločnosť.

Sociologický problém - týka sa sociológie ako vedy. Nejde o problém spoločnosti, v ktorej niečo nefunguje primeraným spôsobom, ale o problém, prečo niečo funguje práve určitým spôsobom a aké vnútorné a vonkajšie vzťahy v spoločnosti to spôsobujú. Prečo ľudia dodržujú pravidlá a normy, prečo sa každodenne správajú rovnakým spôsobom a vykonávajú rovnaké činnosti - ako teda funguje celý systém.

Iné projekty

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Sociológ
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sociológ

Referencie