Sociálna politika

Sociálna politika je cieľavedomé smerovanie k zlepšeniu podmienok obyvateľstva v rámci daných hospodárskych možností krajiny. Sociálna politika zahŕňa politiku sociálneho zabezpečenia vrátane osobných sociálnych služieb, rodinnej politiky, bytovej politiky, najmä jej sociálnych aspektov, zdravotnej politiky, politiky zamestnanosti a vzdelávacej politiky.

Členenie sociálnej politiky

aktívna (perspektívna – prijímanie, súbor takých opatrení, ktoré predchádzajú vzniku sociálnych problémov)
pasívna (retrospektívna – zameriava sa na riešenie vzniknutých problémov)

Objekty sociálnej politiky

jednotlivec
skupiny ľudí
celé obyvateľstvo

Môžu sa členiť podľa:

veku
pohlavia
vzdelania
príjmov
výdavkov

Subjekty sociálnej politiky

štát a jeho orgány
zamestnávatelia, zamestnávateľské orgány, zamestnanecké orgány, odbory
obce
charitatívne organizácie, občianske iniciatívy, cirkev
rodina, domácnosť, občania

Modely sociálnej politiky

redistributívny - prevláda prerozdeľovanie, úloha štátu je rozhodujúca (Švédsko, Dánsko)
výkonný – vychádza zo zásady, že primárne majú byť uspokojované otázky v oblasti sociálnej sféry na základe pracovných výkonov, činnosti (Nemecko, Francúzsko, Rakúsko)
reziduálny – orientácia výhradne na trh, rodinu a jedinca samotného, až v prípade keď rodina ani trh nemôžu zasiahnuť, nastáva úloha štátu (USA, Japonsko, Veľká Británia)

Základné princípy sociálnej politiky

princíp sociálnej spravodlivosti
princíp sociálnej solidarity
princíp subsidiarity
princíp participácie

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.