Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť.

Smart TV (slov. inteligetný televízor) je televízor s integrovaným internetom a interaktívnymi funkciami, ktorý používateľom umožňuje streamovať videá, hudbu, vyhľadávať obsah na internete a prezerať fotografie. Okrem tradičných funkcií televíznych prijímačov môžu tieto zariadenia poskytovať prístup k OTT službám, ako je internetová televízia (napr. Netflix, Apple TV, Disney Plus) a internetové rádio, spolu s prístupom k domácej sieti.^[1]

V inteligentných televízoroch je operačný systém predinštalovaný vo firmvéri televízora, ktorý poskytuje prístup k aplikáciám a inému digitálnemu obsahu . Na rozdiel od toho tradičné televízory fungujú predovšetkým ako displeje. Softvérové aplikácie je možné nainštalovať do zariadenia alebo aktualizovať podobným spôsobom ako sú aplikácie v smartfónoch.^[2][3][4]

Technológia, ktorá umožňuje fungovanie inteligentných televízorov, je tiež súčasťou externých zariadení, ako sú set-top boxy a niektoré prehrávače Blu-ray, herné konzoly, smartfóny a ďalšie interaktívne zariadenia pripojené k sieti, ktoré využívajú výstupy displeja televízneho typu.^{[5] [6]} Tieto zariadenia umožňujú divákom nájsť a prehrať videá, filmy, televízne programy, fotografie a ďalší obsah z webu, káblových alebo satelitných TV kanálov.

Definícia

Zariadenie Smart TV je buď televízny prijímač s integrovanými možnosťami internetu, alebo set-top box pre televíziu, ktorý ponúka pokročilejšie výpočtové schopnosti a konektivitu ako základný televízny prijímač. Smart TV prevádzkuje kompletný operačný systém, ktorý môže poskytnúť platformu pre vývojárov aplikácií. Smart TV teda často umožňuje používateľovi inštalovať a spúšťať pokročilejšie aplikácie alebo pluginy/doplnky založené na jeho špecifickej platforme.^[7]

Platforma Smart TV má verejnú súpravu na vývoj softvéru (SDK), pomocou ktorej môžu vývojári tretích strán pre ňu vyvíjať aplikácie, taktiež disponuje aj obchodom s aplikáciami pre všetkých používateľov. Verejná súprava SDK umožňuje vývojárom aplikácií tretích strán písať aplikácie a vidieť ich úspešné spustenie na akomkoľvek zariadení, ktoré podporuje architektúru platformy Smart TV.

Inteligentné televízory vedia prehrávať obsah (ako sú fotografie, filmy a hudbu) z iných počítačov alebo sieťových úložných zariadení v sieti pomocou mediálneho servera alebo podobného programu. Poskytujú tiež prístup k internetovým službám vrátane tradičných televíznych kanálov, interaktívnej reklamy, hier, sociálnych sietí a ďalších multimediálnych aplikácií.^[8] Smart TV umožňuje prístup k filmom, reláciám, videohrám, aplikáciám a podobne. Niektoré z týchto aplikácií zahŕňajú Netflix, Spotify, YouTube a Amazon ^[9]

História

Začiatkom 80. rokov boli v Japonsku predstavené „inteligentné“ televízne prijímače. Pridanie čipu LSI s pamäťou a generátorom znakov do televízneho prijímača umožnilo japonským divákom prijímať kombináciu programov a informácií prenášaných cez voľné linky vysielaného televízneho signálu.^[10] Patent bol podaný v roku 1994 (a nasledujúci rok bol predĺžený) na "inteligentný" televízny systém prepojený so systémami na spracovanie údajov prostredníctvom digitálnej alebo analógovej siete.

Zmienky týkajúce sa prvkov vzťahujúcich sa na Smart TV môžeme badať už na začiatku 80. rokov, ak nie skôr, so zavedením videotexových služieb, najmä teletextových informácií na príjem televíznymi prijímačmi, čo vyvolalo úvahy, že televízie a príslušenstvo by sa mohlo vyvinúť tak, aby zahŕňalo celý rad súvisiacich činností.^[11]

Vysoký vzrast v používaní digitálnej televízie začiatkom roka 2010 výrazne dopomohol k technickému zlepšeniu inteligentných televízorov. Inteligentné televízory sa stali dominantnou formou televízie koncom roka 2010.^[12][13][14] Začiatkom roka 2016 spoločnosť Nielsen uviedla, že 29 percent ľudí s príjmom nad 75 000 amerických dolárov ročne vlastní Smart TV.

Fuknkcie

Smart TV tiež poskytuje prístup k obsahu vytvorenému používateľmi, k interaktívnym službám a internetovým aplikáciám, z ktorých mnohé využívajú adaptívne streamovanie HTTP Live Streaming (známy aj ako HLS). Inteligentné televízory uľahčujú správu tradičného obsahu kombináciou informácií z internetu s obsahom od poskytovateľov TV. Služby ponúkajú používateľom prostriedky na sledovanie a prijímanie pripomienok ohľadom relácií^[15] alebo športových udalostiach ^[16], ako aj možnosť zmeniť kanály na okamžité sledovanie. Niektoré zariadenia obsahujú ďalšie interaktívne používateľské rozhranie na ovládanie navigácie a inú ľudskú interakciu s inteligentným televízorom. V súčasnosti sú vyvíjané aj ďalšie funkcie pre Smart TV, napríklad spoločnosť LG a PaymentWall spolupracovali, aby umožnili spotrebiteľom prístup k zakúpeným aplikáciám, filmom, hrám a ďalšiemu obsahu pomocou diaľkového ovládača, notebooku, tabletu alebo smartfónu.^{[17][18][19][20]}

Platformy

Technológia a softvér inteligentnej televízie sa stále vyvíja, pričom sú už k dispozícii proprietárne aj open source softvérové rámce. Dokážu spúšťať aplikácie, prehrávať OTT služby a interaktívne médiá na požiadanie, personalizovanú komunikáciu a majú prístup k sociálnym sieťam.^{[21] [22] [23] [24]}

Android TV, Boxee, Firefox OS, Google TV, Horizon TV, Inview, Kodi Entertainment Center, Roku, Smart TV Alliance, ToFu Media Platform, Ubuntu TV, Vewd a Yahoo! Smart TV sú rámcové platformy spravované jednotlivými spoločnosťami. Súčasné Smart TV platformy ako Amazon, Apple, Google, Haier, Hisense, Hitachi, Insignia, LG, Microsoft, Netgear, Panasonic, Philips, Samsung, Sharp, Sony, TCL, Toshiba. Sony, Panasonic, Samsung, LG a Roku TV sú považované za najlepšie Smart TV platformy.^[25]

Predaj

Podľa správy výskumnej skupiny NPD In-Stat malo v roku 2012 iba približne 12 miliónov amerických domácností svoje televízory pripojené k internetu, hoci odhadom 25 miliónov domácností vlastnilo zariadenie, ktoré umožňuje pripojenie do siete.^[26] Do konca roka 2019 dosiahol počet nainštalovaných Connect TV celosvetovo 1,26 miliardy.

Počet domácností využívajúcich OTT služby sa v priebehu rokov zvýšil niekoľkonásobne. V roku 2015 si 52 % amerických domácností predplatilo Netflix, Amazon Prime alebo Hulu Plus; 43 % predplatiteľov platenej televízie využívalo Netflix a 43 % dospelých využívalo službu na streamovanie videa aspoň raz mesačne. Okrem toho 19 % predplatiteľov Netflixu zdieľalo svoje predplatné s ľuďmi mimo ich domácností.

Použite

Sociálne siete

Niektoré platformy Smart TV sa dodávajú vopred s nainštalovanými technológiami pre sociálne siete. Pridanie synchronizácie sociálnych sietí do platforiem Smart TV môže poskytnúť interakciu s obsahom na obrazovke aj s inými divákmi a zároveň poskytnúť viac zážitku z obsahu, ako je v súčasnosti k dispozícii.

Reklama

Niektoré platformy inteligentnej televízie podporujú aj interaktívnu reklamu, adresovateľnú reklamu s vložením miestnej reklamy alebo cielenou reklamou^[27] a ďalšie pokročilé reklamné funkcie. Marketingové a obchodné možnosti, ktoré ponúkajú Smart TV, sú niekedy zhrnuté pod pojmom t-commerce. Celkovo tento obojsmerný tok údajov znamená, že inteligentné televízory môžu byť a sú používané na utajené pozorovanie používateľov. Dokonca aj v súpravách, ktoré na to nie sú vopred nakonfigurované, sú predvolené bezpečnostné opatrenia často slabé a umožňujú hackerom ľahko preniknúť do televízora.^[28]

Výskum z roku 2019 s názvom „Watching You Watch: The Tracking Ecosystem of Over-the-Top TV Streaming Devices“, ktorý sa uskutočnil na Princetone a University of Chicago, preukázal, že väčšina streamovacích zariadení tajne zhromažďuje a odosiela osobné údaje používateľa do širokej siete reklamných a analytických spoločností, čo vyvolalo obavy o súkromie.^[29][30][31]

Bezpečnosť

Existujú dôkazy, že Smart TV je zraniteľná voči hackerským útokom. Boli objavené niektoré úspešné pokusy o spustenie škodlivého kódu na získanie neoprávneného prístupu. Tiež bolo preukázané, že je možné získať root prístup k zariadeniu, inštalovať škodlivý softvér, pristupovať a upravovať konfiguračné informácie pre diaľkové ovládanie, vzdialene upravovať súbory na TV a pripojených USB diskoch a pristupovať ku kamere a mikrofónu.^[32]

Objavili sa tiež obavy, že hackeri môžu byť schopní na diaľku zapnúť mikrofón alebo webovú kameru na inteligentnom televízore a odpočúvať súkromné rozhovory. Klasická TV anténa môže byť nastavená pre obojsmerný prenosový kanál, ktorý je schopný nahrávať dáta a nie ich iba prijímať. Od roku 2012 výskumní pracovníci v oblasti bezpečnosti objavili podobnú zraniteľnosť prítomnú vo viacerých inteligentných televízoroch.^[33]

V očakávaní rastúceho dopytu po antivíruse pre Smart TV už niektoré spoločnosti zaoberajúce sa bezpečnostným softvérom spolupracujú na riešení s partnermi v oblasti digitálnej televízie. Momentálne je k dispozícii iba jeden antivírus pre inteligentné televízory: Neptune, cloudový antimalvérový systém vyvinutý spoločnosťou Ocean Blue Software v spolupráci so spoločnosťou Sophos. Antivírusová spoločnosť Avira však začala spolupracovať so spoločnosťou Labwise, ktorá testuje digitálnu televíziu, aby spolu vytvorili softvér na ochranu pred potenciálnymi hackerskými útokmi.^{[34] [35]}

Hackeri zneužili schopnosti Smart TV, ako je prevádzka zdrojových kódov pre aplikácie a jej nezabezpečené pripojenie k internetu. K heslám, údajom o IP adresách a údajom o kreditných kartách majú prístup hackeri a dokonca aj spoločnosti poskytujúce reklamy. Spoločnosť, ktorá sa tohto činu dopustila a bola prichytená pri čine je Vizio.^[36]

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Smart TV

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Smart TV na anglickej Wikipédii.