A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Slovo je základná stavebná jednotka jazyka, nesie význam a pozostáva z jednej alebo viacerých morfém. Slová je možné kombinovať do slovných spojení, viet a súvetí. Slovo pozostávajúce z viac ako jednej morfémy sa nazýva zložené slovo. Slovo je základným prostriedkom jazykovej komunikácie. Môže mať lexikálny a gramatický význam.
Lexikálny význam pomenúva (vychádzajúc zo sémantického trojuholníka), osoby, zvieratá, veci, deje, činnosti, stavy a podobne. Ide vlastne o obsah slova.
Gramatický význam znamená, že pri slove sa dajú určiť gramatické kategórie v závislosti od určeného slovného druhu. Ak sa dá určiť lexikálny aj gramatický význam slova ide o plnovýznamové slovo. Ak sa pri nejakom slove nedajú určiť iba gramatické kategórie ide o neplnovýznamové slovo. Takéto slovo vyjadruje možnosť vstúpiť do gramatických vzťahov pri jazykovej komunikácii.
Pri tvorbe akéhokoľvek textu ako jazykového komunikátu je dôležité uvedomiť si význam jednotlivých slov, aby vzniknuté texty dostatočne odrážali zámer autora s ktorým vstupoval ku tvorbe textu. Súčasne musia vzniknuté texty plniť určitú úlohu v jazykovej komunikácii.
Delenie slov
Slová môžeme triediť podľa viacerých kritérií. Priradenie jednotlivých slov do daných skupín súvisí s vývinom jazyka a z toho vyplývajúcej dynamiky slovnej zásoby).
Podľa významu sa slová delia na:
- jednovýznamové – napríklad človek
- viacvýznamové – napríklad koruna.
Pri jednovýznamovom slove sa v súlade s teóriou F. de Saussura premieta v našom vedomí iba jeden pojem, ktorý spájame s daným slovom. Pri viacvýznamovom slove sa s jednou konkrétnou lexikálnou jednotkou spája viacero pojmov v našom vedomí.
Podľa vzťahu medzi významami sa slová delia na:
- homonymá sú slová, ktoré rovnako znejú, ale majú rozdielny význam ( napr. hlava),
- synonymá sú slová, ktoré majú rozdielnu podobu, ale približne rovnaký význam,
- antonymá sú lexikálne jednotky s navzájom opačným významom,
- paronymá sú slová s podobným znením, zhodnou gramatickou príslušnosťou, ale odlišným obsahom.
Podľa zaradenosti do štýlu sa slová delia na:
- hovorové (napr. panelák, maturita),
- básnické, knižné (napr. luna, junák).
- odborné – termíny (napr. fraktúra, morféma),
- slová administratívneho štýlu – kancelarizmy (napr. vydokumentovať, samoplatca).
Podľa spisovnosti sa slová delia na:
- spisovné, ktoré spĺňajú kodifikačné normy (napr. učiteľ, univerzita, pes),
- nespisovné, nespĺňajú kodifikačné normy (napr. grule, angrešt).
Nespisovné slová prichádzajú do slovnej zásoby z jednotlivých oblastí Slovenska – tzv. nárečové slová (napr. firangh, trotoar) a z jednotlivých sociálnych skupín – tzv. slang, žargón (napr. kišasonka, vakácie), argot ( napr. čierny psychiater = obušok, spievať = priznať sa), profesionalizmy ( napr. vrchný = vrchný čašník, čierne = čierne pivo, hobľovačka, mláťačka).
Podľa pôvodu slov, miesta vzniku sa slová delia na:
- domáce (napr. rehotať sa, chlieb),
- cudzie – prevzaté z iných jazykov (napr. fortieľ, bačkory).
Viaceré slová v súčasnosti sú považované za domáce pochádzajú z iných jazykov, ale zdomácneli natoľko, že ich cudzí pôvod dnes nevnímame. Ide o tzv. zdomácnené slová. Patria sem aj slová zo základnej slovnej zásoby (napr. frajer, bifľovať sa).
Podľa doby vzniku sa slová delia na:
- archaizmy – slová používané v minulosti a dnes nahradzované modernejšími náhradami (napr. móres = mrav)
- historizmy – spisovné slová pomenúvajúce dnes neexistujúce reálie (napr. mašinár, bokolov)
- neologizmy – nové slová
Podľa citového zafarbenia, citovej príznakovosti sa slová delia na:
- expresívne, citovo zafarbené slová
- eufemizmy – zjemňujúce slová
- dysfermizmy – nadávky typu sviňa, baran, hyena
- deminutíva – napr. domček, stromček
- vulgarizmy – napr. grcať, sopeľ
- neutrálne slová, sú slová bez štylistickej príznakovosti.
Pri využívaní slov v jazykovej komunikácii je dôležitým faktorom prenášanie významu slov na iné slová kvôli štylistickému ozvláštneniu prejavu, jeho významovej naplnenosti a podobne. Nejde pritom výhradne len o texty patriace do umeleckého štýlu. Tento jav sa vyskytuje napríklad pri publicistických textoch a podobne.
Prenášanie významu slov sa môže uskutočňovať pomocou: metafory, metonymie.
Iné projekty
Zdroje
- Mistrík,J: Štylistika, Bratislava: SPN,1997.
- Dolník,J: Lexikológia, Bratislava: UK Bratislava, 2003.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Abecedy
Etymológia
Filológia
Filozofia jazyka
Fonetika
Fonológia
Frazeológia
Gramatika
Gramatológia
Gramotnosť
Jazyk
Jazykové hry
Jazykové ostrovy
Štandardná varieta (prestížna forma)
Štylistika
Adresát (jazykoveda)
Adstrát
Ahoj (pozdrav)
Aktivácia jazyka
Alternácia (jazykoveda)
Ambiguita
Analýza jazyka
Analýza textu
Analytická definícia
Anglistika
Anticipácia (jazykoveda)
Antonymum
Apokopa
Arabistika
Argot
Artikulácia (fonológia)
Aspektológia
Asymetrický bilingvizmus
Bernolákovci (hnutie)
Charakteristika (literatúra)
Dôsledkové súvetie
Dejiny slovenského jazyka
Dialektológia
Doslovný preklad
Dvojjazyčnosť
Dvojjazykovosť
Ekvivalenčná reštrikcia
Emfáza
Etnolingvistika
Eufemizmus
Exegéza
Exegetika
Exonymum (geografia)
Filozofia jazyka
Fonológia
Frazeológia (disciplína)
Funkcia jazyka
Funktor (logika)
Generatívna gramatika
Generativizmus
Geolingvistika
Germanistika
Gloséma
Glosématika
Grécizmus
Gramatika (jazykoveda)
Hebraistika
Historická jazykoveda
Historický vývoj angličtiny
Historicko-porovnávacia jazykoveda
Hláska
Hláskoslovie
Hladké prepínanie
Hlavná veta
Hlavný význam slova
Homoforma
Homonymum
Hovorenie
Hovorovosť
Hyperonymum
Ilokučný akt
Indoeuropeistika
Inhibícia jazyka
Internacionalizácia jazyka
Inverzia (jazyk)
Izolovaný bilingvizmus
Jazyková štruktúra
Jazyková jednotka
Jazyková kompetencia
Jazyková komunikácia
Jazyková operácia
Jazyková rodina
Jazyková univerzália
Jazykové vedomie
Jazykový úzus
Jazykový modus
Jazykový ostrov
Jazykový prejav
Jazykový prostriedok
Jazykový systém
Jazykový výraz
Jazykový znak
Jazykoveda
Jazykovo formulovaný systém
Jazyky sveta (kniha)
Jazyky sveta v priestore a čase
Jazyk (jazykoveda)
Kalk
Kategoriálny termín
Kodifikačná príručka
Koreň slova
Korpus (jazykoveda)
Kultúrny jazyk
Kvantitatívna lingvistika
Látkoslovie
Laryngálna teória
Lepsiusova štandardizovaná abeceda
Lexéma
Lexématika
Lexikalizácia
Lingvistická filozofia
Lingvistická operácia
Lingvistický štrukturalizmus
Lingvistický obrad
Lingvistika prekladu
Lingvocentrizmus
Lingvokulturológia
Logická analýza
Logická analýza jazyka
Logická analýza prirodzeného jazyka
Lokučný akt
Menotvorný operátor
Mentalizmus
Metajazyk
Metrum (poézia)
Miešanie jazykov
Mladogramatizmus
Myslenie a jazyk
Neohybné slovo
Neologizmus
Neutrálna lexika
Nominácia (jazykoveda)
Onomaziológia
Ortoepia
Otázka
Písma sveta
Palatalizácia
Palindróm
Paradigmatický vzťah
Paremiológia
Pluricentrický jazyk
Podmienková veta
Poetizmus (výraz)
Polyglot
Porovnávacia jazykoveda
Portál:Jazyk
Posvätná slabika
Používanie jazyka
Poznámka (parentéza)
Príčinné súvetie
Príklonka
Príslovková veta
Prízvuk
Prajazyk
Pranostika
Predklonka
Prepínanie kódov
Prirodzený jazyk
Proces prekladu
Propedeutika
Prozódia
Psycholingvistika
Reč
Rosettská doska
Rovina jazyka
Rozpoznávanie reči
Rozprávanie (kompozičný postup)
Sémantika (náuka)
Sapirova-Whorfova hypotéza
Semilingvizmus
Signalizované prepínanie jazykových kódov
Skladobná rovina jazyka
Slang
Slovná zásoba
Slovný druh
Slovný preklad
Slovný tvar
Slovosled
Slovo (jazykoveda)
Slovo (teória automatov)
Sociolekt
Sociolingvistika
Stilometria
Striktnosť jazykového významu
Synonymum
Syntaktická forma
Syntaktický význam
Syntax (jazykoveda)
Syntetická definícia
Syntetickosť
Tónový jazyk
Teória jazyka
Teória prekladu
Text
Textológia
Textová lingvistika
Tezaurus
Toponymum
Transferencia
Translatológia
Tvarová rovina jazyka
Tvar znaku
Tvorenie slov
Tvrdé prepínanie jazykových kódov
Udalosť rečového aktu
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk