Slovenská republika rád - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Slovenská republika rád
Slovenská republika rád
Slovenska Radova Republika
 Prvá československá republika 1919 – 1919 Prvá československá republika 
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Hymna: Internacionála
Motto: "Proletari caleho šveta, spojce še!"
("Proletári všetkých krajín, spojte sa!")
Geografia
Mapa štátu
SRR je vyznačená bledočervenou farbou
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie
Slováci, Maďari, Rusíni
Štátny útvar
Vznik
16. jún 1919
Zánik
7. júl 1919
Predchádzajúce štáty:
Prvá československá republika Prvá československá republika
Nástupnícke štáty:
Prvá československá republika Prvá československá republika

Slovenská republika rád (SRR) (šariština: Slovenska Radova Republika [1] alebo Slovenská Rádová Republika, maďarsky: Szlovák Tanácsköztársaság) bol dočasným štátnym útvarom existujúci od 16. júna do 7. júla 1919 na väčšej časti územia východného a južného Slovenska. Názov vychádza zo slova Rada (kolektívny orgán rozhodovania), ktoré zodpovedá ruskému Soviet, a preto bola nazývaná aj Slovenská sovietska republika. Išlo o socialistický štát s diktatúrou proletariátu, úplne závislý od Maďarskej republiky rád.[2].

SRR bola vytvorená pod vplyvom Maďarskej republiky rád v dobe prechodnej vlny komunistických protestov a revolúcií po Októbrovej revolúcii v Rusku roku 1917 a prvej svetovej vojne. Bola závislá od Budapešti a v pozadí jej vytvorenia boli snahy o obnovenie veľkého Uhorska, ktoré zaniklo krátko predtým koncom roka 1918.[3]

Dejiny

Vyhlásenie SRR v Prešove
Pamätník SRR v Prešove

V priebehu intervenčnej vojny proti Maďarskej republike rád (ďalej MRR), ktorej sa zúčastnila aj česko-slovenská armáda, prešla maďarská Červená armáda do protiútoku a prechodne obsadila časť východného a južného Slovenska, kde pod jej záštitou a podľa vzoru MRR prevzal moc miestny proletariát. Maďarská armáda vytlačila slabé a neskúsené česko-slovenské vojenské jednotky (ktorým velil taliansky generál Piccione) a 30. mája 1919 vstúpila do Lučenca, 2. júna do Nových Zámkov, 6. júna do Košíc, až obsadila takmer dve tretiny vtedajšieho Slovenska. 16. júna 1919 bola v Prešove vyhlásená Slovenská republika rád (ďalej SRR). Stalo sa tak na verejnom zhromaždení na Hlavnej ulici pred radnicou. Boli vytvorené ústredné orgány SRR: Revolučný výkonný výbor a Revolučná vládna rada (išlo vlastne o vládu) na čele s českým revolucionárom Antonínom Janouškom.

Prakticky išlo o odtrhnutie Slovenska od českých krajín, ktoré zhodou okolností proklamoval najvyšší slovenský predstaviteľ po česky:

„Dnešním dnem vyhlásil proletariát na Slovensku republiku rad; ujmuli jsme se moci, opírajíce se o dělníctvo a ozbrojenou radu proletariátu.“

Vláda SRR vydala výnos o zospoločenštení výrobných prostriedkov, znárodnení tovární nad 20 pracovníkov, veľkostatkov a peňažných ústavov. Vypracovala plán na vytvorenie nových výrobných vzťahov v poľnohospodárstve, zastavila činnosť normálnych súdov a nahradila ich „revolučnými tribunálmi“, zoštátnila školy, zriadila slovenskú „Červenú armádu“ a bezpečnostný zbor „Červenú stráž“. Pre krátkosť trvania SRR sa však tieto komunistické opatrenia nemohli uskutočniť. Existencia SRR bola zviazaná s osudom MRR. Cieľom SRR a MRR bolo zjednotenie a vznik komunistického znovuobnoveného Uhorska. Béla Kun vo svojom prejave v Košiciach dňa 10. júna 1919 povedal:

„My boľševici sme za integritu Uhorska. Nijaká zmena hraníc nás neuspokojí, my chceme Uhorsko celé.“

Ustanovenie SRR bolo prvým pokusom o vytvorenie štátu diktatúry proletariátu na území Slovenska.[2]

Zánik

Vyhláseniu Slovenskej republiky rád (SRR) predchádzalo zriadenie boľševického režimu podľa ruského vzoru na konci marca 1919 v Maďarsku. Československo a Rumunsko, presúvajúce svoje vojská na novostanovenej hranici, sa rozhodli zakročiť proti maďarským boľševikom. Rumunsko začalo vojenské operácie 16. apríla, Československo potom 27. apríla 1919. Svoju úlohu zohral aj strach pred šírením boľševickej revolúcie, pretože republiky rád nevznikali len v Maďarsku, ale aj na mnohých miestach Nemecka; v samotnej Viedni došlo v apríli 1919 k anarchistickému povstaniu.

Maďarská Červená armáda začala útok na postupujúce československé jednotky a podarilo sa jej obsadiť veľkú časť južného a východného Slovenska. V snahe stabilizovať situáciu a uchytiť sa na Slovensku bola vyhlásená bábková Slovenská republika rád, ktorá mala zahnať obavy veľkej časti slovenskej populácie, ktorá sa k týmto pokusom stavala odmietavo, pretože v tom oprávnene videla iba snahu o obnovu predvojnového Uhorska, tentoraz v červenom háve. Územie kontrolovanej SRR (poťažmo maďarskou Červenou armádou) bolo prevažne osídlené etnickými Maďarmi.

„Tento útvar síce vznikal pod rúškom šírenia komunistických a revolučných ideí, ale dá sa súčasne povedať, že to bola zásterka pre obnovenie maďarského vplyvu na Slovensku,“

uvádza historik Jaroslav Šebek.

1. čs. delostrelecký pluk sa chystá na južné Slovensko. SRR bola vyhlásená na ľudovom zhromaždení v Prešove 16. júna 1919. Bol zvolený dočasný revolučný výbor a následne revolučná vládna rada. K SRR sa 22. júna prihlásilo ľudové zhromaždenie v Lučenci. Na čelo revolučného výboru bol zvolený Čech z Kladna Antonín Janoušek. Diktatúra proletariátu nebola realizovaná, pretože nebolo možné ani zvolať najvyšší ľudový orgán – zjazd sovietov. Aj opatrenia ekonomického charakteru mali obmedzený a dočasný charakter.

Už v čase vzniku SRR prešla rumunská a česko-slovenská armáda do protiútoku. Pred hroziacou porážkou pristúpila MRR na rokovanie. Jej zástupcovia súhlasili so stiahnutím vojsk z nemaďarských území. Recipročne zase požadovali stiahnutie rumunských vojsk od Tisy na východ, ktoré rumunská armáda so súhlasom Dohody dobyla. Medzi Maďarskom a Československom bolo 24. júna vyhlásené prímerie a 29. júna bola v Bratislave uzavretá dohoda o stiahnutí maďarskej Červenej armády z územia Slovenska.

Sťahovanie jednotiek sa začalo pod dohľadom spojeneckej komisie 1. júla 1919 na demarkačnej čiare stanovenej parížskou konferenciou 12. júna 1919, ktorá zodpovedá dnešnej slovensko-maďarskej hranici. Rumunsko pokračovalo v bojoch proti Maďarskej republike rád aj naďalej a 3. augusta 1919 sa mu podarilo dobyť aj Budapešť.

Hoci vláda SRR vystupovala ako reprezentant nezávislého štátu a nadväzovala „diplomatické“ vzťahy s ďalšími republikami rád (ruskou, ukrajinskou a maďarskou), bola závislá od MRR. SRR ako bábkový štát plne kopírovala maďarské vzory – počnúc súdmi, štátnou správou, armádou a končiac výškou miezd zamestnancov. Po ústupe maďarskej Červenej armády sa tento bábkový režim de facto zrútil. Niektorí jednotlivci síce deklarovali odhodlanie pokračovať v odpore (samozrejme, ústne), ale predstavitelia SRR krátko po 1. júli sami opustili Slovensko a ešte nejaký čas fungovali v maďarskom Miškovci (Miskolc). Posledné zvyšky SRR zlikvidovali čs. jednotky 7. júla 1919.

Vyhlásenie Slovenskej republiky rád (v pôvodnom znení)

Ku proletarom caleho šveta!
Viťazna svetova revolucia, ktoru ňe može prekazac v napredovaňi s novimi velkimi višľedkami bohačila svojich zdari. Na slovenskej žemi, ktora už ošlebodzena je od jarma imperialistov:

ňeška se otvori
samostatna Slovenska
RADOVA REPUBLIKA.

Perši skutok bul od jarma českich imperialistov ošlebodneho proletariata, že od imperialistov vikričanizale v skutočnosci zohavenvo samourčujuce pravo sebe zhotoval. S tim pohnutom slovenske robotňici, vojaci a sedlaci dalej budovali totu revolučnu frontu, ktorej cestu ruska a uhorska Radova Republika rovnili. a placu, vihrali pre velku ideu švetovej Radovej Republiki. Slovenska Radova Republika, ktora še teraz narodzila, jak prirodzenich spojeni patri viťaznich prjaceli, rusku a uhorsku Radovu Republiku a medzinarodneho proletariata. Slovenska Radova Republika stava še pod ochranu: še vše lepše a lepše vistaveneho jednoteho a solidarneho robotnickeho internationala. Perši pozdrav slovenskej Radovej Republiki ešci utlačenim českim proletarom patri.Slovenska Radova Republika stoji tiš na fundamentu najobširnejšej proletarskej demokracii, ale doraz ustavi zbroj diktaturi, ktora ňe šanuje totich, ktore proti totej čistej, verejnej a ňe-falečnej demokracie daco plano robja, ktore samourčujuce pravo ohrožovaju. Z teho cilu rozbilu každu našilnost kapitalistov a imperialistov, vipustoši každu možnost vikoristovanie a chista mocnu svetovu revoluciu mocneho pracujuceho ľudi. Mocno a bez pojednane pracuje slovenski proletariat svoju historicku povolanu, a bi verňe prenasledoval roboti prechod, že bi svojim prikladom povz-budzajal nasledujuci, že bi na proletarske meno hodne buli.

Ňech žije švetova revolucia!
Ňech žije kommunisticki international!' [1]

Referencie

  1. a b http://ilonas.net/valal/srr.html
  2. a b VIETOR, Martin. Slovenská sovietska republika : prvý pokus o nastolenie diktatúry proletariátu na území Československa. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, 1959.
  3.  ".. support they enjoyed was based far more on their program to restore Hungary's borders than on their revolutionary agenda ." The Library of Congress Country Studies – Hungarian Soviet Republic (anglicky)

Iné projekty

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Slovenská republika rád


Ílchanát
Írska republika (1919 – 1922)
Írske kráľovstvo
Írsky slobodný štát
Čampa (Vietnam)
Čečenská republika Ičkéria
Československá socialistická republika
Čiernohorská republika (1992–2006)
Čiernohorská republika (1992 – 2006)
Čiernohorská socialistická republika
Čiernohorské kniežatstvo
Čiernohorské kráľovstvo
Škótske kráľovstvo
Španielske impérium
Štát Buenos Aires
Achájske kniežatstvo
Africké ríše
Ak Kojunlu
Albánska republika (1925 – 1928)
Albánske kniežatstvo
Antiochijské kniežatstvo
Argentínska konfederácia
Arménske kniežatstvo v Kilikii
Arménske kráľovstvo v Kilikii
Aténske vojvodstvo
Avarský kaganát
Azerbajdžanská demokratická republika
Aztécka ríša
Banátska republika
Benátska republika
Biafra (štát)
Bieloruská ľudová republika
Bosporská ríša
Britské impérium
Bulharská ľudová republika
Bulharská volžsko-kamská ríša
Bulharské cárstvo (1908 – 1946)
Bulharské kniežatstvo
Byzantská ríša
Chorvátske kniežatstvo
Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102)
Chotanské kráľovstvo
Cyperské kráľovstvo
Druhá česko-slovenská republika
Druhá bulharská ríša
Druhá maďarská republika
Druhá poľská republika
Dubrovnícka republika
Edesské grófstvo
Egyptská republika (1953 – 1958)
Elam
Epirský despotát
Etiópske cisárstvo
Etrúrske kráľovstvo
Francúzske kráľovstvo
Francúzsky štát
Grécke kráľovstvo
Grécky štát
Granadský sultanát
Gruzínska demokratická republika
Gruzínske kráľovstvo
Guvernérstvo Río de la Plata
Habsburská monarchia
Haličsko-volynské kniežatstvo
Helvétska republika
Horská republika
Huculská republika
Inkská ríša
Iracká republika (1958 – 1968)
Janovská republika
Jeruzalemské kráľovstvo
Južný Kasai
Judsko
Juhoslávia
Juhoslovanské kráľovstvo
Kadeš
Kalifornská republika
Kandijské kráľovstvo
Karachánovský štát
Karantánia
Kara Kojunlu
Kartágo
Katanga (štát)
Kazašský chanát
Kazanský chanát
Korutánske vojvodstvo
Kráľovstvo oboch Sicílií
Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
Kyjevská Rus
Kyjevské kniežatstvo
Lýdia (Malá Ázia)
Lýkia
Latinské cisárstvo
Leónske kráľovstvo
Litovské kráľovstvo (1251 – 1263)
Litovské kráľovstvo (1918)
Litovské veľkokniežatstvo
Livónsko
Lutyšské kniežatstvo
Maďarská ľudová republika
Maďarská republika rád
Maďarské kráľovstvo
Mandžukuo
Miestokráľovstvo Peru
Miestokráľovstvo Río de la Plata
Moab (krajina)
Moldavská autonómna sovietska socialistická republika
Moldavská demokratická republika
Moldavské kniežatstvo
Moresnet
Moskovské veľkokniežatstvo
Murská republika
Nacistické Nemecko
Neapolské kráľovstvo
Nemecká demokratická republika
Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)
Nitrianske kniežatstvo
Nová Granada
Novgorodská krajina
Osmanská ríša
Ostrogótske kráľovstvo
Pápežský štát
Poľská ľudová republika
Poľské kráľovstvo (1025 – 1385)
Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)
Pruské kráľovstvo
Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)
Prvá česko-slovenská republika
Prvá bulharská ríša
Prvá helénska republika
Prvá Rakúska republika
Ríša Ujgurov
Rímsko-nemecká ríša
Rýnsky spolok
Rakúske cisárstvo
Rakúsko-Uhorsko
Rakúsky štát
Republika oboch národov
Republika siedmich spojených provincií
Rodézia a Ňasko
Rozpad Kyjevskej Rusi
Rumský sultanát
Rumunská ľudová republika
Rumunská socialistická republika
Rumunské kniežatstvo
Rumunské kráľovstvo
Ruská ríša
Ruská republika
Ruská sovietska federatívna socialistická republika
Ruský chanát
Súr (Libanon)
Samova ríša
Sardínske kráľovstvo
Savojsko (historické územie)
Sedmohradské veľkokniežatstvo
Sedmohradsko
Seldžucká ríša
Senegambia
Severokaukazský emirát
Sicílske kráľovstvo
Sliezske kniežatstvo
Slovenská republika (1939 – 1945)
Slovenská republika rád
Solúnske kráľovstvo
Sovietsky zväz
Spojené provincie La Platy
Srbsko a Čierna Hora
Staré Veľké Bulharsko
Stredoamerická federatívna republika
Svätá rímska ríša nemeckého národa
Syagriova ríša
Talianska sociálna republika
Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
Talianske kráľovstvo (stredovek)
Talianske kráľovstvo (Svätá rímska ríša)
Tartessos
Trapezuntské cisárstvo
Tretia česko-slovenská republika
Tretia francúzska republika
Tripoliské grófstvo
Uhorsko
Ukrajinská ľudová republika
Urartu
Východná Rumélia
Východná Slavónia, Baranja a Západný Srem
Východofranská ríša
Valašsko (Rumunsko)
Veľká Kolumbia
Veľká Morava
Vietnamská republika
Vladimírsko-suzdaľské kniežatstvo
Vojenská diktatúra v Čile
Vojvodstvo Archipelagos
Vojvodstvo Parma a Piacenza
Wu (štát)
Západné Nemecko (1949 – 1990)
Západoukrajinská ľudová republika
Záporožská Sič (územie)
Zakaukazská demokratická federatívna republika
Zjednotená arabská republika
Zuluský štát




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk