Slovenská požičovňa filmov bola slovenská štátna filmová distribučná spoločnosť. Pre Slovensko zabezpečovala distribúciu slovenských, českých aj zahraničných filmov.

História podniku

Ako samostatný podnik, podliehajúci Oblastnému riaditeľstvu Československého filmu Bratislava, bola Slovenská požičovňa filmov zriadená 1. júla 1968^[1] a sídlila v Bratislave na Priemyselnej ulici č. 1^[2]. Mala tri závody s teritoriálnym pôsobením: Prevádzku pre Západoslovenský kraj a Krajské filmové podniky v Banskej Bystrici a Košiciach s prevádzkami v Žiline a Prešove^[3].

1. januára 1969 vznikla Výrobná hospodárska jednotka Slovenský film, ktorá prevzala majetok Oblastného riaditeľstva Československého štátneho filmu Bratislava, jej súčasťou teda bola aj Slovenská požičovňa filmov^[4].

V júli 1989, zaniknutím Ústredia Slovenského filmu, vznikla samostatná Slovenská požičovňa filmov, no princíp štátneho monopolu zostal až do novembra 1989 nezmenený^[5].

Po revolúcii sa nové vedenie Slovenskej požičovne filmov pokúsilo transformovať štátny podnik na modernú distribučnú spoločnosť. Chcelo ponechať pôvodnú štruktúru, ale pružnejšie rozhodovať, nebrať do úvahy ideologické zretele a riadiť sa výlučne ekonomickými ukazovateľmi. Po roku 1990 však postupne začali vznikať nové distribučné firmy a Slovenská požičovňa filmov si už nedokázala medzi konkurenciou udržať svoje miesto – v priebehu niekoľkých rokov stratil bývalý monopolný distributér akýkoľvek význam^[6]. Majetok podniku neskôr sprivatizovala spoločnosť Solarfilm^[7].

Distribučné okruhy

Slovenská požičovňa filmov interne delila kiná na 3 distribučné okruhy^[8]:

• I. distribučný okruh: premiérové kiná sídliace v krajských a okresných mestách
• II. distribučný okruh: ostatné kiná premietajúce 35 mm filmy
• III. distribučný okruh: kiná premietajúce 16 mm filmy

Slovenská požičovňa filmov a Ústredná požičovňa filmov

Tieto dve distribučné spoločnosti síce mali spoločnú dramaturgiu a spolupracovali pri nákupoch filmov, no napriek tomu sa v určitých aspektoch odlišovali. Ústredná požičovňa filmov vychádzala v ústrety vedúcim kín, ktorí mali záujem predovšetkým o divácky atraktívne tituly. Slovenská požičovňa filmov oveľa viac zohľadňovala ideologické zretele a bránila sa zvýhodňovaniu tzv. "nesocialistickej produkcie" výrobou viacerých kópií ako pri socialistickej produkcii^[9].

Interama

V roku 1990 utvorila Slovenská požičovňa filmov Interamu, spoločnosť s účasťou zahraničného kapitálu^[10].

Referencie

1. ↑ MACEK, V., PAŠTÉKOVÁ, J. Dejiny slovenskej kinematografie 1896-1969. Bratislava: Slovenský filmový ústav, FOTOFO/Stredoeurópsky dom fotografie, 2016, s. 416. ISBN 978-80-85739-68-8.
2. ↑ Slovenská požičovňa filmov Bratislava. Heslár SFÚ. Databázy Slovenského filmového ústavu SK CINEMA . Dostupné na internete: http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth*0006005
3. ↑ MACEK, V., PAŠTÉKOVÁ, J. Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Osveta, 1997, s. 378. ISBN 80-217-0400-4.
4. ↑ MACEK, V., PAŠTÉKOVÁ, J. Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Osveta, 1997, s. 471. ISBN 80-217-0400-4.
5. ↑ MACEK, V., PAŠTÉKOVÁ, J. Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Osveta, 1997, s. 506. ISBN 80-217-0400-4.
6. ↑ MACEK, V., PAŠTÉKOVÁ, J. Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Osveta, 1997, s. 506-507. ISBN 80-217-0400-4.
7. ↑ Slovenská požičovňa filmov Bratislava. Heslár SFÚ. Databázy Slovenského filmového ústavu SK CINEMA . Dostupné na internete: http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth*0006005
8. ↑ MACEK, V., PAŠTÉKOVÁ, J. Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Osveta, 1997, s. 485. ISBN 80-217-0400-4.
9. ↑ MACEK, V., PAŠTÉKOVÁ, J. Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Osveta, 1997, s. 471. ISBN 80-217-0400-4.
10. ↑ MACEK, V., PAŠTÉKOVÁ, J. Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Osveta, 1997, s. 507. ISBN 80-217-0400-4.