Slovanský kalendár je kalendár používaný (starými) Slovanmi.

Nevieme presne, ako starý svetový kalendár vyzeral. Bol to pôvodne "úplnok" kalendár.

Východní Slovania

Podľa najstarších ruských písomností mesiace ruského kalendára mali čisto slovanské názvy, ktoré vychádzali z prírodných javov. Konkrétne názvy sa ale líšili v závislosti od ruského kmeňa, ktorý ich používal:

• január – sečeň, prosinec, studeň
• február – ljuty, sečeň, snežeň
• marec – berezozol, suchij, sokovik
• apríl – cveteň, kviteň, dubeň, brezeň
• máj – traveň, leteň, cveteň
• jún – červeň, izok, mlečeň
• júl – lipec, červeň, serpeň
• august – žniveň, zarev
• september – vreseň, rujeň
• október – listopad
• november – grudeň
• december – studeň, grudeň, prosinec

V roku 988 ruský štát prijal kresťanstvo a s ním aj juliánsky kalendár aj s jeho názvami mesiacov a sedemdenným týždňom. Roky sa počítali carihradským spôsobom, teda od "stvorenia sveta" v roku, ktorý zodpovedá koncu roka 5509 a začiatku roka 5508 pred Kr. moderného kalendára (tzv. byzantský kalendár). Rok sa začínal najprv 1. marca, neskôr 1. septembra. Až od nariadenia Petra I. v roku 1699 sa začínal 1. januára a prijal sa súčasný začiatok počítania rokov, teda od narodenia Krista (t. j. rok 7208 sa zmenil na rok 1699).^[1] Gregoriánsky kalendár bol v Rusku zavedený až tesne po Októbrovej revolúcii.

Západní Slovania

Západní Slovania sa pravdepodobne riadili lunisolárnym kalendárom, kde bol rozdiel medzi mesačným a slnečným kalendárom vyrovnávaný trinástym mesiacom. Rok sa delil na poľnohospodárske sezóny.

Názvy mesiacov mali, podobne ako u východných Slovanov, staroslovanský pôvod:

• január – leden, styczeń, vezimský
• február – únor, luty
• marec – brezeň, pozimský
• apríl – dubeň, kwiecień, naljetny
• máj – kveteň, rozzelony, traven, izok
• jún – červen, czerwiec, smažski
• júl – červenec, lipiec, pražnik, ružeň
• august – srpen, sierpień, jačmenski, vreseň
• september – září, wrzesień, nazimský, hrudeň
• október – rujeň, październik, ženc
• november – listopad, pazdiernik, mločny
• december – prosinec, grudzień, hodovnik

Týždeň sa spočiatku nazýval nedeľa, až neskôr sa prešlo na súčasný názov týždeň (a pod.). Dni v týždni dostali slovanské názvy, tieto prevzali (a dodnes používajú) aj Maďari.

Koncom 9. storočia (po príchode Cyrila a Metoda) sa na Veľkej Morave ujal juliánsky kalendár. Na Slovensku sa prebrali aj jeho názvy mesiacov (existovali však istý čas aj slovenské názvy – pozri nižšie), v Česku a Poľsku ostali slovanské názvy. Gregoriánsky kalendár (vyhlásený pápežom v roku 1582) bol v Uhorsku prevzatý v roku 1587, v Česku v roku 1584, v Poľsku už v roku 1582.

Slovenské názvy mesiacov

Bližšie informácie v hlavnom článku: Mesiac (časová jednotka)

Sviatky

U Slovanov sa slávia o. i. tieto sviatky:

• 2. februára (dnes tzv. Hromnice) – u západných Slovanov sviatok boha Perúna, u východných Slovanov tzv. sretenie
• fašiangy
• jarná rovnodennosť – chodenie s figurínou symbolizujúcou smrť či zimu (nazýva sa Morena, Marmuriena a podobne)
• stavanie májov – na začiatku mája alebo na konci mája, niekde sa tento sviatok končil tzv. majálesom
• svätodušné sviatky – v niektorých regiónoch (napr. na Hornom Považí) v predvečer tohto sviatku stavajú viechy, pri ktorých na noc zapaľujú vatry
• letný slnovrat – zapaľovanie vatier, púšťanie ohnivých kôl z kopca (spojené so spevom, tancom a nezvykle voľným sexom)
• jeseň – dožinky (staršie: hody)
• zimný slnovrat – Kračún

Referencie

Zdroj

• Ondrejka, K.: Tajomstvo kalendárov, 1994 (týka sa celého článku, ak nie je uvedené inak)