A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Slobodan Milošević | ||||||||
3. prezident Juhoslávie | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 23. júl 1997 – 7. október 2000 | ||||||||
Premiéri | Radoje Kontić, Momir Bulatović | |||||||
| ||||||||
1. prezident Srbska | ||||||||
V úrade 11. január 1991 – 23. júl 1997 | ||||||||
Premiéri | Dragutin Zelenović, Radoman Božović, Nikola Šainović, Mirko Marjanović | |||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 20. august 1941 Požarevac, Juhoslávia | |||||||
Úmrtie | 11. marec 2006 (64 rokov) Haag, Holandsko | |||||||
Politická strana | Socialistická strana Srbska | |||||||
Národnosť | Srbská | |||||||
Odkazy | ||||||||
Slobodan Milošević (multimediálne súbory) | ||||||||
Slobodan Milošević (srb. Слободан Милошевић; * 20. august 1941, Požarevac – † 11. marec 2006, Haag) bol predseda srbských komunistov (1986 - 1989), prezident Srbska (1989 - 1997) a Juhoslávie (1997 - 2000). Bol jednou z kľúčových osobností vojny v Juhoslávii v 90. rokoch 20. storočia a neskôr vojny v Kosove v roku 1999.
Slobodan Miloševič sa narodil počas druhej svetovej vojny 20. augusta 1941 v Požarevaci. Otec bol ortodoxný pravoslávny veriaci a matka učiteľka. Otec opustil matku i deti a keď mal Milošević 20 rokov, spáchal samovraždu. Jeho matka sa obesila o desať rokov neskôr. V škole sa prejavil ako talentovaný študent, absolvoval právnickú fakultu v Belehrade, pričom neskôr pôsobil v rôznych štátnych funkciách vrátane postu riaditeľa Beobanky, jednej z najväčších vtedajších finančných inštitúcií. Niekoľko rokov strávil ako zástupca tejto banky v Spojených štátoch.
V roku 1958 na strednej škole stretol svoju životnú lásku a budúcu ženu Miru Markovićovú, ktorá neskôr pôsobila ako marxistická profesorka sociológie Belehradskej univerzity, predsedníčka politickej strany JUL (Zjednotená juhoslovanská ľavica) a v čase Miloševičovej vlády bola označovaná za najobávanejšiu ženu v Srbsku.
Po vstupe do politiky začal presadzovať nacionalistický kurz a odvrátil sa od dovtedajšieho oficiálneho marxizmu reprezentovaného bývalým prezidentom Juhoslávie Josipom Brozom Titom.
Po tom ako 24. septembra 1986 vydala Srbská akadémia vied "Memorandum o aktuálnej spoločenskej situácii" v ktorej označila situáciu Srbov v Kosove za kultúrnu genocídu, Miloševič od jari 1987 v záujme udržania si moci vsadil na nacionalizmus.[1]
V takomto duchu, pod zámienkou ochrany srbských demonštrantov pred kosovskou políciou, vystúpil 24. apríla 1987 na Kosovom poli.[2]
Pod jeho vedením boli organizované demonštrácie, ktoré vyvrcholili 28. júna 1989 na Kosovom Poli miliónovým zhromaždením v deň 600. výročia bitky s Osmanskými Turkami, ktorá sa odohrala 15. júna 1389, kde Miloševič opäť vystúpil s mobilizujúcim prejavom:
- ...Ak si dnes pripomíname najslávnejšiu bitku našej minulosti, musíme si pripomenúť aj to, že táto bitka bola prehratá pre nejednotnosť a zradu v našich vlastných radoch... Dnes, o šesť storočí neskôr, sa opäť nachádzame v boji a stojíme pred novými bojmi. Nie sú to síce žiadne boje so zbraňami, ale ani tie nemožno vylúčiť....[3]
Na tejto nacionalistickej vlne bol Miloševič v roku 1989 zvolený za prezidenta Srbska, zväzovej republiky Juhoslávie. Jeho popularita v tom čase dosiahla vrchol, v roku 1990 bola prijatá nová juhoslovanská ústava, ktorá zrušila autonómiu Kosova i Vojvodiny.
28. júna 1991 začala juhoslovanská armáda s vojenskými akciami proti Slovinsku, ktoré krátko predtým vyhlásilo nezávislosť a občianska vojna sa čoskoro rozšírila i na územie Chorvátska a Bosny a Hercegoviny.
Počas mierových rokovaní v Daytone vystupoval ako sprostredkovateľ medzi bosnianskymi Srbmi a Chorvátmi, čím získal od Európskej únie oficiálne uznanie novej Federatívnej republiky Juhoslávie, pozostávajúcej zo Srbska a Čiernej hory. Juhoslávia sa pod jeho vedením nezapájala do európskej ani euroatlantickej integrácie.
V roku 1999 došlo na území Juhoslávie k ďalšej, Kosovskej vojne, ktorá sa začala zrážkami federálnych jednotiek ministerstva vnútra a teroristických jednotiek albánskej UCK. V marci 1999 sa po eskalovaní konfliktu a neúspechu diplomacie začalo trojmesačné bombardovanie Juhoslávie s cieľom ukončiť akcie juhoslovanskej armády, ktoré sa skončilo ústupom srbských vojenských a polovojenských jednotiek z Kosova.
V máji 1999 bol Miloševič Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu obvinený zo zločinov proti ľudskosti, genocídy a porušovania Ženevských konvencií. O rok a pol neskôr sa k týmto obvineniam pridalo aj obvinenie z porušenia pravidiel vedenia vojny. Po domácich nepokojoch v roku 2000 vyvolaných sfalšovanými voľbami odstúpil z funkcie prezidenta a o rok neskôr bol novou vládou vydaný do Haagu. Usvedčiť ho však už žalobcovia nestihli. Bývalého juhoslovanského prezidenta našli mŕtveho ráno 11. marca 2006 v jeho cele v Haagu. Výsledky pitvy zverejnené 12. marca 2006 ukázali, že 64-ročný Miloševič zomrel na srdcový infarkt.
Srbi dnes nesú psychickú traumu a je to vyjadrené aj v kultúre ako hudba, len jej úrovne nie sú ovplyvnené aj bývalými štátmi Juhoslávie...
Referencie
- ↑ Memorandum SANU(serbian), (english)
- ↑ Speech of Slobodan Milosevic at Kosovo Polje April 24-25, 1987(english)
- ↑ Speech by Slobodan Milosevic, Kosovo, 28 June, 1989(english)
Pramene
- Slavenka Drakuličová: Ani mouše by neublížili. Váleční zločinci v Haagu (BB Art Praha 2006)
- Slavenka Drakulic: Rape as a weapon of war (International Herald Tribune 27. june 2008)
- Martin Hurbanič: Srbský národný mýtus. Bitka na Kosovom poli a jej historická tradícia In: História 2/2001 s. 5
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slobodan Milošević
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čína
Čečensko
Česko
Španielsko
0. roky 21. storočia
1. júl
1. január
10. február
10. január
10. marec
11. december
12. apríl
12. júl
13. apríl
13. december
13. január
13. marec
14. marec
14. september
15. január
15. máj
15. marec
16. apríl
16. december
16. február
16. október
17. apríl
17. január
1896
19. apríl
19. december
19. február
19. marec
19. storočie
1904
1906
1907
1909
1911
1912
1913
1914
1916
1918
1920
1924
1925
1926
1927
1928
1933
1935
1937
1951
1952
1972
1992
1993
1993 na Slovensku
1994
1994 na Slovensku
1995
1995 na Slovensku
1996
1996 na Slovensku
1997
1997 na Slovensku
1997 v hudbe
1998
1998 na Slovensku
1999
1999 na Slovensku
2. január
20. apríl
20. december
20. január
20. storočie
2000
2000 na Slovensku
2001
2001 na Slovensku
2002
2002 na Slovensku
2021
2047
21. február
21. marec
21. storočie
22. február
23. apríl
23. marec
24. máj
25. júl
26. február
26. september
27. apríl
27. december
27. február
27. január
28. máj
29. január
3. február
3. január
3. marec
3. november
30. jún
30. máj
30. september
31. marec
31. október
4. január
4. marec
5. apríl
5. február
5. január
6. apríl
6. august
7. apríl
7. máj
7. marec
8. júl
8. jún
8. január
8. október
80. roky 20. storočia
9. júl
9. január
9. marec
90. roky 20. storočia
Adam Mišík
Albín Brunovský
Alexander Robertus Todd
Allen Ginsberg
Ana Konjuhová
Andrej Grega
Anton Jurko
Apríl 1997
Aslan Maschadov
Assisi
August 1997
Barbora Mokošová
Belehrad
Belinda Benčičová
Bella Thornová
Bohumil Hrabal
Boris Sádecký
Bulat Šalvovič Okudžava
Bulharsko
Camila Cabellová
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Chajim Herzog
Charles Leclerc
Chloë Grace Moretzová
Chorvátsko
Claude Cohen-Tannoudji
Claude Tresmontant
Clyde William Tombaugh
Connor McDavid
Cyprus
Daria Kasatkinová
Dario Fo
December 1997
Desaťročie
Diana Frances Mountbattenová-Windsorová
Dominik Greif
Doprava
Druhá svetová vojna
Edward Mills Purcell
Erik Černák
Estónsko
Február 1997
Fred Zinnemann
Freska
George Wald
Georgij Stepanovič Šonin
Giotto di Bondone
Harry Potter (postava)
Harry Potter a Kameň mudrcov (kniha)
Hongkong
Ján Matejčík
Július Strinka
Júl 1997
Jún 1997
Jacques-Yves Cousteau
Jake Short
Jakub Grigar
James Stewart
Január 1997
Japonsko
Jaromír Bázlik
Jaroslav Siakeľ
Jeļena Ostapenková
Jean-Dominique Bauby
Jens Christian Skou
Joanne Rowlingová
Jody Williamsová
John Ernest Walker
Jozef Šucha
Karel Pecka
Kjóto (mesto)
Kjótsky protokol
Kofi Annan
Kongo (Brazzaville)
Kristína Schmiedlová
Kultúra (spoločenské vedy)
Ladislav Holý
Londýn
Luxemburg (mesto)
Lyman Spitzer
Máj 1997
Maďarsko
Malála Júsufzajová
Malcom
Marco Klepoch
Marcus Rashford
Marec 1997
Markéta Davidová
Martina Stoesselová
Matka Tereza
Max Verstappen
Melvin Calvin
Michal Miklovič
Miloslav Okál
Monako
Myron Scholes
Nada Daabousová
Naomi Osaková
November
November 1997
Október 1997
Organizácia Severoatlantickej zmluvy
Organizácia spojených národov
Ousmane Dembélé
Paul Delos Boyer
Pcheng Čcheng
Poľsko
Randy California
Referendum na Slovensku v roku 1997
René Huyghe
Robert Henry Dicke
September 1997
Slobodan Milošević
Slovensko
Slovinsko
Sociálna sieť (internet)
Spojené štáty
Stanley B. Prusiner
Steven Chu
Storočie
Suzuka Nakamotová
Tamagoči
Teng Siao-pching
The Notorious B.I.G.
Titanic (film z roku 1997)
Umbria
Veronika Machyniaková
Victor Vasarely
Vladimír Peterka
Willem de Kooning
William Daniel Phillips
Wu Ťien-siung
Zara Larsson
Zemetrasenie
Zoran Djindjić
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk