A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Slnečná granulácia alebo len granulácia je zrnitosť slnečnej fotosféry spôsobená vrcholkami konvektívnych prúdov – granulami. Granuly sú bubliny horúceho, čiastočne ionizovaného plynu, ktoré sú vztlakovou silou vynášané k viditeľnému povrchu Slnka. Pokračovaním granúl sú chromosférické útvary nazývané spikuly.
Veľkosť granúl je okolo 1 000 km (750 až 1 500 km), pri pohľade zo Zeme sa nám javia ako útvary s uhlovou veľkosťou 1" až 2". Majú nepravidelný, často mnohouholníkový tvar. Vzdialenosť medzi okrajmi granúl sa pohybuje okolo 400 km. Keďže je ich teplota priemerne o 200 stupňov vyššia ako teplota okolitej fotosféry, pozorujeme ich ako jasnejšie útvary na pozadí tmavšieho intergranulárneho priestoru. Slnečná granulácia má turbulentný charakter. Pohyb granúl je ovplyvňovaný pohybmi väčších celkov, mesogranúl a supergranúl. Počet granúl rýchlo vzrastá so zmenšujúcou sa veľkosťou. V miestach s magnetickým poľom je veľkých granúl menej a pohyby v granulácii sú iné ako v pokojných oblastiach. Životnosť granúl je okolo 8 až 20 minút.
Pohyb granúl
Granuly začínajú na dne konvektívnej zóny, vystupujú až na dno fotosféry, kde začínajú expandovať, vyžiaria svoju energiu a vychladnú. Po vyžiarení sú granuly tmavé a rýchlo klesajú na dno konvektívnej zóny. Tam sa zahrejú a začnú opäť stúpať hore. Rýchlosť výstupných prúdov je okolo 5 až 10 km/s. Niektoré granuly sa prudko rozpínajú a utvoria prstenec, ktorý sa do 10 minút rozpadne. Takéto granuly sa nazývajú explodujúce granuly.
Supergranuly
Dopplerovské merania rýchlosti na viditeľnom povrchu Slnka ukázali oveľa väčšie štruktúry ako bežné granuly – supergranuly. Priemer supergranúl je 30-tisíc až 35-tisíc kilometrov a ich životnosť je až niekoľko dní. Pôvod majú hlboko v konvektívnej zóne Slnka. V supergranule tečie plazma horizontálne z jej stredu smerom k okraju a z okraja klesá ochladená na dno konvektívnej zóny. V miestach, kde sa stretávajú okraje troch supergranúl sa často objavujú skupiny slnečných škvŕn. Medzi supergranulami je zvýšená koncentrácia magnetického poľa, ktorá vytvára obrazec nazývaný chromosférická sieť.
Referencie
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Červená koronálna čiara
3-alfa reakcia
Aktívna oblasť (Slnko)
Aktinometria
Aktinometria (meteorológia)
Big Bear Solar Observatory
Bishopov prstenec
Bleskové spektrum
Carringtonova rotácia
Carringtonov poludník
Chromosféra
Dellingerov jav
Efektívna šírka
Efemérna oblasť
Ekosféra Slnka
Fakula
Fibrila (Slnko)
Flokula
Fotosféra
Heliocentrizmus
Heliosféra
Jadro Slnka
Kométy Kreutzovej skupiny
Konvektívna zóna
Koróna (astronómia)
Koronálna diera
Koronálna kondenzácia
Koronálny lúč
Koronálny oblak
Magnetická búrka
Magnetická otočka
Miestny štandard pokoja
Motýľkový diagram
Oblasť žiarivej rovnováhy
Oblasť M
Observatórium Lomnický štít
Pohyb Slnka
Polnočné slnko
Polomer Slnka
Pravé Slnko
Prechodová oblasť
Rádiová búrka
Slnečná škvrna
Slnečná aktivita
Slnečná atmosféra
Slnečná erupcia
Slnečná granulácia
Slnečná hmlovina
Slnečná konštanta
Slnečný čas
Slnečný disk
Slnko
Spikula (Slnko)
Svietivosť Slnka
Východ slnka
Výron koronálnej hmoty
Wilsonov efekt
Západ slnka
Zürišská klasifikácia slnečných škvŕn
Zatmenie Slnka
Zoznam slnečných cyklov
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk