Sleipnir (staroseverčina „svižný“) je v severskej mytológii osemnohý kôň. Je spomenutý v poetickej a prozaickej Edde. V oboch zdrojoch je Sleipnir Odinov žrebec, dieťa Lokiho a Svadilfariho, opisovaný ako najlepší zo všetkých koní. Prozaická Edda obsahuje okolnosti Sleipnirovho narodenia a opisuje sa v nej, že je sivý.

Sleipnirovo narodenie

Krátko po stvorení Midgardu a Valhally prišiel k asom obor z rodu hrimthursarov, prezlečený za obyčajného staviteľa, a ponúkol im, že znova postaví hradby okolo Asgardu, zborené pri vojne medzi asmi a vanmi. Za to, že im postaví val, chcel mesiac, slnko a bohyňu Freyu. Bohovia nakoniec po Lokiho rade súhlasili, pokiaľ sa staviteľovi podarí múr postaviť za jednu zimu než začne leto (6 mesiacov) a bez pomoci žiadneho muža. Staviteľ zvolil múdre riešenie - na pomoc si zavolal svojho kúzelného koňa Svadilfariho. Žrebec Svadilfari vynikal dvakrát väčšou silou ako staviteľ a kládol obrovské skaly na seba, čo udivovalo bohov. Staviteľ so Svadilfarim pokračovali rýchlym tempom na opevnení a tri dni pred začiatkom leta bol staviteľ skoro pri konci. Bohovia zvolali toho, kto bol podľa nich za to zodpovedný – Lokiho. Bohovia povedali Lokimu, že ak nenájde riešenie ako zabrániť tomu, aby staviteľ dostaval múr, bude Loki trpieť strašnou smrťou. Loki zo strachu o svoj život prisahal, že nájde spôsob ako staviteľ nestihne val dokončiť. Noc pred koncom zimy sa Loki premenil na prekrásnu kobylu a prebehol okolo Svadilfariho. Svadilfari zošalel, keď zbadal kobylu, a začal ju naháňať. Kobylu naháňal celú noc a obor nestihol hradby dokončiť. Neskôr sa Lokimu narodilo osemnohé žriebä, ktoré daroval Odinovi.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Sleipnir na anglickej Wikipédii a Sleipnir na českej Wikipédii.