Skok svaba
vrchná jura PreЄ Є O S D K P T J K Pg N ↓
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva prvoústovce (Protostomia) Kmeň (phylum) článkonožce (Arthropoda) Podkmeň (subphylum) šesťnôžky (Hexapoda) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) hmyz (Insecta) Rad (ordo) šváby (Blattodea) Čeľaď (familia) Skokidae Rod (genus) Skok Druh (species) S. svaba
Vedecký názov
Skok svaba Vršanský, 2007
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Skokidae je čeľaď z nadčeľade Corydioidea (=Polyphagoidea) z radu švábov. Zahŕňa jediný rod Skok, ktorý zahŕňa jediný druh Skok svaba. Je to vyhynutý skáčuci šváb, ktorý žil počas vrchnej jury na území dnešného Kazachstanu.

Bol opísaný paleontológom Petrom Vršanským, z Geologického ústavu SAV v Bratislave, z rozsiahlych zbierok Paleontologického ústav RAN v Moskve, zo sedimentov starých približne 150 milión rokov z lokality Karatau v Kazachstane.^[1] Spomedzi viac ako 3 000 fosílnych prevažne úplne zachovalých švábov z tejto lokality sa našli len štyri exempláre druhu Skok svaba.^[1] Napriek tomu nemuselo ísť o vzácneho živočícha, keďže jedným zo zachovaných jedincov je mláďa a tých je na lokalite len zopár desiatok (larvy sú všeobecne veľmi vzácne, lebo nelietajú a tak sa nemajú ako dostať na vodnú plochu a potom sa zachovať v sedimentoch dna).^[1]

Etymológia

Vedecký názov Skok svaba (doslova "skok švába") je odvodený zo slovenských slov "skok" a "šváb". Vzťahuje sa to na schopnosť skákať u tohto druhu, čo je medzi švábmi unikátne (neskôr bol však v JAR objavený prvý žijúci skáčuci druh Saltoblattella montistabularis).^[2]

Opis

Išlo o malého švába s veľkosťou asi 1 centimeter, s polopriehľadnými vrchnými krídlami a priehľadnými zadnými krídlami.^[3] Mal oválnu hlavu so zreteľným vonkajším sfarbením a veľkými očami, nemajúcimi u tejto skupiny obdobu, a redukované predné a stredné končatiny.^[1][3] Zadné nohy boli nadmerne vyvinuté - 1,5 násobne dlhšie ako dĺžka tela.^[3] Zadné nohy boli uložené pod telom a tak prispôsobené na skákanie.^[3] Adaptácia na skákanie bola potrebná ako stratégia úniku a chytania koristi.^[3] Druh bol zaujímavý aj pokročilou rozmnožovacou sústavou, malou hlavou a ústnymi príveskami prispôsobenými na konzumáciu peľu, ktorý sa zachoval v pažeráku fosílií.^[1] Pravdepodobne patril medzi opeľovače.^[1]

Referencie

1. ↑ ^{a b c d e f} SAV, CSČ-VS. Aktuality - Skáčuci šváb - úspech Geologického ústavu SAV . SAV - Aktuality - Skáčuci šváb - úspech Geologického ústavu SAV, . Dostupné online.
2. ↑ PICKER, M.; COLVILLE, J. F.; BURROWS, M.. A cockroach that jumps . https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3367741/, 2011-12-7, . Dostupné online.
3. ↑ ^{a b c d e} OZDÍNOVÁ SILVIA. Skáčuci šváb "Skok svaba" - svetový úspech slovenského paleontológa z Geologického ústavu SAV . https://www.geology.sk/wp-content/uploads/2019/10/MS_2_2011_10_Geovestnik_str_190_191.pdf, 2011, . Dostupné online.