Skalnatá (vrch v Malých Karpatoch)

	Skalnatá
	vrch
	Vrchol Skalnatej
Štát	Slovensko
Región	Bratislavský kraj
Okresy	Malacky, Pezinok
Obce	Kuchyňa, Pezinok
Časť	Kuchynská hornatina
Pohorie	Malé Karpaty
Podcelok	Pezinské Karpaty
Povodia	Morava, Malý Dunaj
Nadmorská výška	704,2 m n. m. ;
Súradnice	48°22′51″S 17°13′42″V / 48,3809°S 17,2282°V
Geologické zloženie	vápenec
Najľahší výstup	po žltej značke z Modry-Piesku
	Poloha v rámci Slovenska Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Bratislavského kraja Poloha v rámci Bratislavského kraja
	Wikimedia Commons: Skalnatá
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°22′51″S 17°13′42″V / 48,3809°S 17,2282°V

Skalnatá (704,2 m n. m.^[1]^[2]) je vrch v pohorí Malé Karpaty. Leží nad obcou Kuchyňa, približne 7 km severozápadne od Modry.^[3]

Poloha

Nachádza sa na juhu strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Pezinské Karpaty a jej časti Kuchynská hornatina.^[4] Vrch leží v Bratislavskom kraji, na hranici okresov Malacky a Pezinok a zasahuje na katastrálne územie obce Kuchyňa a mesta Pezinok.^[5] Najbližšími sídlami sú juhovýchodne ležiace časti miest Modra a Pezinok, západným smerom je to Kuchyňa a Pernek.^[3] Vrcholom prechádza Štefánikova magistrála.

Opis

Skalnatá leží v hlavnom hrebeni, ktorý vedie zo sedla Baba cez Čertov kopec (752 m n. m.) a severným smerom pokračuje k masívu Vysokej (754 m n. m.). Juhozápadne susedí vrch Čmeľok (709 m n. m.), západne Čertov kopec a Jágrová (713 m n. m.), severne Gajdoš (651 m n. m.) a Vysoká (754 m n. m.), východne Modranská Baba (646 m n. m.) a Tri kopce (662 m n. m.), juhovýchodne Veľká homoľa (709 m n. m.) a južne Čierna skala (604 m n. m.).^[2] Severná časť hrebeňa patrí do pramennej oblasti riečky Malina, smerujúcej do rieky Morava, južné svahy odvodňuje potok Vidlárová, ktorá je prítokom Blatiny, v povodí Malého Dunaja. Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty.^[3]

Výhľady

Nesúvislý riedky porast a blízka horská lúka umožňuje z vrcholu zaujímavý rozhľad. Otvorený je najmä východný a južný horizont, no viditeľné sú mnohé vrchy Malých Karpát, no tiež Borská a Podunajská nížina, pri priaznivých podmienkach aj Biele Karpaty, Strážovské vrchy, Považský Inovec, Vtáčnik, Tribeč a juhozápadným smerom aj predhorie Álp.^[6]

Prístup

Vrcholom prechádza Štefánikova magistrála v trase Cesty hrdinov SNP, sledujúca hlavný hrebeň Malých Karpát.

po červeno značenej magistrále:
- od severu od obce Sološnica (rázc. Sološnická dolina) cez rázc. Čermák
- od juhu z Pezinskej Baby cez Sedlo pod Javorinou
po žlto značenom chodníku:
- zo západu z obce Pernek cez Sedlo pod Javorinou
- od východu z Modry-Piesku cez rázc. Čermák
po zelenej značke cez rázc. Čermák:
- od západu z obce Kuchyňa
- od juhovýchodu z Pezinka cez Veľkú homoľu^[3]

Referencie

↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 94.
↑ ^a ^b Malé Karpaty – Bratislava. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
↑ ^a ^b ^c ^d Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.
↑ Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Skalnatá (vrch v Malých Karpatoch)

Externé odkazy

Poloha na turistickej mape

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 94.

[M-2] Malé Karpaty – Bratislava. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.

[mapa-3] Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.

[GCS-4] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

[5] Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.

[6] Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

z d u Malé Karpaty
Podcelky (časti)	Brezovské Karpaty Dobrovodská kotlina Čachtické Karpaty Nedze Plešivec Devínske Karpaty Bratislavské predhorie Devínska brána Devínska Kobyla Lamačská brána Pezinské Karpaty Biele hory Bukovská brázda Homoľské Karpaty Kuchynská hornatina Lošonská kotlina Plavecké predhorie Smolenická vrchovina Stupavské predhorie
Veľkoplošné chránené územie	Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty
Národné prírodné rezervácie	Čachtický hradný vrch Devínska Kobyla Hajdúchy Hlboča Kršlenica Pohanská Roštún Záruby
Prírodné rezervácie	Bolehlav Buková Čerenec Čierna skala Fialková dolina Chríb Jurské jazero Kamenec Katarína Klokoč Lančársky Dubník Lošonský háj Málová Nad Šenkárkou Orlie skaly Plešivec Pod Holým vrchom Pod Pajštúnom Skalné okno Slopy Strmina Ševcova skala Vysoká Zlatá studnička
Národné prírodné pamiatky	Čachtická jaskyňa Jaskyňa Driny
Prírodné pamiatky	Bukovina Čertov žľab Deravá skala Ľahký kameň Limbašská vyvieračka Malá Pec Tisové skaly Veľká pec Vyvieračka pod Bachárkou Zrubárka
Územie Natura 2000	Homoľské Karpaty
Chránený areál	Svätojurské hradisko Všivavec
Kultúrne a historické pamiatky	Bratislavský hrad Čachtický hrad hrad Devín Dračí hrádok Hrad Biely Kameň Hrad Červený Kameň Hrad Dobrá Voda Hrad Ostrý Kameň Hrad Korlátka Kostol a kláštor svätej Kataríny Hrad Pajštún Hradisko Molpír Hradisko Pohanská Plavecký hrad Praveké hradisko Prašník Smolenický zámok
Vybrané vrcholy *^{(rozhľadňa)} Zoznam vrcholov	Záruby (768) Vysoká (754) Vápenná* (752) Veľká homoľa* (709) Veľký Javorník (594) Klenová (585) Malý Javorník (584) Kukla* (564) Devínska Kobyla (514) Pohanská (494) Kamzík (439)^{(Televízna veža)} Baranec (378) Ostriež (370) Molpír (354)